Meno Trudy Ederle našincovi veľa nenapovie. Je to pritom rovných sto rokov, čo Gertrude Ederle, dcéra nemeckých prisťahovalcov v Amerike, získala so ženským tímom zlatú olympijskú medailu v Paríži v plávaní štafety na 400 metrov. K tomu si pripísala aj dve bronzové medaily. Úspech na športovom podujatí, ktoré sa tento rok po rovnom storočí vracia späť do francúzskej metropoly, však nebol zďaleka jej najväčším triumfom.
Čítajte viac Svet mu vďačí za Top Gun, Armageddon aj Pirátov z Karibiku: Producent Jerry Bruckheimer exkluzívne pre Pravdu hovoril o novom filme
Rodáčka z New Yorku sa stala prvou ženou v histórii, ktorej sa podarilo preplávať Lamanšský prieplav. Urobila tak za 14 hodín a 34 minút, písal sa rok 1926 a po uznaní tohto výkonu a jej návrate z Európy do Ameriky ju v uliciach Veľkého jablka vítali bezmála dva milióny ľudí. Napriek tomu jej životný príbeh akoby vybledol v čase. Mnoho Američanov, ale ani Európanov, veľa športovcov alebo fanúšikov plávania o ňom vôbec netušilo.
Za všetkým hľadaj matku
V roku 2009 vyšla kniha Glenna Stouta, ktorá priblížila príbeh prvej slávnej ženskej atlétky. Jedným z jej čitateľov bol aj scenárista Jeff Nathanson – autor scenárov k takým projektom ako Piráti z Karibiku 4 či Chyť ma, ak to dokážeš. „Jeff hľadal niečo, čo by mohli pozerať jeho dcéry, ale nedokázal nájsť taký príbeh. Prišiel za mnou s knihou, ktorú našiel v kníhkupectve a s týmto úžasným osudom,“ uviedol pre Pravdu hollywoodsky producent Jerry Bruckheimer.
S Nathansonom pracoval na spomenutom štvrtom filme série Piráti z Karibiku, jeho filmografia obsahuje aj také tituly ako Top Gun, Armageddon či Bad boys. Popri blokbasteroch a esenciálnych počinoch akčného žánru sa však ako producent realizoval aj pri tvorbe príbehov venovaných výnimočným, no často zabudnutým osobnostiam. Stojí za príbehom o novinárke Veronice Guerrinovej s Cate Blanchettovou či športovej dráme Cesta za slávou podľa skutočného príbehu o basketbalovej lige v USA. Príbeh Žena a more v ňom okamžite zažal plamienok nadšenia aj vzrušenia z možnosti ukázať divákovi niečo nepoznané.
„Skoro nik nevedel, kto bolo toto úžasné žieňa a keď som si prečítal knihu, pochopil som, že je to dôležitý príbeh – nielen pre ženy, ale aj pre mužov. Mali by sme si uvedomiť, že Trudy vydláždila cestu všetkým veľkým športovkyniam súčasnosti,“ pokračoval Bruckheimer, mimochodom tiež potomok nemeckých emigrantov.
Je dobré pripomenúť, že v období športového triumfu Ederleovej nebolo vôbec zvykom, aby ženy plávali. Pobyt na pláži či kúpanie sa v mori boli považované za poburujúce či dokonca v niektorých krajinách trestané zákonom. Väčšina žien plávať vôbec nevedela. Pri brehoch New Yorku, doslova len pár desiatok metrov od pobrežia, takto začiatkom 20. storočia zahynuli stovky žien – emigrantiek, ktoré prišli za novým životom a utopili sa, keď trajekt nedorazil šťastne na súš. „Bola to ich matka, ktorá rozhodla – moje dievčatá sa naučia plávať. Postavila sa aj nevôli manžela, nedbala na výsmech či pobúrenie okolia. A napokon jedno z jej detí v plávaní skutočne excelovalo,“ opísal Jerry Bruckheimer, čím ho tiež fascinuje príbeh filmu Žena a more.
