Nasledujúci rozhovor je prepísanou a upravenou verziou relácie Ide o nás, ktorú Mária Čírová navštívila ešte minulý rok koncom novembra. Celú reláciu si môžete pozrieť nižšie.
Stihli ste tento rok napiecť vianočné pečivo?
Tak takúto otázku som na úvod nečakala… (smiech) Hoci pečenie milujem, v hlave som mala úplne iné veci. Od 1. decembra sme boli na vianočnom turné, pečenie sa bohužiaľ ocitlo na poslednom mieste. Minulý rok som zverila moje sladké vianočné pohostenie do rúk jednej panej a bola som nesmierne spokojná. Po turné som prišla domov a všetko bolo pripravené – koláčiky, oblátky, sladké, slané, trubičky. Tento rok som teda pokračovala v rovnakom duchu. Kedysi som piekla aj deväť druhov koláčikov, veľmi som si to užívala, dnes už jednoducho nezvládam skĺbiť túto príjemnú činnosť s koncertmi.
Úmyselne som otázku položil ako prvú, lebo viem, že ste takmer celý december strávili na turné. Je to už dvanásty rok, čo sa s manželom Marošom Kachútom a kapelou vydávate na koncerty po Slovensku. Kde sa zrodila tradícia predvianočných koncertov?
Začalo sa to úplne prirodzene. U nás doma v Dolných Lovčiciach môj ocko hrával na gitare vianočné pesničky, ja som spievala, a vždy som cítila výnimočnú atmosféru Vianoc. Ľudia boli k sebe milší, láskavejší, viac usmiati. Keď som vyrástla, chcela som podobnú atmosféru preniesť medzi ľudí. Prvý koncert sme spravili v synagóge v Nitre, ako skúšku. Prišlo nám množstvo krásnych správ a ľudia nás prosili, aby sme pokračovali. Začali sme malým koncertom pre dvesto ľudí a dnes hráme pred tisíckami. Ladíme na Vianoce nielen ľudí, ale aj seba. Je to nádherné.
Čítajte viac Jakub Jablonský: Dlho mi trvalo priznať, že som sa mýlil, ale teraz chcem zmenu
Keď tak intenzívne predskakujete Vianociam, nezovšednejú vám skutočné sviatky?
Vôbec! Som vianočný človek, milujem ich. Keby som mohla, mala by som stromček a dekorácie aj pol roka. U nás doma sa často ešte vo februári dohadujeme, kedy dať dole výzdobu. Myslím si, že za to môže aj atmosféra na vianočných koncertoch. Je taká autentická a krásna, že ma vždy znova a znova nabije energiou. A počas našich domácich Vianoc sa potom veľa času trávi spomínaním. Prezeráme fotky, rozoberáme zážitky a pocity. Ani tento rok to nebolo inak.
To, čo hovoríte, sú samé pozitívne emócie, príjemné chvíle. Ale nepotrebuje umelec niekedy aj akýsi „ľudský detox“? Musí byť vyčerpávajúce každý večer vystupovať pred tisíckami divákov.
S tým detoxom máte pravdu, je veľmi potrebný. Ťažko sa to vysvetľuje, pretože prácu, akú robím, vykonáva na Slovensku veľmi málo ľudí. Často si moju profesiu predstavujú trochu inak. Vidia krásne šaty, mejkap, úsmev a fakt, že robím to, čo milujem. A to je pravda. Rada hovorím „rob, čo miluješ, a miluj, čo robíš“, ale zároveň si uvedomujem, že je ľahké prepáliť svoje limity. Najmä ak nikto nad vami nestojí a nepovie: „Zastav sa, oddýchni si.“
Ani váš manžel Maroš vám nepovie, že by ste mali trochu spomaliť?
Nie, lebo na mne vyčerpanie nevidieť. Vyzerám, že všetko zvládam. Ale potom príde moment, keď si uvedomím, že idem „na doraz“. Stále si hovorím, že po troch koncertoch by som si mohla na chvíľu oddýchnuť, ale niekedy si ten oddych akoby vyčítam. Myslím si, že dôvodom je aj fakt, že u nás na Slovensku sa berie práca speváka trochu ľahkovážne. Niekedy sa mi zdá, že som dlho fungovala aj pod tlakom snahy niekomu niečo dokázať. Akoby mi v hlave znelo: Veď choď robiť inú robotu a uvidíš, čo je to makať…
Čítajte viac Bola som posledný človek v mojom okolí, ktorý pochopil, že niečo so mnou nie je v poriadku, hovorí Celeste Buckingham. Nechcela som prijať zlyhanie
Vaša práca je však oveľa viac ako len o vystupovaní na pódiu.
