Firth si nikdy nedával servítku pred ústa. O Angličanoch tvrdí, že väčšina z nich by dnes nerozumela hovorenému Shakespearovi. A o Američanoch? „Najväčším zlyhaním Ameriky je nedostatok irónie. Sú tam veľmi vážni,“ hovorí, hoci uznáva výnimky vo vtipnej židovskej, talianskej a írskej kultúre na východnom pobreží.
Život po pánovi Darcym
Postava Fitzwilliama Darcya mu priniesla nesmrteľnú slávu, no aj tieň, z ktorého sa nikdy úplne nevymanil. „Každý film od Pýchy a predsudku má scénu, kde niekto povie: ,Práve si zabil pána Darcyho.‘ Ale on nezomrie. Stále blúdi niekde vonku,“ priznáva. Dokonca vtipkuje, že by si mal zmeniť meno oficiálne na „Mr Darcy“, aby si ľudia konečne uvedomili rozdiel medzi ním a jeho rolou.
Firth si rád spomína na film Mamma Mia!, kde musel spievať pred obávanými členmi skupiny ABBA: „Bol som vydesený. Mal som predstavy, ako na mňa kričia švédski chlapi s bradami, zatiaľ čo ja plačem.“ Nakoniec sa ale všetko skončilo smiechom a spolupatričnosťou s Pierceom Brosnanom a Stellanom Skarsgårdom: „Nič vás nezblíži viac než slepý strach.“
Priateľ a večný rival
Firthova kariéra je neodmysliteľne spojená aj s Hughom Grantom, s ktorým si v Denníku Bridget Jonesovej poriadne „rozbili držky“. Grant sa dodnes rád zabáva na Firthov účet. S typickým britským humorom o ňom povedal: „Colin je taký seriózny, že aj keď sa smeje, pôsobí, akoby skúšal monológ zo Shakespeara.“ Obaja sa už roky priateľsky podpichujú a ich priateľstvo pripomína vzťah dvoch bratov, ktorí si síce doberajú jeden druhého, no v skutočnosti by si bez seba nevedeli predstaviť kariéru.
Sláva, irónia a starnutie
Hoci získal Oscara za Kráľovu reč a jeho kariéra dosiahla vrchol, stále zostáva nohami na zemi. O fanúšičkách vtipkuje, že ho čoraz častejšie obdivujú dámy „po dôchodkovom veku“. A o svojom vzhľade má jasno: „Mám tvár, ktorá sa dá urobiť oveľa krajšou aj oveľa horšou, podľa toho, čo treba.“