Vinárstvo Predium vyvoláva rovnako ako víno, ktoré na najkrajšej vrábeľskej viničnej hore dorába slovensko–moravský tandem Milan Solár a Karel Průša, množstvo asociácií.
Vo vinohrade akoby pristála biela nebeská loď. Šťavnatá májová zeleň dáva vyniknúť elegantným krivkám vinárstva zakotveného do vŕšku. Stavba je krásna a účelná zároveň, to si človek uvedomí, keď do nej vkročí. Chrám vína obklopuje vinica búrlivo si užívajúca energiu jari.
Vinárstvo má pevné základy. Pivnice sú zapustené do sedemmetrovej materskej hliny. Vládnu im moderné antikorové tanky, do ktorých v jeseni gravitáciou steká po jemnom stlačení zrelých hroznových bobúľ mušt. Aj z najvzdialenejšieho kúta dvanásťhektárovej vinice trvá najviac hodinu, kým sú strapce spracované.
Zber sa začína za skorého rána, keď sú bobule ešte studené, neunavené denným slnkom, získaný mušt je ozajstným iskrivým koncentrátom sviežosti noci. Na stres z rozdielu dennej a nočnej teploty vinič reaguje zvýšenou tvorbou aromatických látok, a keďže pôda je bohatá na vápnik, víno má aj dostatok kyselín. Tie začínajú robiť v čase globálneho otepľovania vrásky najmä juhoeurópskym bielym vínam. Vráble však ležia severnejšie ako francúzske či talianske vinice, sú chladnejšie a to hrá v čase klimatickej zmeny Prediu do karát.
Dobré víno sa nenarodí len tak
Pravda, aj na Slovensku je v porovnaní s 20. storočím teplejšie, vidno to posledných tridsať rokov, čo nahráva kvalite červených vín. V podzemí vinárstva nájdeme pod klenbou z tehál vypálených na prelome 19. a 20. storočia krásnu pivnicu s barikovými sudmi. Vínu tu žehná patrón vinohradníkov a vinárov sv. Urban.
Tento rímsky pápež žil takmer pred 2 000 rokmi (222 až 230 po Kristovi). Legenda hovorí, že sa pred prenasledovateľmi ukryl vo vinici, čo mu zachránilo život. V Prediu našiel sv. Urban krásny pozemský svätostánok venovaný jeho pamiatke a odkazu: Ľudia, poctivo sa starajte o víno, radosť zo života nie je zakázaná.
Koľkože má podôb?
Nedajú sa porátať, lebo víno má schopnosť z reálneho sveta urobiť svet snový. S pohárom vína môžeme stáť na terase Predia a pozorovať západ slnka ponárajúceho sa za zelený obzor vinohradov alebo zájsť do archívu vinárstva, kde sú uložené výnimočné ročníkové vína a dať si vyrozprávať príbeh ich zrodu.
Každé, ako človek, je iné.
V Prediu veci do seba harmonicky zapadajú. Možno aj preto, že architektom vinárstva je Pezinčan Radovan Rusnák, sám tiež vinár. Víno miluje človeka, ktorý rozumie jeho duši, potrebám a večným výzvam. Víno je zbožštením krásy, ale aby sa stalo krásnym, všetko vôkol neho musí byť účelné a poctivo urobené. Dobré víno sa nenarodí len tak, prichádza v roku, keď je priaznivé počasie, a to nie je vždy. Aj víno čaká na správnu konšteláciu hviezd na nebesiach a na zemi zasa na bezmedzne oddaných ľudí.
Dobré víno si treba zaslúžiť, vytrpieť. Taký je osud vína a ľudí z Predia.
Čo developerom nevyšlo
Čo vlastne znamená Predium? Týmto latinským slovom sa v minulosti označovali majetky cirkvi, ktoré si prenajímala do užívania drobná šľachta, predialisti. Neskôr ich vystriedali šikovní podnikatelia. Jedným z najlepších hospodárov vinice bol Juraj Schick, ktorý na Prediu v tridsiatych rokoch minulého storočia vysadil okrem iného legendárny Semillon, k nemu Sauvignon, Silvánske zelené, ale aj Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Rizling rýnsky. Štepy dovezené z Rakúska sa ujali, rodili ušľachtilé víno. Schickovci z neho veľa nevypili, prišla vojna, po nej Február 1948 a znárodnenie.
