Nasledujúci rozhovor si môžete pozrieť celý v neupravenej a needitovanej podobe vo videu nižšie.
Zhovárame sa len pár hodín po tom, ako ste sa zúčastnili na vyhlásení cien American Music Awards. Ste uprostred americkej časti svojho turné „Rebel Is Back“. Rozmaznávajú vás za oceánom?
Je to úžasné. Turné je šialené. Každá šou je lepšia, publikum zase divokejšie. Cestujem z mesta do mesta, navštevujem všetky časti Ameriky. Šou sa s každým koncertom zlepšujú, takže som nadšený. Desať koncertov je za nami a teraz nás čaká ešte ďalších dvadsaťpäť (pozn. red.: rozhovor vznikol 29. mája, Hauser odvtedy koncertoval v ďalších amerických mestách). Myslím si, že to bude stále intenzívnejšie.
Slovenskí diváci vás uvidia v novembri. V Európe vystúpite aj vo Viedni, v krajinách ako Belgicko, Holandsko a Nemecko. Vnímate rozdiely v interakcii s publikom v USA či v Ázii, alebo v starej klasickej Európe, ktorá je akousi kolískou klasickej hudby?
Moje šou sú vždy plné adrenalínu, energie. Je to ako veľkolepé predstavenie. Takže vlastne vždy dostávam podobnú reakciu od publika, kamkoľvek prídem. Domnievam sa, že to bude preto, lebo moja hudba je univerzálna, prihovára sa rovnako každej časti sveta. Kamkoľvek prídem, publikum na konci šou jednoducho šalie. Tancuje. Ale zároveň je to veľmi rozmanitá šou. Je ako celá cesta, ktorá sa začína klasickou hudbou, niečím romantickým, filmovou hudbou. A potom sa zmení na bláznivú párty, latino a rock'n'roll. Je to ako kompletný výlet.
Čítajte viac Dirigent Martin Majkút: Keď nemáte peniaze od politikov, nie ste od nich závislí
Keď už ste v tej Amerike, viete si predstaviť, že by ste pre publikum reinterpretovali aj nejakú country klasiku?
Na violončele sa dá zahrať všetko. Je to taký univerzálny nástroj, pretože každá pieseň môže na čele znieť dobre. Povedal by som, že dokonca lepšie ako originál. Môj nástroj dodá skladbe vždy akúsi extra dimenziu, ten teplý zvuk.
Veľa ľudí si myslí, že violončelo je vlastne veľmi melancholický nástroj. Ste dôkazom toho, že to tak nemusí byť. Môže byť živé, divoké, nabité sexuálnou energiou. Ale asi to má niečo spoločné aj s vašou osobnosťou a prístupom k hudbe, však.
Nepochybne. Violončelo sa dá použiť toľkými spôsobmi! Ľudí hrou naň dokážete rozplakať, pretože je skutočne aj melancholické, romantické a smutné, ale potom ho môžete použiť aj ako rockový nástroj. Naozaj sa s ním dá hrať toľkými rôznymi spôsobmi. Napríklad ako na gitare. Môžete hrať vysoko ako na husliach, nízko ako na kontrabase. Môžete doň udierať ako do bicích. Možnosti sú nekonečné – žiadny iný inštrument nemá toľko možností.
Čítajte viac Voči cirkvi dokážem byť aj veľmi kritický, hovorí herec Rozkoš zo Sľubu. Vyrástol v rodine kňaza, detstvo nebolo o príkazoch
Krátko pred týmto rozhovorom som videl na vašom kanáli na YouTube nahrávku, kde držíte v rukách 300-ročný nástroj. Chodievate s takýmito vzácnosťami aj na turné, alebo sú určené len na špeciálne príležitosti a na nahrávanie v štúdiách?
To je naozaj len na špeciálne príležitosti. Vziať podobný nástroj na turné by bola veľká zodpovednosť. Moje koncerty sú bláznivé, ja sám som veľmi energický a rozbláznený, keď sa pohrúžim do hrania. S tristoročným čelom by som nemohol robiť skoro nič z toho, čo na mojich koncertoch zvyknem. Váľať sa po zemi, skákať do publika, behať po pódiu. Také niečo robiť s nástrojom od Stradivariho? To by bol veľký risk (úsmev).
Museli by ste mať asi fakt dobré poistenie.
(smiech) Mohol by som ho zapáliť ako Jimi Hendrix. Nie, žartujem!
Foto: agentúra VIVIEN
Keď máte v ruke nástroj, ktorý má nielen dokonalý zvuk, ale aj históriu – toľko ľudí sa ho už v priebehu rokov dotklo a hralo na ňom – cítite niekedy spojenie s predchádzajúcimi hudobníkmi, ktorí na ňom hrali?
