Nasledujúci rozhovor je prepísanou a upravenou verziou rozhovoru v relácii Ide o nás, ktorú Petra Tóthová navštívila v decembri minulého roka. Pozrieť si pôvodnú epizódu môžete nižšie.
Vás celé Slovensko vníma v prvom rade ako cukrárku a porotkyňu úspešnej televíznej šou. Nie každý tuší, že máte za sebou štúdium v oblasti bankovníctva, verejnej politiky a dokonca verejnej správy. Ako sa stalo, že ste nakoniec skončili pri pečení?
(smiech) To sa pýta aj moja mama. Ale je spokojná s mojím výberom. Nejaký čas som sa hľadala a chcela som naozaj robiť to, čo ma bude baviť. Zároveň veľmi rada študujem, učím sa. Som ako taká špongia, ktorú baví nasávať nové vedomosti. Tri vysoké školy neboli pre mňa problém a dnes pokračujem ďalším edukovaním sa v kurzoch pečenia. Štúdiom a procesom vzdelávania sa človek formuje a nemusí skončiť len pri tom, čo vyštudoval. Ide práve o proces, postup, ktorý sa odrazí neskôr aj v spôsobe myslenia.
V rozhovoroch často kľúčový moment, kedy ste sa rozhodli venovať pečeniu, spájate s jedným konkrétnym dezertom.
Áno, bol to marakujový tart, ktorý skutočne všetko zmenil. Ochutnala som ho vo Venezuele a keď som na žiadosť o recept dostala od pani pekárky, ktorá ho pripravila, odmietavú odpoveď, bolo rozhodnuté. Musela som skúšať a nájsť cestu, ako si ho pripraviť sama. Nakoniec som ho aj spravila a ponúkala v mojej cukrárni, čiže má v mojom cukrárskom živote dôležité miesto. Sladké som vždy jedla veľmi rada, ale až pri tomto dezerte som si uvedomila, že sa chcem naučiť pripraviť ho.

Priblížil sa váš vlastný výtvor tomu, ktorý ste ochutnali vo Venezuele?
Konzistenciou áno, ale nemyslím si, že u nás dostať také skvelé marakuje alebo passion fruit ako práve v Južnej Amerike. Venezuela je známa ako jeden z najväčších exportérov marakuje, kde inde by ste už našli lepšie? Ale možno sa tam raz vrátim a upečiem si ho v jeho domovine.
Človek sa nestane zo dňa na deň jednou z najznámejších cukrárok v krajine a neobjaví sa len tak na televíznej obrazovke. Mala vaša cesta nejaké úskalia? Čo vám utkvelo v pamäti a čo najviac pozdvihlo k statusu profesionálky a odborníčky?
Myslím si, že v prvom rade nezdary. Čo urobíte zle, nesprávne rozhodnutia, profesionálne zlyhania – tie vás sformujú najviac. Som veľmi vďačná za možnosť byť dnes v pozícii, v akej som. Snažím sa zostať rovnaká ako predtým. Keď stretnem fanúšikov, nikdy som žiadneho neodmietla a vždy sa snažím byť k nim čo najmilšia, pretože môžem povedať, že aj oni sú veľmi milí ku mne. A verím, že to je tiež niečo, čo vychádza z mojich skúseností – z uvedomenia si, že niekde začínate, nemusí sa vám všetko podariť, ale s pokorou a ambíciou idete ďalej.
Ak hovoríme o zlyhaniach, asi nemáte na mysli, že vám torta spadla na zem alebo sa vám zrazila plnka do koláča…
Najlepšou školou života, hoci veľmi drahou, bolo vlastniť kaviareň, ktorú som nakoniec musela zavrieť. Takže to je jedna z tých skúseností, ktorá ma nesmierne vyformovala.
Zmenila sa situácia v gastronómii k lepšiemu? Ak by sa dnes niekto rozhodol podnikať – či už s cukrárňou, reštauráciou, alebo trebárs bistrom – bude to jednoduchšie, ako si to pamätáte vy?
Vo všeobecnosti je podnikanie v gastronómii jedna z najnáročnejších oblastí. Ste odkázaní na druhých ľudí, ktorí vám budú pomáhať. Jednoducho to nejde – robiť všetko sám. V Anglicku alebo v Amerike síce majú aj koncepty takzvanej „one man bakery“, teda pekárne jedného človeka. Lenže to vás časom tak vyčerpá, že okrem práce nemáte čas na nič iné. Trpí súkromný život, je to vyčerpávajúce aj pre zdravie. Možno sa dá zvládnuť podobný spôsob zo začiatku, ale každý sa dopracuje do momentu, keď niektoré veci musí delegovať ďalej.