Presne tak. Za koncertným turné je obrovská logistika. Od rána sa presúvame do miest, všetko pripravujeme – od výzdoby cez usporiadanie sály, skúšky až po večerné koncerty. A toto všetko si s manželom organizujeme sami. Okrem toho sú tu sociálne siete, kde sa na mňa valí obrovské množstvo správ a energie. Každému by som rada odpísala, ale jednoducho to nie je možné.
Stále sama spravujete svoj Instagram?
Áno, znie to neuveriteľne, ale Instagram riešim sama. Ak niekto čaká na odpoveď, tak preto, že nechcem telefón odovzdať niekomu inému. Ľudia si to cenia. Vedia, že za každým slovom som skutočne ja. Chcela by som pokračovať. Hoci viem, že dnes je to už trochu rarita.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Keď ste spomenuli, že si uvedomujete, aké dôležité je nájsť si čas na relax a vypnutie, motivovala vás nejaká zlomová udalosť alebo prišla zmena postoja prirodzene a časom?
Myslím si, že prišla s vekom, so skúsenosťami a s tým, ako vidím, že mi deti rastú pred očami. Mala som obdobia, keď som bola doma, na materskej, prežívala krásne chvíle s deťmi – a stále ich prežívam. Keď deti začnú rásť, uvedomíte si, že času s nimi je odrazu menej. Syn už chodí na gymnázium, dcéra je šiestačka a najmenší je ešte v škôlke. Otvoril sa mi síce priestor na moje aktivity – som kreatívny človek, milujem vymýšľať nové veci, hľadám príležitosti všade, kde sa dá. Ale niekedy to môže byť aj na škodu. Je potrebné zastaviť sa a povedať si, že život nemôže len tak prebehnúť pomedzi prsty. Aj preto chcem byť iba s deťmi, keď majú prázdniny. Už osem rokov nekoncertujem počas leta. Kedysi som si však myslela, že ak si dám v lete voľno, od septembra pôjdem opäť naplno. Zistila som, že to tak tiež nefunguje. Človek potrebuje robiť si voľno priebežne, bez výčitiek. Ísť na masáž, vyložiť si nohy, pozrieť si televíziu, veď ani to nie je hriech. Dôležité je udržať si vnútorný pokoj. Snažila som sa takýto odkaz zdieľať aj medzi divákmi, fanúšikmi na mojom turné. Je to o nás, o našom vnútornom nastavení: žiť svoje sny, lebo život nám môže veľmi rýchlo preletieť pomedzi prsty. Jedného dňa sa možno ocitneme na lavičke pred domom a budeme rozmýšľať, prečo som si vtedy nedala stopku, prečo som neodišla tam a tam. Aj samu seba vlastne podporujem v tom, že rok 2025 budem žiť v duchu týchto slov: Aj pracujem, no aj si oddýchnem. A bez výčitiek.
Čítajte viac Tri vysoké školy, práca letušky, no stačilo jedno sústo a všetko sa v jej živote zmenilo. Cukrárka Petra Tóthová podľahla čaru sladkého
Znie to ako vedomé plánovanie. Natíska sa otázka, ktorá síce nie je obľúbená, keď ju muž kladie žene, ale ja si pomôžem slovami herečky Anny Geislerovej, ktoré mi pred pár mesiacmi povedala: „Je jedno, či pracujete ako predavačka, lekárka, herečka, alebo filmová strihačka, ak ste rodič, tak keď ste v práci, nie ste s deťmi, a keď ste s deťmi, nie ste v práci. Všetko si pýta obetu.“ Museli ste vy a váš manžel niečo obetovať, aby veci fungovali?
Určite áno. Za 16 rokov, čo som na hudobnej scéne – a popritom mám 15-ročného syna, 12-ročnú dcéru a najmenšieho, štvorročného synčeka – vidím, že veľa vecí sa dalo inak. Ale nikdy nič neľutujem, pretože som vždy robila rozhodnutia podľa môjho srdca a intuície. Boli veci, ktoré som nemohla urobiť. Napríklad som nemohla skladať toľko pesničiek, ako by som chcela, alebo každý mesiac točiť nový videoklip. Miesto toho som bola radšej s deťmi na pieskovisku. Keď som mala tri-štyri koncerty za týždeň, dávala som si pozor, aby sme mali čas na spoločné chvíle. Myslím, že to je kľúčové – počúvať svoj vnútorný hlas. Často sa ma ľudia pýtajú, čo to znamená, kde sa skrýva. Ja hovorím, máme ho všetci. Pred skladbou Unikát na koncertoch vravievam, že každý z nás žije jedinečný, unikátny život. Nemali by sme si vyčítať, čo sme mohli a nemohli urobiť. Žijeme tu a teraz, a to je to najdôležitejšie. Počúvať svoje srdce, či ísť doprava, alebo doľava, a prijať, že aj chyby nás niekam posúvajú. Jednoducho žiť – a žiť dobre, s radosťou.
