Jana Kolesárová: Asi som nikdy nechcela dobyť Hollywood

Výpočet jej úloh je bohatý, hoci svoj život delí medzi Ameriku, Česko aj Slovensko. Diváci ju majú ešte v živej pamäti vďaka Lovcovi, no už čoskoro si skúsi úplne novú polohu. Žiadne zbrane ani putá. S herečkou Janou Kolesárovou, ktorá navštívila redakciu Pravdy v októbri, však rozhovory nikdy nie sú len o televízii či o herectve.

15.12.2024 00:00
Jana Kolesárová Foto: ,
Herečka Jana Kolesárová.
debata (4)

Nasledujúci rozhovor je prepísanou a upravenou verziou relácie Ide o nás, ktorú Jana Kolesárová navštívila pred pár týždňami. Reláciu si vo videopodobe môžete pozrieť nižšie.

Do Bratislavy ste pricestovali na seriálovú premiéru. Kedysi boli premiéry skôr spojené s filmami či s divadlom. Dnes sa pozornosť presúva k televíznym projektom. Ako to vnímate?

Nemyslím si, že je bežné robiť seriálové premiéry, ale zdá sa, že je po nich dopyt. Diváci majú seriály radi, sledujú ich z pohodlia domova, čo je pre nich jednoduché. Pamätám si, že HBO kedysi usporiadalo premiéru v Česku – bolo to výnimočné. Toto bolo druhýkrát, čo som vnímala podobnú udalosť. Celkovo sa však pozornosť presúva na seriály, pretože ich tvorba je dnes veľmi rozšírená.

Speváčka Mária Čírová na návšteve redakcie Pravdy. Čítajte viac Nechápala som, prečo ľuďom prekáža, že som otehotnela v 19-tich, priznala Mária Čírová. Obetovať som niečo musela, ale nič neľutujem

Máte vlastnú teóriu, prečo to tak je?

Mne sa zdá, že rolu zohrala aj tá nešťastná pandémia, ktorú sme prekonali. Ľudí pripútala k obrazovkám. Mnohí si povedali, na čo by som chodil do kina, do divadla. Do istej miery nás ochromil aj strach. Predtým bol svet akčnejší a aktívnejší, ľudia viac chodili von. Dúfam, že sa k tomu vrátime. Seriálová tvorba je však dnes nesmierne bohatá, či už na Slovensku, v Česku, alebo inde. Ľudí to baví, a preto sa im ponúka viac. Ak by seriály nesledovali, asi by sa ich toľko netvorilo.

Už som rozmaznaná. Ísť po šiestich hodinách natáčania hrať divadlo? Klobúk dolu, kolegovia, hovorí Kolesárová
Video
Zdroj: TV Pravda

Vyštudovali ste Vysokú školu múzických umení, kedysi ste viac inklinovali k divadlu. Nebojovali ste s pocitom, že televízia je „podradnejší“ žáner?

Nikdy som to tak nevnímala. Ako v televízii, tak vo filme nájdete kvalitu aj nekvalitu. Vždy som mala šťastie vyberať si projekty, ktoré majú zmysel, sofistikovanosť, inteligentný rozmer. Keď je dobrý tím, režisér, príbeh a spoločnosť, idem do toho naplno. Už nerozlišujem, či je to divadlo, televízia, alebo film. V danej chvíli je to skrátka tvorivá robota. Divadlo som opustila, keď som sa presťahovala do Ameriky, kde to kvôli jazyku a iným okolnostiam nebolo jednoduché.

Nikdy ste nehrali divadlo v Amerike?

Hrala som. Spočiatku to nebolo možné, ale nostalgické pocity ma nakoniec priviedli späť na javisko. Našla som si lokálnu divadelnú spoločnosť a skúsila to. Hrala som v angličtine, čo mi dodalo sebavedomie. Dokázala som si, že to zvládnem aj v cudzom jazyku. Neskôr sme s priateľmi vytvorili vlastné predstavenie, od základov, a získalo uznanie. Bol to nádherný pocit. Keďže som stále na cestách, divadlo v podobe, ako sa hráva u nás, nie je pre mňa jednoduchá voľba. Do predstavenia by som nastúpila za mojich podmienok. Nie do repertoárového divadla, ktoré je pre mňa už vzdialené. Obdivujem hercov, ktorí dokážu cez deň točiť, dabovať a večer ešte hrať divadlo. Ja som si zvykla na americký prístup „hrať, hrať, hrať“ – skrátka intenzívne sa venovať jednému projektu a potom si urobiť pauzu. Predstava, že po šiestich hodinách natáčania musím ešte večer hrať, je pre mňa už skoro nepredstaviteľná.