Žiadne zelené plátno, ide sa do vody
Prvé správy o kúpe práv na knihu a plánoch na nakrúcanie sa objavili už v roku 2016, na realizáciu si však nakoniec museli tvorcovia počkať. A asi aj na správnu hlavnú hrdinku. Do postavy Gertrude obsadili napokon britskú herečku Daisy Ridleyovú. Výnimočný herecký zjav už v tom čase mal na konte obrovskú popularitu vďaka úlohe hrdinky Rey v sérii Hviezdne vojny.
Čítajte viac Svetelný meč Jedi ovláda ľavou zadnou, ale plávať v oceáne? Hviezda Star Wars v novom filme prekonala najväčšie fóbie, toto dokázala!
Skúsenosti s bojovými scénami a choreografiami boli určite nápomocné z hľadiska fyzickej prípravy. No tentoraz zelené plátno a oháňanie sa svetelným mečom Jediov nahradilo reálne natáčacie prostredie. Rozbúrenú morskú spojnicu medzi Anglickom a Francúzskom nahradila bulharská pláž Pasha Dere neďaleko Varny, kde herečka absolvovala deväť dní nakrúcania v morskej vode a snažila sa aj s režisérom Joachimom Roeningom docieliť autentické scény preplavu.
„Neexistoval spôsob, ako by sme to mohli predstierať. Keď vidíte tú maličkú osôbku v obrovskom množstve vody, vyzerá to úžasne na plátne aj na obrazovke. Som nadšená, že sme to zvládli a že Joachim chcel nakrútiť tie momenty naozaj poriadne,“ vysvetlila v exkluzívnom rozhovore cez Zoom Daisy Ridley pre Pravdu.
Foto: © 2024 Disney Enterprises, Inc. All Rights Reserved.
Plávanie trénovala tri mesiace pred odletom do Bulharska. Ako trénerka ju viedla aj strieborná medailistka z olympiády v Riu Siobhan O'Connor. Pripraviť sa na to, čo ju čaká, nebolo celkom možné. „Len boh vie, ako ľudia dokážu plávať tak dlho. Voda nebola najteplejšia a sotva ste vonku, konečne suchí, trochu zahriati, nechce sa vám do nej znovu vrátiť. Tá zima vás vždy ochromí. Odrazu sa zmení prúd alebo loď, na ktorej je kamera, pláva rýchlejšie… celý čas som sa snažila prispôsobiť moju rýchlosť lodi aj kamere. Nakrúcanie celých scén vo vode si vyžadovalo skutočnú duševnú silu,“ pokračovala Ridley. Dnes už na fyzické vypätie a náročných deväť dní spomína s úsmevom. „Myslím, že až keď sme dokončili nakrúcanie, dokázala som sa obzrieť a povedať si: Wow, nemôžem uveriť, že som to dokázala.“
Ženský pohľad na vec
S fyzickou prípravou bola dôležitá aj mentálna výdrž, oboje pomohlo hlavnej hrdinke pochopiť, či aspoň sa priblížiť tomu, čo prežívala pred bezmála sto rokmi prvá žena vnárajúca sa do studenej morskej vody. „Odhodlanie, snaha prekonať prekážky – nielen tie prírodné, ale prekážky, ktoré boli všade okolo nej v spoločenskom kontexte – predstavte si, aká zapálená a oduševnená musela byť,“ zamyslela sa britská herečka. A z rozhovoru či tónu hlasu znie azda rovnaké nadšenie a zanietenosť, aké opisuje. Do projektu Žena a more Daisy Ridley nevstúpila len ako zanietený umelec, ktorý chce prekonať vlastné limity. Rozhodla sa na snímke podieľať aj ako spoluproducentka.
Čítajte viac 9 dní vo vode, chlad, panika, neverím, že som to dokázala! Pravda vyspovedala exkluzívne hviezdu zo Star Wars
„Veľa hercov chce len prísť ráno do práce a večer ísť domov, o nič iné sa nestarať. My sme mali obrovské šťastie, že Daisy sa rozhodla pracovať aj na produkcii. Bola s nami celý čas, skúšala s nami, s Jeffom, Joachimom aj so mnou konzultovala scenár. Zapájala sa do všetkých našich stretnutí, videla prvé strihy filmu a dala mu ženský pohľad, čo je veľmi dôležité,“ nadšene zhrnul Jerry Bruckheimer, muž, ktorý má momentálne podľa portálu IMDB.com na konte viac ako 120 vyprodukovaných titulov pre film a televíziu.