Áno. Neviem to inak pomenovať – ale naozaj cítite v inštrumente históriu. Toľko skvelých umelcov na ňom hralo pred vami, teraz ste na rade vy a cítite zodpovednosť. Je to ako umelecké dielo. Takéto violončelá majú aj historickú hodnotu a keď sa ich dotknete, vždy máte pocit, že je to niečo posvätné. Som pri nich veľmi opatrný, starám sa potom o každé z nich, akoby bolo moje dieťa.
Interpretujete klasickú hudbu, ale azda najviac ste sa preslávili vlastnými verziami moderných skladieb. Čo je rozhodujúcim faktorom pri ich výbere? Prečo je napríklad La Isla Bonita od Madonny alebo Highway to Hell od AC/DC hodná Hausera?
Musím milovať energiu konkrétnej piesne. Keď ju počujem, jednoducho si predstavím seba s čelom v ruke a hovorím si v duchu: „Toto by bolo skvelé zahrať na čele, s touto skladbou urobíme šou.“ Musí mať určitý riff alebo konkrétnu melódiu – niečo, čo si viete predstaviť hrať na violončele. V mysli si skladbu predstavujem už s ďalšími hudobníkmi. Prehrávam si v hlave, ako by to znelo, keby všetci „rockovali“ a publikum šalelo. Keď na takúto skladbu natrafím, nápady prichádzajú takmer okamžite.
Čítajte viac 9 dní vo vode, chlad, panika, neverím, že som to dokázala! Pravda vyspovedala exkluzívne hviezdu zo Star Wars
Existuje nejaká pieseň, ktorá je pre vás posvätná a nikdy by ste sa jej „nedotkli“?
Violončelo je schopné zahrať každú pieseň, všetky druhy hudby. Dotknúť sa nebojím žiadnej z nich.
Počas svojej kariéry ste už hrali pred mnohými veľkými osobnosťami svetového diania. Na zozname máte kráľovnú Alžbetu, kráľa Karola, pápeža Františka, moderátorku Oprah Winfrey. Je nejaký rozdiel, keď vystupujete vo veľmi intímnom prostredí pre takéto osobnosti a keď hráte pre tisíce ľudí v aréne?
Pre mňa je to vždy rovnaké. Hudba zo mňa vychádza prirodzene a keď vezmem do ruky nástroj, cítim, akoby nejaká vyššia sila vstúpila do môjho tela a jednoducho sa spojím s kýmkoľvek, kto tam je. Necítim žiadny rozdiel. Môže to byť kráľovná, môže to byť tisícové publikum, ktokoľvek. Jednoducho milujem vystupovať pre ľudí a je to vždy v podstate ten istý pocit – najkrajší na svete.
Foto: Xavier Collin / Avalon / Profimedia
Čo je pre vás na koncertoch dôležitejšie: vytvoriť skutočne živú a divokú energiu a spojenie s ľuďmi, alebo si viac užiť intímne momenty s publikom, keďže violončelo dokáže oboje?
Milujem všetko. Ak hráte v malých divadlách, cítite tam každého. Môžete divákov vidieť, ich tváre, vo veľkých arénach je to zase iný druh energie. Rád zažívam oba svety a som šťastný, že mám príležitosť naozaj precítiť všetky podoby hudobného vystupovania. Cítim život klasického hudobníka aj život rockovej hviezdy. Cítim všetko, a tak je to plnohodnotný zážitok. Nič mi nechýba.
Niektorí umelci, mnohí z nich práve hudobníci, majú vytvorenú akúsi pódiovú osobnosť. Často inú, extrovertnú a divokú v porovnaní s tým, akí sú sami v civilnom živote. Ste rovnaký Stjepan na pódiu a mimo neho?
Môj život je neustála šou, nič nehrám, keď prídem pred divákov – som takýto. Skutočný ja.
Čítajte viac Vyrastať v ženskej rodine má svoje výhody aj nevýhody, hovorí Emma Drobná. Sme bojovníčky a túžime po nezávislosti, nie každý muž to zvládne
Má to niečo spoločné s vašimi balkánskymi koreňmi?
(úsmev) Možno. Sme dosť blázniví.
Keď ste pracovali s umelcami ako Andrea Bocelli alebo nahrávali klasické pasáže pre skladby Eltona Johna či U2, museli ste zvoliť iný prístup? Na pódiu ste sám za seba, ako hlavná hviezda, ale potom, keď ste v štúdiu a musíte s niekým spolupracovať, je nutné ustúpiť a nasledovať ich víziu?
Je to dôležité a ja mám túto dobrú schopnosť prispôsobiť sa každej situácii. Som ako chameleón. Zakaždým, keď hrám s niekým, spojíme sa na inej úrovni a v závislosti od toho, kto je spolupracovník, energia sa mení. Vždy niekto vo vás prebudí niečo iné. Napríklad hrať nejakú krásnu operu s Bocellim alebo „rockovať“ s Aerosmith. Robiť pieseň s U2 alebo ísť na turné s Eltonom – to všetko je úplne iné nastavenie, iná energia a je krásne, že môžete zažiť všetku rozmanitosť. Vlastne to iba potvrdzuje, že violončelo sa hodí do každého žánru, každého druhu hudby, čo je neuveriteľné.
Foto: archív HAUSER/ Facebook
Máte nejaký sen, s kým zo súčasných svetových hudobníkov a umelcov by ste chceli spolupracovať?
Teraz… títo mladí ľudia… Nevidím nikoho, kto by ma zaujímal, pretože v dnešnej dobe je hudba – ako by som to povedal… suchá. Žiadna melódia, nič, čo by ma bavilo. Možno v budúcnosti sa niekto objaví, ale nové hudobné trendy bez melódie, bez rytmu, s nie najlepšími textami mi nesedia. Chýbajú mi staré piesne. Také piesne, ktoré sa dotknú vašej duše. Chýbajú mi evergreeny.
Rozumiem. Na druhej strane, vy sa označujete slovom rebel a keď si vezmeme v klasickej hudbe napríklad Ludwiga van Beethovena alebo Igora Stravinského, boli tiež akýmisi rebelmi, pretože začali robiť hudbu inak, zmenili rytmus alebo zrazu urobili zmeny so zvukom, na ktoré dovtedy poslucháč nebol zvyknutý. Nelámal by som palicu nad súčasnou hudbou. Možno tam niekoho objavíte.
Áno, možno áno.
Dnes ste jedným z najúspešnejších klasických hudobníkov – a nechcem povedať klasických, pretože naozaj pracujete v rôznych oblastiach – jedným z najúspešnejších hudobníkov, ktorí momentálne hrajú. Máte na to nejaký recept?
Nájsť si vlastnú cestu. Byť samým sebou. Byť originálny. Nikoho nekopírovať. Teraz žijeme vo svete, kde sa každý snaží každého kopírovať, ale musíte si nájsť vlastný hlas, vlastný spôsob hrania. A zistite, čo najviac oslovuje vaše srdce. V čom sa cítite najpohodlnejšie? Ako sa chcete vyjadriť? Keď na to prídete, potom bude všetko ľahké, pretože to vychádza autenticky z vás a všetko, čo je autentické, je silné – a ľudia to cítia.
Myslíte si, že ste mali v rámci hudobného sveta ťažšiu pozíciu, pretože pochádzate z malej krajiny? Podobne ako je ťažké pre slovenských alebo českých umelcov, ktorí sú tiež veľmi talentovaní, presadiť sa na celosvetovej úrovni?
V dnešnej dobe internetu je všetko možné. Nemáme limity, aké sme mali v minulosti. Myslím si, že každý hudobník sa môže pokúsiť vyjadriť a… zázraky sa môžu stať, ak budete pokračovať, nevzdáte sa. Konzistentnosť. Vytrvalosť. To sú kľúče.
Čítajte viac Robiť kontroverzné veci, aby ľudia počúvali viac moju hudbu? Lina Mayer má jasno. A čo povedala o Eurovízii?
Rozlúčme sa otázkou k vášmu bratislavskému koncertu. Na Slovensko sa vraciate druhýkrát, máte nejaký špeciálny odkaz pre domácich fanúšikov?
Moji drahí slovenskí fanúšikovia, nemôžem sa dočkať, kedy budem opäť v Bratislave a zahrám pre vás. Minuloročný koncert bol nezabudnuteľný. Stále cítim energiu vo vzduchu a teraz to bude ešte väčšia bomba. Uvidíme sa v Bratislave.
Stjepan Hauser, umeleckým menom HAUSER
Narodil sa 15. júna 1986 v chorvátskej Pule. Je celosvetovo uznávaný chorvátsky violončelista. Preslávil sa ako člen dua 2CELLOS, ktoré si virálnymi videami a strhujúcimi vystúpeniami podmanilo internet aj koncertné pódiá. Búra hranice medzi klasickou hudbou, rockom, popom a latino rytmami, čo potvrdil napríklad albumom The Player (2022), klasickejšiu formu hry prezentoval na nahrávke Classic (2020). Hral už napríklad na doskách Royal Albert Hall či Sydney Opera House a tiež pre významné osobnosti vrátane britskej kráľovskej rodiny, pápeža Františka či Oprah Winfrey. Jeho violončelo zaznelo na koncertoch Eltona Johna, ale tiež nahrával napríklad s Erosom Ramazzottim, U2 či Aerosmith. S Pražským symfonickým orchestrom nahral album Plays Morricone.