Herečka Jana Kolesárová.
Herečka Jana Kolesárová.
+18Pavel Kříž, Jana Kolesárová v seriáli  Lovec.

Herečka Zuzana Mauréry mi nedávno prezradila, že jej najväčší problém počas pôsobenia na muzikálovej scéne vo Viedni bol tzv. long run. Počas jeden a pol roka hrala každý večer to isté, čo ju veľmi vyčerpalo. Vy by ste si vedeli predstaviť niečo podobné?

Ja by som si divadlo dopriala ako zákusok. Nemyslím si, že by som zvládla mať sedem-osem predstavení v rôznych divadlách. Jedno predstavenie na určitý čas, to by bolo pre mňa ideálne. Keď sme robili predstavenie v Amerike, hrali sme tri razy do týždňa, asi štyri až šesť mesiacov. Bola to krásna jazda, ale vedela som, kedy je čas skončiť. Možno by som teraz musela znova vhupnúť do toho divadelného sveta, aby som zistila, ako na tom som, či to ešte vôbec viem. Verím však, že raz príde chvíľa, keď sa znova dostanem na javisko.

Evoto Čítajte viac Prvý fotoaparát si kúpila zo stavebného sporenia, dnes patrí medzi najlepšie české fotografky. Bára Prášilová si to vysnívala

Dala vám Amerika krídla alebo vás postavila na pevné nohy?

(smiech) Nedáva krídla Redbull? Amerika mi určite dala obrovský rozmer. Tá krajina nemá limity ani bariéry, mantinely sú omnoho širšie ako na Slovensku. Tu máte pocit, že ste už narazili na strop a ďalej to nejde. Amerika je nesmierne rozmanitá a nekonečná. Neukončiteľný beh na dlhú trať – aj v snoch, aj v ambíciách. Tá rôznorodá mentalita, spôsob správania a tvorba ma ovplyvnili. Veď som tam strávila viac ako polovicu svojho života.

A zocelila vás? Predsa len, Amerika je nielen krajinou nekonečných možností, ale aj nekonečnej konkurencie.

Určite áno. Evidentne, sedím teraz tu s vami na Slovensku. Keby to tak nebolo, možno by som bola na Rodeo Drive alebo nakrúcala film s „áčkovými“ hercami v Hollywoode – ale to sa nestalo. Konkurencia tam je obrovská. Nedávno som sa zamýšľala nad tým, že som vlastne nikdy nemala cieľ dobyť Hollywood. Do Ameriky som šla za úplne iných podmienok a dôvodov. Veci sa diali prirodzene, organicky. Nikdy som nemala obrovské sny ako dostať Oscara. Každú dobrú prácu a zážitok vítam s otvoreným srdcom, ale nemám ambíciu prekonať všetkých. Amerika ma zocelila, vychovala a ovplyvnila možno viac, než si uvedomujem. To je niečo, čo vidia skôr iní. Cítim to, ale presné rozmery vplyvu ťažko definovať.

Herečka Jana Kolesárová. Foto: Peter Brichta
Herečka Jana Kolesárová. Herečka Jana Kolesárová.

Stretávate sa s tým, že vám blízki, či už priatelia, rodina, alebo kolegovia, povedia, že ste sa po dlhých rokoch v USA zmenili?

Rodina mi to asi nepovie, ale od kamarátov a kolegov občas zaznie – v zmysle komplimentu a spätnej väzby – že hrám alebo robím veci inak. Prisudzujem to dlhodobému pobytu v inej mentalite, ktorý na mne zanechal stopu. Niekedy dostanem spätnú väzbu, ktorá mi dáva najavo, že niečo sa u mňa zmenilo, aj keď si to priamo neuvedomujem.

Na VŠMU vás učila Zuzana Kronerová, zatiaľ čo v Amerike ste mali príležitosť spolupracovať napríklad s Jodie Fosterovou (zahrali ste si spolu vo filme Letový plán). Aký je rozdiel medzi nimi z hľadiska hereckého prístupu?

