A nielen vo svojej rodnej krajine. Snímky s malým, nervóznym mužíkom, disponujúcim neuveriteľnými mimickými schopnosťami, sa s úspechom premietali napríklad aj v Taliansku, ohromnej popularity sa Funes dočkal v bývalom Československu. A to aj vďaka jedinečnému dabingu Františka Filipovského, ktorý je podľa niektorých fanúšikov lepší ako originál.
Louis Germain David de Funés de Galarza sa narodil 31. júla 1914 v Paríži. Za nadpriemernú dávku temperamentu, ktorý neskôr využil vo svojom originálnom hereckom prejave, vďačil španielskemu pôvodu. Obaja jeho rodičia pochádzali zo Sevilly a v hlavnom meste Francúzska žili v tom čase iba desať rokov. Jeho otec bol advokátom, no živil sa predajom drahých kameňov zákazníkom kaviarní a reštaurácií. V detstve Loiusa inšpirovali svojrázne postavičky z tohto prostredia, ale tiež temperamentná matka. Schopnosťou odpozorovať a napodobniť ľudí okolo seba, mladý Fufu – ako mu vtedy hovorili – zabával aj spolužiakov v škole. „Hral som komédie pred svojím publikom… Myslím, že záujmy, ktoré sa prejavili v ranom detstve nás poznamenajú na celý život. Môžeme ich stratiť, ale ony sa znova vrátia,“ spomínal neskôr na svoju mladosť.
Čítajte viac Krásna vnučka Louisa de Funesa potešila fanúšikov! Na jej dedka len tak nezabudnú
Filmy Oskar, Veľký flám, Krídielko alebo stehienko, Grand restaurant pána Septima, Hibernatus, séria bláznivých komédií o žandároch zo Saint Tropez či o Fantomasovi sa dodnes s úspechom reprízujú v televízii. Louis de Funes v nich komunikuje s okolím nielen záplavou slov, ale predovšetkým neverbálne – gestami a mimikou. Dokáže hrať aj bez slov, len výrazom tváre. Veľkým úlohám však predchádzalo viac ako sto filmov, v ktorých hral úlohy naozaj malé, typu mužov v livreji, ktorí otvárajú dvere hlavným hrdinom.
O prelom vo Funésovej kariére sa postaral režisér Jean Girault, keď ho v roku 1964 obsadil do komédie Žandár zo Saint Tropéz. Vycítil Funésov potenciál a pochopil, že ide o typ herca, ktorému treba dať priestor. Parodovanie snaživých no obmedzených mužov zákona spolu s atraktívnym prostredím prímorského letoviska urobili zo Žandárov hit, ktorý sa dočkal ďalších piatich pokračovaní: Žandár v New Yorku (1965), Žandár sa žení (1968), Žandár vo výslužbe (1970), Žandár a mimozemšťania (1979) a napokon Žandár a žandárky (1982).
Súkromie si majster grimás starostlivo strážil. Novinárov odrážal tak nepríčetne, že si niekoľkokrát vyslúžil Debnu citrónov – ich cenu za najviac nesympatickú osobnosť roka. Neprívetivo sa vraj správal aj k viacerým kolegom – napríklad s Gabinom nakrútil film Tetovaný bez toho, aby spolu mimo kameru prehodili jediné slovo. Svoj vzťah k novinárom zmenil až po srdcovom zlyhaní v roku 1975. Louis de Funes zomrel v januári 1983 vo veku 68 rokov po treťom infarkte, štvrť roka po premiére svojho posledného filmu Žandár a žandárky (1982).