Piňónová, ktorá je mnohými považovaná za najväčšiu brazílsku spisovateľku súčasnosti, zomrela minulý týždeň v 85 rokoch v Lisabone. Pochovaná bude ale v Riu na cintoríne Brazílskej literárnej akadémie, ktorej bola v 90. rokoch predsedníčkou ako prvá žena.
Piňónová, ktorej diela boli preložené do troch desiatok jazykov, bude pochovaná na akademickom cintoríne, kde sú pochovaní veľkí brazílski literáti, spolu so svojím ďalším psom, tiež trpasličím pinčom. Ten zomrel pred niekoľkými rokmi a spisovateľka mala jeho urnu s popolom doma. Brazílska literárna akadémia umožňuje, aby so spisovateľmi boli pochovaní ich partneri, tentoraz sa ale prvýkrát bude jednať o štvornohého spoločníka pochovávanej osobnosti.
Piňónová, ktorá mala aj španielske občianstvo, zomrela 17. decembra v lisabonskej nemocnici, kde podstúpila operáciu žlčníka. Po operácii sa vyskytli komplikácie, ktorým nemocnica nemohla zabrániť. Keď sa spisovateľkin stav výrazne zhoršil, po veľkom naliehaní nemocnice urobila výnimku a umožnila návštevu jej dvoch maznáčikov. „Bolo to smutná, ale krásne rozlúčka,“ uviedla autorkina asistentka Karla Vasconcelosová, ktorá sa o dvoch psov bude teraz starať.
„Ja budem správcom majetku, ale dedičkami sú ony. V závete je tiež napísané, že byty sa nesmú predať, kým budú ‚dievčatá‘ nažive,“ povedala s odkazom na dve sučky pre denník Folha de Sao Paulo. "Byty sú ich vlastníctvom, dodala. Fenky Suzy a Pilara boli doslova ako spisovateľkine deti, dostali aj jej priezvisko Piňonová a mali európsky pas.
Autorka niekoľkých románov a poviedok nemala deti ani súrodencov. Narodila sa v máji 1937 v Riu de Janeiro a vyštudovala žurnalistiku, neskôr pracovala aj ako novinárka v denníku O Globo. Asi najväčší úspech oslavovala s románom A república dos sonhos (Republika snov) z roku 1984, v ktorom sa inšpirovala príbehom svojej rodiny, ktorá emigrovala do Brazílie zo Španielska. V roku 2005 dostala prestížnu španielsku Cenu princa astúrskeho za literatúru.