Jeho reklama bola šokujúca, prehnaná, bombastická, polopravdivá – ale vždy nanajvýš účinná. Slávu získal podnikaním v cirkusovom a varietnom odvetví, majstrovsky ale tiež dokázal vo svoj prospech využiť tlač, ktorej servíroval škandalózne „odhalenia“, a to aj také, ktorá sa týkali jeho samého.
Podnikateľ, ktorý sa držal hesla „Negatívna reklama je tiež reklama“, sa nevyhýbal mystifikáciám ba ani otvoreným klamstvám. K jeho prvým zaznamenaným kúskom patrila asi osemdesiatročná černoška, ktorú celkom úspešne vydával za 160-ročnú bývalú pestúnku prezidenta Georgea Washingtona. Veľké imanie a slávu mu prinieslo múzeum kuriozít, ktoré v New Yorku prevádzkoval v rokoch 1842 až 1865 a ktoré bolo kombináciou zoo, múzeá, varieté a freak show – prilákal sem až 15 000 návštevníkov denne.
Príkladom Barnumovej zásady, že aj negatívna publicita je výnosná, bola kauza slona Jumba, ktorý bol roky bežným exponátom v zoologickej záhrade v Londýne. Keď ho Barnum v roku 1882 kúpil, zaplatil si u britských novinárov kampaň proti sebe – „Vráťte Jumba domov,“ hlásali titulky novín. Keď Jumbo odchádzal do USA, nebolo snáď v Británii človeka, ktorý by tým nebol pohoršený a Američania sa na slona len triasli, keď ho vyfúkli Angličanom.
Až ako 61-ročný sa Barnum vrhol do podnikania, ktoré ho preslávilo po celom svete, vrátane Česka. Svoju „najväčšiu šou na zemi“, cirkus Barnum-Bailey, vozil po Európe v 67 špeciálne vyrobených železničných vagónoch, šou vtedy mohli vidieť diváci na pražskej Invalidovni.