Predium malo medzi vinicami vždy osobitné postavenie. Ako čas bežal, veci sa utriasli. Predium sa stalo súčasťou š. p. Agrokomplex Nitra, ktorý bol výkladnou skriňou poľnohospodárstva v ére socializmu. Aj vtedy sa našli rozhľadení správcovia viníc. Tí v roku 1976 vysadili na Prediu ukážkový vinohrad Veltlínskeho zeleného a Tramínu červeného. Uprostred 80. rokov pribudol archív vín.
Nešlo o náhodu, víno malo vplyvných patrónov – ministra poľnohospodárstva Jána Janovica a ministra financií Františka Mišejeho. Obaja mecenáši našli v rozpočte svojich ministerstiev po päť miliónov korún na zveľadenie Predia.
V roku 1988, ako spomína znalec vrábeľskej histórie Ján Trungel, „bol pripravený projekt na novú výsadbu, kupovali sa štepy. Známe politické udalosti týchto rokov zámer oddialili, aby v 90. rokoch bola vinica definitívne zlikvidovaná. Na pôde s výbornou juhovýchodnou expozíciou, unikátnym terroirom, mikroklímou začali pestovať pšenicu a kukuricu.“
Revolúcie, spomeňme si na Veľkú francúzsku (1789) v réžii jakobínov či októbrovú ruskú (1917) v podaní boľševikov, prinášajú neočakávané zvraty. Predium po nežnej novembrovej (1989) nielenže prišlo o štatút výnimočného vinohradu, ale padlo do oka developerom. Tí chceli viničnú horu premeniť na štvrť luxusného bývania.
Vinárstvo uprostred vinice
Šťastím v nešťastí bolo, že krehkú konjunktúru vystriedala hospodárska kríza. Medzitým na Slovensku aj na Morave vyrástla nová generácia vinohradníkov a vinárov, pre ktorých sa víno stalo všetkým. Nitran Milan Solár si s vínom potykal ešte v detstve vo vinohrade a v pivnici starého otca. Keď dospel, bezmála dvadsať rokov slúžil vínu v Topoľčiankach. V istej etape života sa však človek dostane na križovatku.
Dilemu ako ďalej niekedy vyrieši osudové stretnutie. Tým sa stala pre Solára debata pri pohári vína s moravským vinárom Karlom Průšom. Rozoberali, kam sa víno za 20 rokov po novembri 1989 dostalo na jednom aj druhom brehu Moravy. Průša stihol vybudovať so synmi prosperujúce rodinné vinárstvo so sídlom v Břeclavi so 40 hektármi vinohradov v obci Hluk a desiatimi v okolí Znojma. Ako áno, ako nie, Solár s Průšom sa povzbudzovaní rozletom vína rozhodli, že rozbehnú spoločný vinohradnícko–vinársky podnik aj na Slovensku.
Neprešli ani tri dni, keď Solárovi zazvonil telefón a Průša sa ho celkom vážne spýtal, či sa môžu pustiť do práce.
„Priateľu, prvé, čo potrebujeme, sú vinohrady,“ pripomenul Průša jadro debaty. Mali šťastie – neďaleko Vrábeľ v Tehle bola na predaj bývalá dvadsaťštyrihektárová družstevná vinica. Jej majiteľmi boli farmári s dánskym kapitálom, ktorí nerozumeli vinohradom a hľadali pre ne kupca. Tak Průša so Solárom získali uprostred Žitavskej pahorkatiny cenný vinohradnícky hon Kováčová. Dnes je komplet obnovený.
Potom veci nabrali prirodzený spád. Partneri hľadali vhodné miesto pre budúcu pivnicu. Průša na rekognoskáciu terénu zavolal na pomoc svojho nemeckého priateľa a poradcu enológa Franka Johna. Vo Vrábľoch objavili obilím obsadené Predium. Chvíľu to vyzeralo, že z kúpy nič nebude, ponuka sa im zdala pridrahá, ale rozhodol názor Franka Johna: „Neváhajte, je to skvelá poloha, postavte vinársky závod rovno vo vinici. Víno budete ponúkať tam, kde sa narodilo.“
Vizionár Frank John odhadol potenciál Predia. Jedno je však vízia a druhé schopnosť sa jej zmocniť, urobiť z predstáv a zo zámerov skutočnosť. Podnikateľským pragmatizmom a citom pre víno obdarení Solár s Průšom sa pustili do práce. Rozsah a veľkosť vykonaného diela si uvedomíme, keď zistíme, že v roku 2018 začali výkopové práce a dnes sa ľudia prechádzajú po vyhliadkovej terase, stolujú v reštaurácii Semillon či ochutnávajú víno v pivniciach.