V závere minulého roka diváci spoznali víťaza štvrtej série šou Pečie celé Slovensko. Už niekoľko týždňov predtým potvrdili tvorcovia, že bude aj piata a vy ste jej súčasťou. Stále vás to baví?
Je to môj „dream job“! (pozn. redakcie – vysnená práca). Viete, vnímam našu súťaž ako projekt, ktorý je každý rok celkom iný. Máme tam nových súťažiacich, nové dezerty. Výzvy ani recepty sa nemôžu opakovať. Už niekoľko mesiacov sme v procese, keď pripravujeme, čo sa bude piecť v piatej sérii. Teším sa aj na nové charaktery, ktoré prídu. Dynamiku pri jednotlivých výzvach, pretože je zakaždým iná. Som šťastná, že môžem byť súčasťou takejto relácie.
Výzvy do nových epizód pripravujete s kolegyňou Jožkou Zaukolcovou?
Je to tímová práca, za čo som veľmi vďačná. Sme tam štyri: Jožka, ja a členky tvorivého tímu Natacha Pacal a Gabriela Rumanová. Každá z nás má iný pohľad a aj preto sú jednotlivé série oveľa lepšie vyskladané. Objektívnejšie a pre mnohých divákov aj bohatšie.

Hovoríte, že sa vždy tešíte na nových súťažiacich, ale vy ako členky poroty máte s nimi počas súťaže obmedzenú komunikáciu a interakcie v prvom rade pred kamerou. Žiada si to tak réžia? Aby ste nikoho neuprednostnili a rozhodovanie bolo čo najférovejšie?
Áno, a som za to vďačná. My sa so súťažiacimi vlastne stretneme len na kastingu a potom na natáčaní. Teda, pokiaľ neprídu na môj kurz, ale to je veľmi zriedkavé. A keď už sa tam objavia, je tam s nimi veľa ďalších ľudí, nemáte si ako vytvoriť osobnejšie puto. Za dve hodiny, čo som ich videla alebo sa s nimi rozprávala, nemám šancu vytvoriť si s nimi pozitívny ani negatívny vzťah. Pre súťaž je najlepší prístup: nepoznám vás a hodnotím vás podľa toho, ako pečiete.
Vznikli nejaké vzťahy alebo priateľstvá po skončení šou?
Napríklad s Naďou (poz. redakcie: Naďa Repková, súťažiaca prvej série), ktorá žije v Prahe, máme veľmi blízky vzťah. Veľmi často sa stretávame a keď cestujem do Prahy, nie je deň, kedy by som sa s ňou nestretla.

V rozhovore s Adelou Vinczeovou v talkšou Trochu inak ste sa vy dve zhodli, že ste cukrárka inžinierka. Ako sa to prejavuje?
(úsmev) Mám recept a idem striktne podľa neho. Čiže, keď tam stojí 250 gramov, bude tam presne 250 gramov. Nebude to 230, ani 260, nepoužijem hrnček alebo polievkovú lyžicu, žiadne dávkovanie od oka. To je moje inžinierstvo.
A do toho ste navyše človek, ktorý sa neustále vzdeláva a robí si jeden kurz za druhým. Zdá sa, že chcete byť čo najdokonalejšia a najbezchybnejšia vo všetkom, čo robíte.
Myslím si, že precvičovanie… to, že pečiem, chodím na kurzy a zároveň sa držím postupu, je veľmi dôležité. Ale nechýba mi ani kreativita, vytváram napríklad nový dizajn, nové chute. Ale základná receptúra, pilier dezertu, musí byť zachovaná.

