Narodil sa 31. júla vo Vizoviciach na Morave ako najmladší z troch synov. Náklonnosť k divadlu prejavil už ako školák, azda aj preto, že jeho rodičia boli tiež ochotnícki herci. Už na strednej škole vystupoval Bolek Polívka s komickým kvartetom a odtiaľ si to namieril na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Od roku 1972 sa stal jednou z hlavných osobností Divadla Husa na provázku, ktoré spoluzakladal. Pôsobil v ňom až do roku 1992.
Čítajte viac Najväčšia fanúšička? Dcéra Dary Rolins vyrazila na koncert, nie však mamin... z prvého radu tlieskala otcovi! Je ten najlepší, vyhlásila
O rok neskôr založil v Brne vlastné Divadlo Bolka Polívky, čo mu dávalo slobodu pozývať si spolupracovníkov podľa vlastného výberu. „Veľmi často sa nám hercom stáva, že práve nehráme to, čo by sme chceli hrať. A tým, že sa človek stane principálom môže viac rozhodovať o svojom osude,“ uviedol Polívka v minulosti v jednom zo svojich rozhovorov.
V inom si zaspomínal aj na humorný komentár jeho vlastného otca na margo ich priezviska. Hercovi sa totiž najprv nepozdávalo a nezdalo veľmi umelecké. „Bolečku, nechaj si to meno. Budeš mať reklamu na každom jedálnom lístku,“ povedal mu vraj otec.
Foto: Continental Film
Bolek Polívka exceloval v divadle, ale kultové sú aj mnohé jeho filmové stvárnenia. Vďaka režisérke Věre Chytilovej a úlohám v jej filmoch Kalamita (1981), Šašek a královna (1987), ale predovšetkým v komédii Dědictví aneb kurvahošigutntag (1992) sa dostal do širokého povedomia. Zahral si aj vo filme Juraja Jakubiska vo filme Sedím na konári a je mi dobre (1989) a jednu z hlavných postáv stvárnil v nezabudnuteľnom filme Jana Hřebejka Pelíšky (1999). Za postavu farára Holého vo filme Zapomenuté světlo (1996) získal Českého leva a druhú sošku mi priniesla dráma Musíme si pomáhat (2000), nominovaná tiež na Oscara za najlepší zahraničný film.
Čítajte viac Louis de Funes si súkromie úzkostlivo strážil! Tak prehnane, že od novinárov dostával pravidelne nelichotivú cenu
Okrem bohatej kariéry a talentu, ktorým baví už niekoľko dekád, Polívka fascinoval aj svojím osobným životom. Ten je pomerne pestrý. Je totiž otcom šiestich detí, ktoré má so štyrmi rôznymi ženami. V hereckých stopách sa vydala jeho dcéra Anna Polívková, ktorú mal s herečkou Evelyn Steimarovou. Syn Vladimír Polívka, plod jeho lásky a manželstva so Chantal Poullainovou, je tiež hercom. Menej mediálne známa, no tiež pôsobiaca v umeleckej brandži je jeho najstaršia dcéra Kamila. Tú mal s prvou manželkou Stanislavovou Polívkovou.
Od roku 1996 žil s Marcelou Černou, s ktorou má tri deti. Dcéru Marianu a synov Františka Antonína a Jána. So všetkými sa objavil napríklad na filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2022, keď mu udelili Cenu prezidenta festivalu za mimoriadny prínos českej kinematografii. Marcelu Černú si vzal v roku 2020. Viac si pozrite v galérii.