Víno ako harmónia
Keď sa zahľadíme z terasy vinárstva do zelených rovnobežiek vinice, uvidíme slovenskú vinicu budúcnosti, ktorá rešpektuje prírodu, históriu, je priateľská voči všetkému živému. Množstvo detailov tu celkom prirodzene zapadá do seba. Celkom isto aj preto, že diela sa chopili zrelí ľudia. Nemáme na mysli len Milana Solára, Karola Průšu, ale napríklad aj vinohradníka Mariána Burietu. Pred založením vinice dal Burieta, človek so 40–ročnou praxou, urobiť rozbory pôdy. Zistil, že pôda má dosť vápnika, ale chýbajú jej mikroprvky ako molybdén, bór a mangán. Zapravili ich do pôdy, keď zem predtým dôkladne dva razy podryli.
V medziradí viniča rastie plejáda dobre spolupracujúcich rastlín, ktoré zlepšujú svojimi bohato rozvetvenými korienkami štruktúru pôdy. Objavíme tu tri druhy ďateliny, fialovú facéliu aj zabudnutú pohánku, reďkev, vičenec vikolistý, horčicu, laničník siaty. Nech žije symbióza – spolupráca rastlín, z ktorej má konečný prospech vinohrad. Ten prechádza konverziou a v roku 2025 už na etiketách bude svietiť, že vinica spĺňa vysoké štandardy na bio– a ekoprodukciu.
V časoch predialistov vo viniciach, na poliach a lúkach v povodí Žitavy od rána do večera bzučali včely, poletovali motýle a všakovaký iný hmyz. Opäť je ich plná vinica. V Prediu pre ne vybudovali dokonca hmyzie domčeky, pod klenbou vinárstva poletujú lastovičky. Vinohrad sa vrátil do čias, keď každý boží tvor mal svoje miesto na zemi. Dobré víno je koncentrátom harmónie prírody, takéto prostredie navodzuje Predium.
Adresa – údolie Žitavy
Vinič je vysadený na podpníkoch typu Fercal a štepy sú opäť z Rakúska zo známej škôlky Scheibelhoffer – odrodová skladba je takmer identická s tou, ktorú kedysi vysadil Juraj Schick. Historickým oblúkom sa opäť veci dostávajú na svoje miesto. Burieta dáva do pozornosti niektoré detaily, rastie tu Semillon, tri klony Sauvignonu pochádzajúce z povodia Loiry, veltlíny majú pôvod v rakúskom Wachau. Predium stavia na poctivosť, kvalitu a podčiarkuje výnimočnosť.
Rovnaký princíp sa pri obnove vinohradov uplatnil aj v Tehle. Milan Solár zdôrazňuje, že na vinárskej mape Slovenska konečne po rokoch anonymity rezonuje víno s jasným pôvodom odkazujúcim na nezameniteľnosť terroiru Žitavskej pahorkatiny. Na mapách ju geografi zahŕňajú do Pohronskej a tú zasa do Podunajskej, ale úplne presná adresa vinohradov Predium a Kováčová znie: Žitavská pahorkatina, Vráble a Tehla.
Slovensko má za sebou búrlivé dejiny. Mnohé z toho, čo sa odohralo na zemi našich predkov, sme dlho prehliadali. Víno nám ich približuje z nového zorného uhla, objavujeme s ním zákutia krajiny, ktoré sme si nevšímali, a učíme sa žiť zdravšie. S pohárom Sauvignonu z vinárstva Predium pijeme víno s nízkym obsahom histamínu, je to látka, ktorú víno celkom prirodzene obsahuje. Ak je pestované ekologicky, ak vinič nezažíva stres, je histamínu vo víne neškodné množstvo.
Sauvignon z Predia je pikantný s priehrštím ovocných a herbálnych vnemov vrátane všetkým dobre známej žihľavky. Slovensko a jeho vinári na príklade vinárstva Predium ukazujú, že s výzvami 21. storočia sa vedia popasovať. Predium sa oplatí spoznať, lebo lepšie raz uvidieť, ako sto ráz počuť. Ostatne víno treba ochutnať, zážitok prekoná všetky očakávania.