(smiech) Neviem, či sa to vôbec dá porovnávať, keďže Zuzka bola naša „ročníková matka“. Mali sme veľmi osobný, blízky vzťah. Veľa sme od nej čerpali, najmä z jej divadelného učenia. Je to majster svojho umenia. U nás už žijúca legenda. Jodie Fosterová je zase iná kategória – totálny profesionál. Pri natáčaní som mala možnosť sledovať, ako chirurgicky presne režíruje samu seba. Či už ide o pohľad, šepot, spôsob, akým stojí – všetko má pod kontrolou. Každý detail opakuje dokonale, až to na kamere vyzerá úplne prirodzene. Pamätám si, ako mi raz niekto spomenul výrok Michaela Cainea: „Hovor pomaly, hovor potichu, vyber si jedno oko a nežmurkaj.“ A to fakt sedí – títo herci to majú v praxi zvládnuté. Sú neuveriteľne presní a ich technická precíznosť je fascinujúca. Jodie bola navyše veľmi inteligentná, prístupná a napriek svojej profesionalite si vedela strážiť súkromie.

Pavel Kříž, Jana Kolesárová v seriáli  Lovec. Foto: JOJ
Pavel Kříž, Jana Kolesárová Pavel Kříž, Jana Kolesárová v seriáli Lovec.

Mne sa niekedy zdá – najmä, keď sledujem rozličné rozhovory alebo nejaké scény z červeného koberca – že sa zahraniční herci akoby nikdy nevypli zo svojej roly. Vnímate to podobne?

Možno je to pravda, ale záleží na hercovi. Keď som napríklad natáčala s Leonardom DiCapriom, bolo jasné, že sa počas natáčania nevypína. Bol stále vo svojej „ulite“ a nepustil zo seba žiadny signál, že by opustil rolu. Americkí herci majú na natáčanie veľa času – jeden obraz môžu robiť celý deň, len aby dosiahli úplnú vierohodnosť a emocionálnu pravdu. U nás často nemáme taký priestor, pretože sa tlačí na efektivitu a rýchle tempo. Možno je práve toto dôvod, prečo sa americkí herci tak ponárajú do svojej postavy a zostávajú v nej. Ale je to asi individuálne.

Speváčka Celeste Buckingham. Čítajte viac Bola som posledný človek v mojom okolí, ktorý pochopil, že niečo so mnou nie je v poriadku, hovorí Celeste Buckingham. Nechcela som prijať zlyhanie

Na obrazovkách vás diváci aktuálne videli v seriáli Lovec. Genéza jeho vývoja bola komplikovaná a nakrúcanie vlastne trvalo niekoľko rokov. Prečo?

Projekt Lovec bol doslova „démonmi skúšaný“. Pôvodne sa mal začať natáčať ešte pred pandémiou, no s príchodom covidu sa všetko zastavilo na dva roky. My s Pavlom Křížom sme už boli pripravení odletieť, keď prišla táto nečakaná situácia. Po pandémii prišli ďalšie komplikácie, či už zdravotné problémy niektorých ľudí, alebo finančné záležitosti, ktoré natáčanie opäť posunuli. Keď sa konečne začalo, postupovali sme pomalšie, než je pri seriáloch bežné, pretože nám bolo dopriate viac času na jednotlivé diely. Každá epizóda sa odohráva v inej časti Československa, čo znamenalo veľa presunov po krásnych lokáciach, od kostolov a kláštorov až po polia či továrne. Tento zážitkový proces stál za to, aj keď to natáčanie predĺžilo.

Ako hodnotíte spoluprácu s režisérom Jiřím Strachom?

Je to majster mysterióznych a polohororových žánrov, a preto bolo pre mňa jeho meno zárukou kvality. Už keď ma oslovili a povedali, že partnerom mi bude Pavel Kříž, som sa na projekt nesmierne tešila. Jirka má úžasnú schopnosť vytvárať desivú a mrazivú atmosféru na plátne, no pri natáčaní je láskavý a veľmi vtipný. Tá humorná a priateľská atmosféra na „pľaci“ bola dokonalou protiváhou k tomu, čo sme nakrúcali. Je tiež dôsledný – prvé dva scenáre napríklad úplne prepísal, pretože nebol spokojný s tým, ako pôvodná verzia "fungovala“ na papieri. Výsledok je teda jeho odrazom a ja verím, že sa to divákom zapáči.