Samotná Daisy Ridley hodnotí túto skúsenosť aj s humorom. „Vlastne som chcela viac času pred kamerou pre iných kolegov,“ zasmiala sa počas nášho on-line interview. Potom však už vážnejšie doplnila, že producentská pozícia jej umožnila prekvapivo kreatívne spolupracovať aj za hranicami hereckých rozmerov. „Byť súčasťou producentského tímu mi dalo zmysel pre celkový obraz, nielen pre mňa samu. Nikdy som síce nemala pocit, že vo filme som dôležitá len ja, ale keď máte prehľad o všetkom, omnoho lepšie chápete, ako kúsky ležia jeden vedľa druhého a aký je každý jeden človek zo štábu na nakrúcaní dôležitý. Je kľúčové, ako sa všetky zložky navzájom zídu a dúfam, že aj z hľadiska hereckej práce sa mi podarilo nastaviť príjemný tón a priviesť ľudí k radostnému a tvorivému výkonu,“ skonštatovala hollywoodska hviezda, ktorú na plátne doplnili aj hereckí kolegovia ako Tilda Cobham-Hervey, Stephen Graham či Kim Bodnia.
Film Žena a more bol uvedený 31. mája 2024 v kinách v Amerike aj v Európe, od 19. júla ho môžete vidieť exkluzívne na streamovacej platforme Disney+.
Zaujímavosť Gertrude Ederle ako dieťa prekonala osýpky, čo sa prejavilo na poškodení sluchu. Aj to bol ďalší z dôvodov, prečo málokto veril, že by sa vôbec niekedy naučila plávať. Opak bol pravdou a po športových triumfoch začala Ederle sama učiť plávať deti so sluchovým postihnutím. Zomrela v roku 2003 ako 98-ročná.
Tri otázky pre producenta Jerryho Bruckheimera: Živly? To je predsa dráma
Pracovali ste veľmi úzko na tvorbe filmu Žena a more s tvorivým tímom. Mali ste v hlave nejakú konkrétnu ideu, posolstvo, ktoré ste chceli divákom tlmočiť a žiadali ste od tvorcov, aby ju obsahoval?
Jeff odviedol pri adaptácii knihy fenomenálnu prácu. Zachytil ducha postavy a príbeh jej cesty. Podarilo sa mu primäť vás premýšľať o tom, čo táto žena dokázala. Bola to nemecká imigrantka. Bola čiastočne hluchá. A bola to žena, ktorá v tých časoch nemala byť vo vode. Toľko vecí stálo proti nej. Cítil som, že je to príbeh, ktorý by mal vidieť každý človek. Príbeh, ako dokážete vytrvať, ak máte silu vôle. V dnešnom svete potrebujeme inšpiratívne príbehy.
Foto: SITA/AP, Scott A Garfitt
Dá sa povedať, že milujete nakrúcať filmy s prírodnými živlami. Voda, vzduch, dokonca tam máte aj vesmír. Fascinuje vás, keď sa príroda dostane do konfliktu s človekom?
(smiech) Je to viac drámy. Prináša to konflikt. Máte počasie, k tomu všetky druhy rôznych okolností a – vytvára to nielen výzvy pre filmára, ale aj pre postavy zapojené do príbehu.
Pripravujete bezmála desať ďalších projektov, ale mám pocit, že Žena a more je pre vás trošku špeciálna. Želáte teda aj niečo špeciálne vášmu filmu?
Dúfam, že diváci naň prídu, či už to bude v Amerike alebo v Londýne. A že ich zaujme, či ho uvidia v kine, alebo si ho pustia doma. Je to výnimočný a povznášajúci príbeh a skvelé posolstvo, ktoré treba vyslať do sveta.