Poďme ešte k vašim deťom. Maminou ste sa stali relatívne mladá, a keď ste otehotneli prvýkrát, reakcie okolia neboli úplne prajné. Skúsili by ste vysvetliť, čo sa vlastne udialo a prečo si myslíte, že to tak bolo?
Tiež sa sama seba pýtam, čo sa to udialo. Bola som vychovávaná v rodine, kde bolo úplne prirodzené stať sa mamou, mať deti a starať sa o rodinu. U nás nikto nečakal, že sa stanem známou speváčkou a budem konfrontovaná práve v téme materstva. Dokonca môj manžel občas spomína, ako som mu povedala: „Mám 19 rokov, chcem deti, ak ty nie, povedz mi to, lebo ja nemám čas.“ A on povedal: „Dobre, ideme na to.“ (smiech) Náš najstarší syn Hugo bol plánované dieťa a nesmierne sme sa tešili, keď sa potvrdilo, že som tehotná. Nerozumela som, prečo verejnosť alebo médiá kritizovali moje materstvo v mladom veku. Rôzne články a komentáre ma dokázali zraziť na kolená, koľkokrát som plakala, pýtala sa samej seba, prečo nemôžu o mne písať v prajnosti. Koľko mladých žien si nechalo vziať dieťatko – možno len preto, aby nemuseli počúvať podobné reči. Veľmi som túžila po tom, aby sa to celé otočilo: „Pozri, Mária Čírová to zvládla, zvládneš to aj ty.“ Vtedy to možno nešlo, ale dnes – ako šťastná žena a mama troch detí – by som veľmi rada odkázala dnešným dievčatám, ktoré majú 18, 20 rokov… nepočúvajte reči o tom, ako to nezvládnete. Počúvajte svoj vnútorný hlas a rozhodnite sa srdcom.
Čítajte viac Teplá, empatická, všeobjímajúca... Kolesárová prichádza tak, ako ste ju nevideli! Zbrane zvládam, ale nie som nemocničný typ, priznala sa
Vaša mamina oslávila minulý rok v októbri 71 rokov – vekový rozdiel medzi vami a ňou je výraznejší. Priblížilo vás mladé materstvo k vlastným ratolestiam?
Vystihli ste to. Mala som zámer byť k mojim deťom bližšie, názorovo. Dnes sa aj s Hugom a so Zoe smejem, že je neskutočné, akými parťákmi sme. Či je to v hudbe, v živote, chodíme spolu na kone, jazdíme po poliach, chodíme korčuľovať. Naše letné dovolenky sú už také, že v mojich deťoch mám parťákov. Neviem si predstaviť, že by som až dnes – vo chvíli, keď už má za sebou nejakú kariéru – otehotnela s prvým bábätkom. Som naozaj vďačná, aj keď nebolo jednoduché skĺbiť všetko so speváckymi alebo domácimi povinnosťami, ale dnes sa cítim naplnená. Rodina, moje deti, môj manžel sú pohon – energia, ktorú cítim a vďaka ktorej spievam. Cítim sa milovaná, milujem, ale cítim aj lásku z domu, ktorá sa potom prejavuje cez hudbu a spev, všetko.
Máte pocit, že sa rodičovské vzorce menia generačne, keď sa vyvíjame ako spoločnosť? Učíte dnes svoje deti aj niečomu, čo možno počas vášho detstva ani nebola téma?
Keby tu teraz sedeli moji rodičia, dali by mi za pravdu, že bola naozaj iná doba, keď vychovávali mňa a mojich troch súrodencov. Máme technológie, informácie sa na nás valia z každej strany, ako rodičia sme zaneprázdnení, a nielen my. Týka sa to veľkého množstva ľudí. Osobne považujem za najdôležitejšiu komunikáciu, hlbšie komunikačné spojenie s deťmi. My sa doma nebránime vôbec žiadnym témam. A vec, ktorú aj s manželom máme ako rodičia na prvom mieste, je učenie našich detí vďačnosti. Verím, že vnímajú aj cez nás, že v živote by sme mali prijať a naučiť sa pracovať s rôznymi situáciami. Čokoľvek sa deje – či už je to pekné, či ťažšie obdobie – majú možnosť nás pozorovať. Keď máme pred sebou nejaké výzvy, náročnejšie momenty, môžeme sa rozhodnúť: buď budeme na ne nadávať, budeme frustrovaní, alebo sa poďakujeme za to, čo máme a počkáme na deň, keď slnko znovu vyjde. Všetky situácie nás niečo naučia. Aj keď sa v nich necítime dobre alebo z nich nevyjdeme ako víťazi. Učíme to teda aj naše deti: byť vďační za to, čo máme. Nesťažovať sa, že nám niečo chýba a tiež sa neporovnávať s inými.