Ste fanúšička skôr tradičnejších výsledkov na plechu alebo tanieri, či moderných a priam až avantgardných dezertov?
Viem oceniť náročnosť avantgardného receptu, ale veľmi rada si dám napríklad slivkové gule s makom, pirohy, parené buchty alebo obyčajný koláč, ktorý niekto doma upečie. Keď niekto spraví iksypsilon vrstiev do dezertu, vnímate náročnosť a snahu, nedá sa to neoceniť. Bol by hriech, ak by som tak nespravila. Sama viem, koľko práce je za výsledkom.
Tak poďme na nejaké čísla. Aký najdlhší čas ste strávili pri tvorbe nejakého dezertu alebo torty?
Napríklad svadobná torta zaberie minimálne štyri dni. Ak zoberiem do úvahy aj tvorbu dekorácií, ktoré musím k nej pripraviť, niekedy sa to môže vyšplhať aj na dva týždne.

Dva týždne? To už je naozaj umelecké dielo.
(smiech) Inžiniersko-umelecké dielo.
Slováci mali dlho isté predstavy o tom, ako má vyzerať torta, ako koláč alebo slávnostná tabuľa. Posunuli sme sa a otvorili aj vplyvom zo zahraničia a súčasnej gastronómie?
Pri mladších ročníkoch jednoznačne vnímam, že sú otvorenejšie novým trendom, než sme boli my. Aj ako som bola kedysi ja. Dúfam, že Pečie celé Slovensko tiež dnes prispieva k tomu, aby ľudia videli, aký má byť správne pripravený koláč. Aby vedeli napríklad, že keď pôjdu do cukrárne, spoznajú rozdiel medzi košíčkom a tartaletkou alebo budú vedieť, z čoho sa skladá Dobosova torta. Pri jej pečení na obrazovkách som vybavila originálny recept priamo od pána Dobosa a cechu cukrárov v Maďarsku. V ostatnej sérii sme zase napríklad pripravovali lohengrin. Mnohí diváci tento dezert nepoznali – pritom je to pochúťka spod Tatier a my sme im ukázali, ako má správne vyzerať, čo má obsahovať. Verím, že na jednej strane ukazujeme aj modernejšiu podobu pečenia a zároveň hľadáme správne korene všetkých dezertov a koláčov, aby sme mohli divákov naučiť, ako si ich správne pripraviť.

Robíte to nielen ako porotkyňa v šou alebo človek, ktorý poskytuje rozhovory, ale aj vlastnými knihami. Minulý rok vám vyšla už tretia, titul Upečme si sviatky. Dá sa do knihy o pečení vložiť aj niečo, čo na televíznej obrazovke alebo v takomto rozhovore neodznie?
Nie všetky nápady sa dostanú do programu. Nie každý rozhovor môže byť taký dlhý, ako by som si predstavovala, alebo mohla povedať oveľa viac. Kniha je moja voľnosť, ktorú mám, a preto tam dávam rady, tipy, triky ku každému receptu, aby sa ľuďom pieklo ľahšie a jednoduchšie. Snažím sa mojimi knihami priviesť ľudí k tomu, aby piekli a piekli častejšie.
Dobre, tak skúsme v nasledujúcich otázkach odhaliť aj pár trikov. Existuje nejaký zásadný, aby sa naozaj pieklo jednoduchšie?
V niektorých receptoch používam mrazničku, mnohé dezerty alebo ich ingrediencie mám už predpripravené. Napríklad vanilkové rožteky by ste u mňa našli v mrazničke a stačí ich len upiecť. Vyťahujem ich aj mimo toho termínov, ako sú Vianoce alebo nejaké oslavy. Zoberiem si trebárs desať, upečiem, lebo prišla návšteva a maximálne za dvadsať minút mám na stole čerstvé, voňavé vanilkové rožteky.