Jana Kolesárová a Marián Mitaš v seriáli... Foto: TV JOJ
kriminálka kraj, kolesárová, mitaš, Jana Kolesárová a Marián Mitaš v seriáli Kriminálka Kraj.

Je náhoda, že tvorcovia do hlavných úloh obsadili herečku, ktorá má svoju základňu v Amerike, teda dolieta si do Česka a na Slovensko. A herca, ktorý má svoju základňu v Kanade a tiež lieta za nakrúcaním? Spájal vás ako hercov s Pavlom Křížom fakt, že obaja pôsobíte v zahraničí?

Určite áno. My sme si na mnohých úrovniach veľmi rozumeli. Obaja žijeme emigrantským životom, takže sme sa vedeli vcítiť do toho druhého – keď sa Pavel vracal domov na pauzu alebo ja. To nás spojilo. Okrem toho máme podobné hodnoty a obaja si chránime svoje súkromie. S Pavlom sme si vybudovali hlboký rešpekt, úctu a, trúfam si povedať, obdiv voči sebe navzájom. Stali sme sa dobrými kamarátmi, a to nielen vďaka natáčaniu, ale aj rôznym okolnostiam, ktoré sprevádzali projekt Lovec. Dúfam, že naše priateľstvo aj spolupráca ešte pretrvajú.

Vy ste v minulosti okrem Pavla Kříža účinkovali aj po boku Davida Matáska – konkrétne v seriáli Polda. Obaja páni boli idolmi jednej generácie, postarala sa o to séria Básnici a mám pocit, že im prepožičala ten status idolov niekoľkých generácií žien. Patrili ste medzi ne?

(úsmev) Keby som bola mladšia, možno by som mala väčší „tras“, ale dnes už nie. Čas a vek to zmenili. Navyše, obaja sú neuveriteľne normálni, príjemní ľudia. David aj Pavel sú skvelí muži s veľkým srdcom, takže práca s nimi bola česť aj radosť. S Davidom som natáčala Poldu celých osem rokov, a s Pavlom zase teraz Lovca. Obaja sú moji priatelia – dúfam, že na celý život. Naozaj si ich veľmi vážim.

Kristína Svarinská Čítajte viac Keď som prestala piť alkohol, hneď som bola tehotná alebo chorá, hovorí Kristína Svarinská. Akoby ľudia nechápali, že normálne je nepiť

Policajná vyšetrovateľka, policajná psychologička a teraz najnovšie likvidátorka. V minulosti ste si zahrali aj ženu z LGBTI+ komunity, ktorá jazdí na motorke. Máte pocit, že si vás diváci aj tvorcovia škatuľkujú do určitých typov úloh?

Keď sa nad podobnými otázkami zamýšľam, zdá sa mi, že áno. Zrejme ide o prirodzený jav – keď si diváci alebo režiséri všimnú, že mi určitý typ úlohy sedí a funguje, majú tendenciu ma do podobných rolí obsadzovať. Napríklad „vyšetrovateľka“ sa stala takým mojím typickým profilom po úlohách v Za sklom, Kraj alebo Polda. Vtedy som si povedala, že je asi načase spomaliť vlak, oddýchnuť si od zbraní a pút a všetkých tých drsných výrazových prostriedkov. Našťastie ma oslovili na celkom odlišnú úlohu a ja som ju rada prijala. Zahrala som si v seriáli Pôrodnica (pozn. redakcie: uvedený bude pod názvom Dotyk života). Priznám sa, mala som možno ešte väčší rešpekt ako pri zbraniach. Nie som nemocničný typ, ale teší ma, že som si skúsila aj úplne iný typ postavy – teplá, empatická, všeobjímajúca pôrodná asistentka. Bola to krásna zmena a aj akýsi reset. Myslím si, že som v detektívnych úlohách povedala všetko, čo som mohla, a je čas skúmať iné dimenzie herectva.

Jana Kolesárová v tretej sérii Za sklom. Foto: TV JOJ
jana kolesárová, za sklom, za sklom 3, Jana Kolesárová v tretej sérii Za sklom.

