Foto: GWUZD PAVEL / Česká editoriální fotografie / Profimedia
Na obrazovky prišla pred pár týždňami Bora – seriál z veľmi obľúbeného detektívneho žánru „whodunnit“, teda kto to spravil? Máte už s niečím podobným skúsenosť?
Mám skúsenosť s detektívkou, kde som bola vyšetrovateľka, ale s týmto typom seriálu nie.
Nakrúcanie v exteriéri a dokonca aj v zahraničí je pre slovenského či českého herca asi zaujímavé.
Bolo to fantastické. Už od prvého prečítania scenára som si hovorila, že je naozaj krásne napísaný. Čítala som ho jedným dychom. A keď sme potom mali aj kamerové skúšky, ktoré prebiehali rok a pol pred prvým natáčacím dňom, pretože nás skúšali rôzne kombinovať, či budeme spolu všetci fungovať, tak už vtedy som si veľmi priala sa na tom zúčastniť. Hovorila som si, dúfam, že si ma Zuzana Marianková (režisérka) vyberie. No a potom, keď sme začali točiť a dozvedela som sa obsadenie, tak som si povedala, že to je úplne fantastické. Aj to, že sme vlastne boli stále všetci spolu. V Chorvátsku sme točili len tri dni, zvyšok sme trávili tu u vás v Bratislave v štúdiách. A krásne bolo pre mňa samotné nakrúcanie aj pobyt na Slovensku. Nikdy predtým som v Bratislave tak dlho nebola, takže som si ju užívala. Chodila som sa pozerať na kolegov do divadiel, bolo to pre mňa úchvatné nakrúcanie a skvele strávený čas.
Hlavní hrdinovia v seriáli Bora zažívajú priam klaustrofobický pocit, sú uväznení na majáku uprostred mora počas silnej búrky. Zažíva aj herec samotný – ak sa vrhne na nejaký projekt a trávi s ním veľa času – pocit nadviazanosti, priam až pripútanosti?
Ono vás to pohltí. Nie je to priamo klaustrofóbia. Ale keď je to takto naozaj dobre napísaný príbeh a postava s vami súznie alebo vy súzniete s postavou, tak vás to… mne samej sa stáva, že ma rola úplne pohltí a veľmi ma to baví. V štúdiu sme boli naozaj od rána do večera, dvanásť, trinásť hodín. A občas nemohla byť počas nakrúcania pustená klimatizácia, pretože by ju bolo počuť. Púšťala sa vždy len v pauzách medzi obrazmi alebo medzi klapkami, takže sme tam mali niekedy naozaj nedýchateľne. To nám zastúpilo trošku klaustrofóbie (smiech)… ale v pauzách sme ju vyvetrali.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V prvej epizóde znie veta, ktorá definuje vašu postavu ústami inej – máte problém s mužmi a ľuďmi celkovo. Bolo pre vás ako pre herečku ťažké nájsť niečo, vďaka čomu by ste s touto postavou súzneli?
Vlastne som nemala problém s jej témou a jej problémom, pretože si viem predstaviť, aké to asi je, keď má žena problém s mužmi. Síce nie ako moja pani Palečková (postava v seriáli), ale nejaké neistoty som v sebe v mladosti určite mala, čerpala som aj z tejto skúsenosti. Viem si predstaviť, čo asi taká žena cíti po tom, čo sa jej stane… ale čo sa jej stalo, divákom neprezradím. Musia si to pozrieť.
Čítajte viac Mám moju samotu rada, hovorí Zuzana Mauréry. Niekedy si hovorím, že by som mala chodiť viac medzi ľudí
Pred kamerou sa stretávajú českí a slovenskí herci, český a slovenský štáb. V minulosti sme boli zvyknutí veľmi úzko spolupracovať a vlastne sa v mnohých projektoch na spojenie medzi krajinami nadväzuje. Je niečo, v čom sme si navzájom výnimoční, čím sa obohacujeme? V čom máte pocit, že slovenskí herci obohacujú českú scénu a čo, naopak, vy prinášate k nám?
Asi to nedokážem takto povedať. Pamätám si vaše slovenské inscenácie z 80. rokov, ktoré u nás v Česku bežali vždy každý pondelok. Väčšinou to boli také detektívne príbehy a ja som ich úplne milovala… jednak tie príbehy a spôsob, ako slovenskí herci hrajú. Boli pre mňa úplne autentickí aj dramatickí a nehanbili sa za to, že sú dramatickí. Nesmierne ma to vtedy bavilo. Aj keď sa teraz napríklad stretávam so staršími hercami, ktorých som poznala z mladosti, som dojatá. Keď ich vidím v divadle a počujem slovenčinu, robí mi to dobre. Mám veľmi rada slovenský jazyk, mäkučký oproti našej češtine, ktorá je zase taká rázna.
Foto: Voyo
Herci majú zvyčajne v lete prázdniny, pokiaľ práve nenakrúcajú nejaké televízne alebo filmové projekty. Aké bude vaše leto?
Krásne. Ešte hráme asi dve predstavenia s Dejvickým divadlom v Litomyšli na festivale, potom mám niekoľko svojich workshopov, ktoré robím s kolegom Jaromírom Strakom a ktoré sme nazvali Objavovanie autenticity v telesnom prejave. Na konci augusta už zase hráme na letnej scéne v Řevniciach s divadlom.
Pozrite si tiež
