Vráble, mesto na polceste medzi Nitrou a Levicami, boli vždy známe vinárskou tradíciou. Mnohým, čo poznajú tento kraj s oblými pahorkami v údolí rieky Žitava, sa pred očami vynoria hajlochy – vinohradnícke domce uprostred vinohradov. Lenže objavujú sa nové vinohradnícko-vinárske dominanty vyjadrujúce ducha doby novým architektonickým jazykom, ako aj prístupom k viniciam a vínu, čo sa v nich rodí.
Symbolom nových čias, a nielen vo Vrábľoch, ale na celom Slovensku sa stalo vinárstvo Predium. Na rovnomennej viničnej hore sa objavilo celkom nedávno, na prelome desiatych a dvadsiatych rokov. Pozornosť púta belostný vinársky dom v objatí zelenej vinice. Prekvapí harmóniou medzi dielom človeka a po stáročia obrábanými vinohradmi.
Viničná hora stavbou, ktorú navrhol Pezinčan Radovan Rusnák, sám tiež vinár, omladla a zároveň sa vrátila do čias, keď ľudia viac spätí so zemou rešpektovali prírodu a jej zákony. Akoby sme si naostatok uvedomili, že hoci sa vyhlasujeme za korunu tvorstva, nie sme vládcovia prírody, ale len jedni z tých, ktorým umožnila žiť v zhode a v spolupráci.
Nováčik na stupni víťazov
Predium neznamená, že človek sklonil hlavu, naopak zdvihol ju, rozhliadol sa, aby krajine, ktorú obýva, a pôde, ktorá ho stále živí a poskytuje mu aj víno, lepšie porozumel. To porozumenie prišlo minútu pred dvanástou. Viničná hora sa dostala do hľadáčika developerov, ktorí ju chceli premeniť na vilovú štvrť. Mohlo sa stať to, čo v Limbachu neďaleko Bratislavy, kde známy po stáročia obrábaný vinohradnícky Machergut zastavali pyšnými milionárskymi domami. Vínu tam raz a navždy vykrútili krk. Vo Vrábľoch tento zámer prekazila kríza. Tá priniesla vytriezvenie a po nej sa objavili ľudia, ktorí prišli s novým moderným konceptom pestovania viniča a spracovania vína. Milan Solár a Karel Pruša, Slovák a Moravan, symbolicky prepojili územie, ktoré bolo kedysi súčasťou Veľkej Moravy. Tento tandem vybudoval vinárstvo, kde zelenú dostala ekológia vo všetkých svojich podobách celkom prirodzene prostredníctvom vína.
Že sa v Prediu trafili do nových očakávaní slovenskej spoločnosti, ukázal rok 2022, keď sa vrábeľský vinohradnícko-vinársky podnik stal druhým najlepším vinárstvom Slovenska. Nestáva sa často, aby nováčik v konkurencii podnikov s tridsaťročnou históriou prenikol medzi top vinárstva. Bolo to uznanie kvality moku, ale aj signál, že ľudia túžia po celostnom zážitku. Po harmónii vône a chuti nielen samotného vína, ale aj priestoru, v ktorom sa narodilo.
Uvedomíme si to na terase vinárstva, kde oko dohliadne, je vinica. Teraz v máji je zelená, bzučí hmyzom opantaným vôňou bylín, ktoré utkali pestrofarebný koberec. Na výhonkoch sa objavujú strapčeky s miniatúrnymi bobuľkami, už-už sa rozvinú a rozkvitnú. Kto sa v tej chvíli ocitne uprostred vinice, pocíti jemnú vôňu drobulinkých kvietkov.
Skôr než vypijeme víno, mali by sme pocítiť, ako vonia kvitnúca vinica. Civilizácia nás posadila do áut a k počítačom, žijeme virtuálnou realitou, odtŕhame sa od reálneho sveta, ktorý tvorí aj nádherná vinica Predium Vráble.
Predialisti 21. storočia
Ak platí, že víno sa rodí vo vinohrade, pozrime sa do vrábeľskej a tehlianskej vinice, ako tu pestujú vinič. Vinohrady spravuje Marián Burieta, vinohradník s bohatou vyše tridsaťročnou praxou. