Nasledujúci rozhovor je čiastočným prepisom relácie Ide o nás, hosťom v ktorej Dominik Bari bol. Pozrieť si ju vo videopodobe môžete nižšie.
Máte blízky vzťah k autám, keďže váš nový dokument Autičkári sa venuje práve tejto tematike?
Nemôžem povedať, že som nadšenec áut. Skôr som si tému vybral preto, že má silný medzinárodný presah. Autá sú dnes súčasťou života takmer každého a mňa zaujalo ukázať, ako sa ich problematika a téma krádeží dotýka nás všetkých. Film sa zameriava na krádeže áut a ich organizované štruktúry. Ide o 75-minútový dokumentárny film s kriminálnou tematikou.
Čítajte viac Ako sa kradnú autá na Slovensku? Unikátny dokument Slováka Bariho spojil políciu, zlodejov aj obete, uvidia ho diváci 23 krajín sveta
Dokument ste pripravovali niekoľko rokov. Ako dlho vlastne vznikal?
Natáčanie trvalo zhruba štyri, možno až päť rokov. Projekt spomalila pandémia aj niektoré moje osobné záležitosti. Téma má silný medzinárodný presah, a preto sme chceli ukázať, že krádeže áut môžu zasiahnuť kohokoľvek. Zároveň to bolo však pre mňa aj akési posunutie sa bližšie smerom k tomu, čo som vyštudoval. Moje predchádzajúce dokumenty sú cestopisné, ale bol som hladný po tom nakrútiť niečo akčné a hrané. Moja študijná špecializácia spočíva v hranej tvorbe. Pri Autičkároch som sa mohol vybúriť pri akčných rekonštrukciách.
Mali ste už od začiatku jasnú predstavu o tom, ako bude film vyzerať?
Áno, chcel som urobiť vizuálne príťažlivý dokument primárne určený pre mladú cieľovú skupinu 18 až 24 rokov. Táto cieľovka je zvyknutá na dynamický obsah na sociálnych sieťach, takže sme museli udržať ich pozornosť každé tri minúty. Neznamená to však, že by ho staršie ročníky nemohli pozerať, práve naopak. Film má komerčný nádych, no zachováva si autorskú hodnotu.
Na Slovensku sa v roku 2022 ukradlo približne 1 300 áut. Ich počet však každým rokom klesá. Čím si to vysvetľujete?
Pravdepodobne ide o menší dopyt po kradnutých autách a o väčšiu dostupnosť náhradných dielcov cez autorizované servisy. Ale aj keď štatistiky ukazujú pokles, stále sú to takmer štyri ukradnuté autá denne, čo je problém. A to sme našou snímkou aj chceli povedať – krádeže automobilov sú stále spoločenský problém a majú dosah na životy mnohých ľudí.
Foto: Artemis Production
Ako ste získavali respondentov pre dokument? Sú tam nielen herci, ale aj skutoční vyšetrovatelia či obete. Bolo to jednoduché?
Vôbec to nebolo ľahké, obete sme museli presviedčať, že ich príbehy môžu pomôcť iným. Z tých stoviek prípadov okradnutých je v našom filme len pár ľudí, ktorí súhlasili s filmovaním. V prípade zlodejov nám pomohli aj súkromní detektívi, ktorí sa podieľali na investigatívnej časti príprav. Mnohí zlodeji sa nechceli ukázať, takže sme nakrúcali s nimi anonymne. Môžem prezradiť, že sa nám podarilo pred kameru dostať jednu veľkú rybu. Ale ani ja ako režisér som nevidel, o koho ide. Dotyčný prišiel na nakrúcanie s kuklou a tak aj odišiel.
Čítajte viac Obraz dvoch bozkávajúcich sa mužov nikomu neublíži, hovorí maliar Andrej Dúbravský. Hnevá ma, že politici šíria strach
Práve pri tomto účinkujúcom prekvapí v snímke aj pasáž o akejsi zlodejskej cti. Muž, ktorého máte pred kamerou, tvrdí, že správny zlodej áut neokradne rodinu s deťmi alebo invalida. Naozaj také čosi existuje?
Náš protagonista odhaľuje napríklad aj hierarchiu, ktorá funguje v zlodejských skupinách, a to je pochopiteľné. Česť však prekvapila aj mňa a bude skôr na divákoch, či jeho slovám budú veriť. Nechám to na nich. Osobne sa mi to zdalo miestami skôr úsmevné, ale tiež sa nedokážem vyjadriť, či to naozaj takto funguje.
Autičkári vznikali v určitom utajení. Ako si predstaviť, ak sa točí celovečerný dokument pod rúškom tajomstva? Aké opatrenia ste museli prijať?
Nazval by som to skôr obmedzený režim informovania. Verejnosť aj novinárov sme informovali len veľmi selektívne. Dôvodom bolo, že sme spolupracovali aj s políciou, no mali pred kamerami aj skutočných zlodejov. Ak by zlodeji vedeli, že robíme aj s políciou, úroveň informácií, ktoré by nám v rozhovoroch dali, by bola buď žiadna, alebo obmedzená.
Dokument je už niekoľko dní dostupný na streamovacej platforme Max v 23 krajinách sveta. Považujete to za osobný úspech?
Jednoznačne áno. Prekvapilo ma, že Max mal záujem distribuovať film Autičkári v takom rozsahu, ale keď si uvedomíme, že krádeže áut majú medzinárodný presah, dokument funguje aj v krajinách ako Česká republika, Poľsko alebo iných regiónoch. Veľmi si vážim podporu MAX-u, najmä preto, že som bol čerstvým absolventom filmovej školy, keď sme začínali nakrúcať. Je neobvyklé, že streamovací gigant príde za novým tvorcom s rozpočtom vyše 400 000 eur. Aj to z neho robí jeden z najdrahších dokumentov v regióne.
Čítajte viac Asi som nikdy nechcela dobyť Hollywood, vraví Jana Kolesárová. Obrovské sny nemám ani teraz. Len vítam každú dobrú prácu
Budú Autičkári ďalším krokom k vášmu cieľu – tvorbe celovečerných hraných filmov?
Študoval som kameru a strih v Paríži a vizuálne efekty v Londýne, takže prirodzene inklinujem k hraným projektom. Dokumentárny film však vnímam ako výborný mostík k veľkým produkciám. Poskytuje možnosť ukázať svoje schopnosti, vytvoriť si portfólio a získať dôveru producentov. Po Autičkároch očakávam, že ponuky budú výrazne zaujímavejšie.
Myslíte si, že váš dokument môže pôsobiť aj preventívne?
Film má preventívny charakter a radi ho využijeme aj v spolupráci so školami. Plánujeme premietania na viac ako 50 školách v spojení s políciou. Po filme budú pre študentov pripravené besedy s kriminalistami a policajtmi z oddelenia prevencie. Zároveň film ukazuje náznaky aktuálnych postupov, ktoré zlodeji používajú, takže diváci môžu byť obozretnejší a pripravení chrániť svoje vozidlá.