V niekdajšom Československu vtedy zúrila tichá, no o to vášnivejšia kultúrna vojna. Boli ste buď „metalista“, alebo „depešák“. Nič medzi tým neexistovalo. V dobe, keď sa rúcala železná opona a západná kultúra k nám prúdila len pomaly a neoficiálne, hudba bola viac než len zábava. Bola to forma identity, rebélie a príslušnosti k „svojim“. A dva tábory boli od seba na míle vzdialené.
Čítajte viac Možno viseli aj u vás doma na stene, fešáci z New Kids on the Block a Backstreet Boys po rokoch? Jeden má 55, druhý o 8 rokov menej, takto ich zmenil čas
Vlajkovou loďou metalistov sa stala kapela Metallica, ale hudobní fanúšikovia počúvali aj ďalšie kapely. Hudba bola o o gitarovej virtuozite, pekelne rýchlych bubnoch a hlučnom, priamočiarom hneve. Svet metalistov bol o pive, bratstve a pocite, že sú tvrdší a autentickejší než ktokoľvek iný.
Na opačnej strane barikády stáli fanúšikovia Depeche Mode – formácie, ktorej lídrami a zakladateľmi bol Dave Gahan a Martin Gore. Ich svet bol ponorený do čiernej farby. Kožené bundy, čierne nohavice, výrazné účesy (často s vyholenými bokmi) a niekedy aj jemné očné linky. Boli považovaní za sofistikovanejších, umeleckejších a introvertnejších. Namiesto surovej agresie ponúkali temnú romantiku, existenciálnu melanchóliu a hypnotické, elektronické melódie. Syntetizátory nástrojom budúcnosti, ktorý dokázal vyjadriť pocity, na ktoré gitary nestačili.
Foto: SITA/AP, Evan Agostini
Dnes po takmer 40 rokoch aj Depeche Mode aj Metallica stále patria k činorodým hudobným formáciám a okrem toho, že kedysi stáli v čele kultúrneho prúdu a hudobných fenoménov, navždy zostanú zapísaní do análov hudobnej histórie. Aj po štyroch dekádach sa pritom členovia oboch kapiel (tí zostávajúci) nevzdávajú hudby, ani koncertovania. Zaujímavou zhodou náhod nastala milá situácia na aktuálne prebiehajúcom festivale Tribeca v New Yorku. Aj Depeche Mode aj Metallica totiž predstavili na podujatí hudobné dokumenty, ktoré v sebe mixujú záznam koncertných vystúpení a pohľady do backstage.
Čítajte viac 30 rokov ušlo ako voda: Krásna Carrie z hitu Štyri svadby a jeden pohreb dnes? Kučery sú preč, ale pristanú jej aj šediny
Prvá snímka nazvaná Depeche Mode: M vznikla v Mexiku a okrem toho, že mapuje triumf trojice vypredaných koncertov v Mexiku, jej režisér Fernando Frías sa zaoberá aj otázkou smrti a smrteľnosti. Druhý film je potom dielom režiséra Jonasa Åkerlunda, známeho ako tvorcu slávnych klipov, ktorý v snímke Metallica Saved My Life zobrazuje dopad hudobnej tvorby metalovej kapely na životy ľudí v rozličných kútoch sveta.
Obe snímky uviedli aj členovia slávnych formácií osobne. Nestretli sa však v rovnaký deň, ale do New Yorku a na festival zavítali s niekoľkodňovými rozostupmi. Aj vďaka tomu sa však vytvoril priestor na to vrátiť sa trochu nostalgicky do čias „depeš“ a „metaliky“. Ako sa čas odrazil na zostávajúcich členoch oboch kapiel a ako vyzerali kedysi? Pozrite sa v galérii.