Cesta k herectvu pre rodáka z Prahy nebola vôbec plánovaná. Narodil sa do rodiny stavebného inžiniera a po vzore otca sa chcel venovať stavbárčine. Intenzívne sa venoval aj ľadovému hokeju. Všetko zmenila náhoda, keď ho ako dvanásťročného žiaka objavila priamo v škole asistentka réžie pre film Karla Kachyňu Už zase skáču přes kaluže (1970). Za stvárnenie malého Adama, ktorý statočne bojuje s detskou obrnou, získal okamžite uznanie a svoje prvé ocenenie.

Napriek raketovému štartu bral filmovanie stále len ako zábavu. Keď ho neprijali na priemyslovku, začal sa učiť za murára. Až na popud režiséra Petra Schulhoffa sa rozhodol pre pražské konzervatórium. Aj tu sa však prejavila jeho rebelská povaha – odmietol napísať diplomovú prácu s tým, že pre herca je absolventským výkonom predstavenie, nie písanie „elaborátu“.
Od princov k zložitým charakterom
Pre milióny divákov v Česku i na Slovensku sa navždy zapísal do pamäti ako mlynár Petr v rozprávke S čerty nejsou žerty (1984). Nezabudnuteľnou sa stala aj jeho rola Petra Majera v kultovom seriáli Arabela (1980), kde stvárnil „ľudského“ partnera a napokon aj manžela rozprávkovej princeznej. Tieto postavy mu zaistili nesmrteľnosť, no jeho herecký register bol oveľa širší.

Svoj výnimočný talent naplno rozvinul na divadelných doskách, pôsobil v Divadle Na zábradlí, v Rokoku a nakoniec dlhé roky v Divadle na Vinohradech. Exceloval v dramatických úlohách ako Raskoľnikov v Zločine a treste či Caligula. Jeho herecká prirodzenosť a schopnosť stvárniť psychologicky zložité postavy mu priniesli úspech aj v neskoršej filmovej tvorbe. Za vedľajšiu rolu kostolníka Bártíka vo filme Hlídač č. 47 z roku 2008 získal svojho prvého Českého leva. Druhého mu udelili in memoriam za jeho poslednú rolu vo filme Kajínek. Jeho premiéry sa už nedožil. Netreba zabúdať ani na jeho majstrovský dabing, ktorým oživil postavy Toma Hanksa, Kevina Costnera či Mela Gibsona.
Posledný boj, ktorý sa nedal vyhrať
Posledné roky jeho života však poznačil ťažký boj. Keď sa mu vrátili zdravotné problémy, pripisoval ich žalúdočným vredom, ktoré ho trápili od mladosti. V roku 2009 však skolaboval priamo počas divadelného predstavenia a diagnóza bola krutá – rakovina žalúdka. Napriek desivým prognózam sa odmietol vzdať svojho spôsobu života.

Jeho druhá manželka, herečka Petra Jungmanová, s ktorou mal dvojičky Jiřího a Jana, na toto obdobie spomínala s bolesťou. „Začal ťažký polrok. Chcela som mu pomôcť, ale on sám si zvolil inú cestu,” zverila sa po jeho smrti denníku Blesk. Dlouhý sa s diagnózou vyrovnával po svojom – neprestal s cigaretami a útechu hľadal aj v alkohole. Aj keď bol v posledných mesiacoch prakticky hospitalizovaný a odkázaný na infúzie, každú priepustku z nemocnice údajne využil na posedenie v neďalekej krčme.

Vladimír Dlouhý zomrel 20. júna 2010, len desať dní po svojich 52. narodeninách. Po sebe zanechal nielen obrovské filmové, televízne a divadelné dielo, ale aj tri deti. Dcéru Danielu mal z prvého manželstva s Gabrielou Svárovskou. Dvojičky Jiří a Jan, ktorých mamou je Jungmannová, mali v čase jeho smrti len štyri roky. Obaja sa vybrali v otcových šľapajach a minulý rok sa objavili napríklad v predstavení Hráči v pražskom Činohernom klube.