Existuje trik, ako urobiť koláč, aby bol zdravší? Ak teda vezmeme do úvahy, že vo vašom prípade bude 250 gramov cukru vždy len 250 gramov cukru.
(smiech) Mám zásadu: Majte zdravší obed, aby ste potom mali výborný koláč. Výživoví poradcovia možno nebudú mojimi slovami nadšení, ale ja si sladké dávam kedykoľvek – ráno, na obed aj večer. A keď sú napríklad vianočné sviatky, počas dňa si doprajem menej, no večer si to vynahradím.
Aké sú najčastejšie chyby, ktoré robíme doma pri pečení? A dá sa im vyhnúť?
Ako príklad môžem dať typicky vianočné sladkosti. Pri medovníkoch sa ma ľudia často pýtajú, prečo sú tvrdé. Najčastejšia chyba je, že sú prepečené. Medovníčkom naozaj stačí 200 stupňov a len pár minút, aby sa upiekli. Potom ostanú mäkučké. Čiže stále opakujem: neprepekať. Keď miesite cesto na linecké koláčiky, nerobte to príliš dlho. Potom ostane tvrdé. Miesiť čo najmenej, len aby sa cesto spojilo a potom ho už len vyvaľkať. Ideálne je dať linecké cesto do chladničky, aby sa vám krásne upieklo a nebude sa roztekať.
Pozrite si tiežKuchynské roboty na miesenie cesta nie sú pekárska svätokrádež?
Keď napríklad robíte linecké cesto, nechcete, aby maslo bolo mäkké, ale aby sa roztopilo. Kuchynský robot je ideálny v tom, že urobí oveľa rýchlejšie prácu, ktorú by ste robili rukami. Zároveň nemá teplé ruky, je to studený kov a pri niektorých surovinách je vyslovene žiaduci. Navyše vám ušetrí čas.
Nájde sa vo vašej ostatnej knihe aj nejaký sviatočný recept, ktorý nie je úplne typický pre slovenské domácnosti?
Je tam napríklad jeden na bezlepkové gaštanové keksíky. Nie sú bezlepkové preto, že je to moderné. Používam gaštanovú múku, ktorá je typická pre jeseň a zimu, pre sviatky, ako sú Vianoce, no upiecť si ich môžete pokojne aj vo februári. Keksíky sú unikátne a veľmi chutné.

Tento rok vás teda diváci znovu uvidia ako súčasť šou Pečie celé Slovensko. Máte už aj predstavu, kam ďalej? Prezradíte nám svoj pracovný sen?
Od februára by som mala začať robiť gastropobyty, čiže chcem cestovať s ľuďmi. Zoberiem skupinku ľudí so sebou a budeme ochutnávať veci na rôznych miestach. V mojej réžii bude výber reštaurácií, cukrární. Vzala som si pod palec kreativitu v rámci pobytu a nebola by som to ja, keby som k tomu nepridala aj nejaký kurz. Čiže nadšenci dobrého jedla a sladkého, ktorí pôjdu so mnou, sa niečo naučia aj z konkrétnej lokálnej kuchyne. Cestovanie som vždy milovala a už ako letuška som si zbierala recepty na koláče a dezerty. Takže vlastne prepojím moje záľuby v novej profesionálnej aktivite. A mám ešte jeden taký malý tajný sen, ktorý by som neskôr chcela k tomu pridať. Ale ten neprezradím, aby som ho nezariekla.
Tak už len jedna otázka na záver, vnukli ste mi ju vašimi pobytmi. Ak by ste mali vybrať len jednu cukráreň, hocikde na svete, kam treba zaletieť a ochutnať jej dezert, bola by to…
(úsmev) To je akoby ste sa mamičky, ktorá má päť detí, pýtali, ktoré mám najradšej. Nedokážem vybrať jedinú. Každá cukráreň v každom meste je niečím špecifická. Ľuďom odporúčam najmä cestovať a dať si tradičné dezerty danej krajiny. Cheesecake alebo nejaké moussové dezerty dostanete pravdepodobne v hociktorej cukrárni na svete, ale sú sladké pochúťky, ktoré si môžete dať iba v danej krajine. Keď budete vo Venezuele, choďte na marakujový tart. Tam bude najlepší, pretože vo Venezuele je jeho pôvod. Čiže nebudem odporúčať cukráreň, ale všetkými desiatimi odporúčam lokálne dezerty.

Petra Tóthová je slovenská cukrárka, kuchárka, autorka kníh a televízna osobnosť. Je známa ako porotkyňa v populárnej televíznej relácii STVR Pečie celé Slovensko, kde spoločne s cukrárkou Jozefínou Zaukolcovou poskytuje odborné rady a tipy. V minulosti pracovala aj ako letuška, absolvovala tri vysoké školy, no jej vášňou sa stalo pečenie. Dnes sa sústreďuje na cukrársku profesiu a organizovanie gastropobytov, počas ktorých cestuje s ľuďmi a objavuje rôzne kulinárske destinácie.