Obe vaše staršie deti účinkujú s vami aj na koncertoch. K hudbe majú blízko. Zdedili talent a vzťah k muzike po vás?
Hovorí sa, že v deťoch žijeme ďalej. Hoci sme si s mužom nikdy nehovorili, že musíme mať muzikantov alebo že naše deti musia vedieť hrať na nástrojoch a spievať, prišlo to úplne prirodzene. Huga hudba lákala odmalička. Sotva vedel chodiť, pricupital ku klavíru, hrala som, on ma počúval a v jednej chvíli sme začali hrať spolu. Ale každé dieťa reaguje inak. Hugo má veľkú trpezlivosť a vytrvalosť za klavírom. Nebojí sa dennej driny, trénovania, každý deň objavovať noty. Zoe miluje spev a kombinácia ich dvoch spolu pri hudobnom spojení je fantastická. Keď ich vidím spolu za pianom, mám slzy v očiach. A keď sa môžem k nim pridať, so Zoe spievať dueto zatiaľ čo nás Hugo sprevádza hrou na klavíri, je to požehnanie.
Predpokladám, že deti počúvajú maminu tvorbu, ale prezradíte mi, čo je napríklad srdcovka vášho syna zo zahraničnej scény?
Hugo má rád zahraničnú hudbu a neustále prináša nové skladby, ako keď nám ukáže niečo od Taylor Swift alebo Beyoncé, Billie Eilish, najnovšie ho očarila Sabrina Carpenter. Keby ste mi vymenovali hocijaké meno zo súčasnej popmusic, myslím si, že ho bude poznať. Hudba ho skutočne pohltila. Občas ho povzbudzujeme, aby sa venoval niečomu inému – možno právu, medicíne. Učí sa a vedomosti nasáva tak ľahko, že ma to vie prekvapiť. Ja som musela nad knihami sedieť hodiny. Ale jeho to ťahá k hudbe, v nej našiel vášeň.
Čítajte viac České celebrity sa rozlúčili s kolegyňou, ktorej smrť pred Vianocami šokovala krajinu: Ako zomrela Helena Zeťová? Polícia má vraj jasno...
Keď už ste spomenuli Billie Eilish a Sabrinu Carpenter, nedá mi nespýtať sa ešte na jednu vec. Súčasná generácia mladých hudobníkov často spracúva svoje traumy a problémy cez piesne. Stali sa akousi psychohygienou a samoliečením. Veríte, že hudba dokáže liečiť dušu?
Určite, má silný terapeutický účinok. Už od detstva si to uvedomujem. Keď som spievala s otcom v kostole, videla som, ako ľudia reagovali – niektorí plakali, iní si utierali slzy. Bolo tam niečo, čo sa nedalo len tak vysvetliť. Ako dieťa som celkom nerozumela, dnes vidím, akú silu hudba má. Svojimi emóciami prenáša niečo, čo je veľmi silné. Hudba nielen spája, ale aj lieči, upokojuje, vyjadruje lásku, nádej a pokoj. Cítim to aj na našich koncertoch, pretože ľudia neprichádzajú len počúvať, ale zažiť spojenie, jednotu. A ja, keď spievam, mám pocit, že sa prepájam s celým vesmírom a to je pre mňa najdôležitejšie – emócie, ktoré sa odovzdávajú cez hudbu.
V závere minulého roka ste oslávili narodeniny, teraz sa začal ten nový. Máte nejaké narodeninovo-novoročné želanie?
Moje prianie je nájsť si čas pre seba a nevenovať sa len druhým. Dlho som sa nechávala pohltiť tým, že som dávala všetko ostatným. Minulý rok som si však naplno uvedomila, že musím nájsť rovnováhu a postarať sa o seba. Je to náročné, pretože mám tendenciu byť vždy k dispozícii, bojujem s vyslovením slovka nie. Ale už viem, že potrebujem čas na oddych, na relax a nemala by som si ich vyčítať. Potom budem schopná v plnej sile venovať sa tomu, čo ma baví – hudbe, koncertom a všetkému, čo s tým súvisí.
VIZITKA
Mária Čírová sa narodila 20. novembra 1988 v Trnave ako tretia zo štyroch súrodencov. Odmalička spievala a hrala na klavíri, v roku 2008 zvíťazila v autorskej pesničkovej súťaži Coca-Cola Popstar. V rovnakom roku vyšiel jej debutový album Búrka, ktorý obsahoval rovnomenný hit. Nasledovala nahrávka Na dosah, Vianočný album, #2017 či Moje Vianoce a hity ako Ticho, Unikát a mnohé ďalšie. V roku 2017 sa speváčka vydala za dlhoročného partnera – producenta a muzikanta Maroša Kachúta. Majú spolu tri deti.