Ja sa ešte pristavím pri jednom z vašich charakterov. V populárnom seriáli Až po uši ste stvárnili homosexuálnu hrdinku. Hoci to jazdenie na motorke bolo trochu klišé, ale inak to bola postava bez zbytočných stereotypov. V dnešnej dobe však na Slovensku opäť riešime, či sa vôbec postavy LGBTI+ ľudí a témy s nimi spojené budú objavovať v divadle, v umení. Ako to vnímate?

Čo na to povedať? Človek vlastne už nemá slov. Ja dúfam že to je len fáza, na ktorú sa rýchlo zabudne. Nastúpi zdravý rozum, ktorý nerieši takéto veci. Každá doba aj politická situácia obsahujú nejaké extrémne rozmery. Nemám rada ani extrémizmus, ani hystériu. Či naľavo, alebo napravo. Som mediátor a hovorím: poďme k sebe, rozprávajme sa, počúvajme sa. V prípade zakazovania tém si však myslím, že umenie by malo bariéry ignorovať a tvoriť tak, ako to cítime. Nedokážem si predstaviť, že by som rolu, ktorá bola pre mňa absolútne dôležitá a úžasná, mala spájať s nejakou ideológiou. Je to hlúposť, úplný nezmysel. Dnes sledujeme istý krok späť, čo je smutné. Ale som presvedčená, že časom sa veci vrátia do normálu a témy ako LGBTI+ či iné citlivé otázky budú opäť prirodzenou súčasťou tvorby bez politického bremena.

Ak hovoríme o tom, že dnes doba v mnohých oblastiach eskaluje… Máte vo svojom živote bezpečný prístav, kde nachádzate pokoj?

V sebe. Nech je akokoľvek turbulentné, hurikánové a neviemaké, to stíšenie hľadám v sebe samej. Vlastne si myslím, že to je jediné miesto, kde to človek môže nájsť. Ani pocit šťastia sa netvorí zvonku. Vždy sa formuje v našom vnútri. Akákoľvek situácia je vždy vo finále neutrálna – aj keď sa taká nezdá. My sami ju zafarbujeme našimi emóciami a reakciami. Či som na hausbote na Vltave, alebo na pláži Hermosa v Kalifornii, alebo v hoteli v Bratislave – pokoj, stíšenie, mierumilovnosť dokážem nájsť v sebe samej. Ale vďaka bohu za to, už na tom nejaký čas pracujem a viem, že to je možné. Tvorím si tak bezpečné miesto, v ktorom ma nijaký politik, žiadna vonkajšia situácia nezasiahne natoľko, aby som sa rozpadla.

Dá sa takto pozerať na svet aj bez lásky od druhých? Nepotrebujete k zvládnutiu životných výziev tú podporu?

Nepotrebujem byť závislá od lásky druhých, no zároveň si vážim a vychutnávam lásku, ktorú dostávam a dávam. Mám okolo seba milujúcich ľudí, partnera, rodinu, priateľov, a táto výmena lásky je pre mňa krásna a dôležitá. Zároveň som sa naučila stáť pevne na vlastných nohách. Viem si udržať vnútornú stabilitu a harmóniu, aj keby sa všetko okolo mňa zmenilo. Ale, samozrejme, láska – v akejkoľvek podobe – je jednou z najkrajších vecí, ktoré môžeme v živote dávať aj prijímať. Mám oboje.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Jana Kolesárová

Narodila sa 15. februára 1976 v Košiciach, tam aj študovala na konzervatóriu muzikálový odbor (učila ju Táňa Radeva). Po absolvovaní konzervatória zamierila na VŠMU. Po skončení školy odišla do Ameriky, účinkovala tam napríklad vo filme Tajomný let s Jodie Fosterovou či v epizóde detektívneho seriálu NCIS. Úspech zaznamenala aj rolou v seriáli Panelák, k nej potom pribudli príležitosti v českej Sanitke či slovenskej Horúcej krvi alebo Dr. Ludskom. Veľký návrat do slovenských produkcií predznamenali seriály Až po uši a Polda pre TV Prima. Zahrala si aj v Kriminálke Kraj či Za sklom a najnovšie v jojkárskom Lovcovi. Od nového roka sa objaví v seriáli Dotyk života.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter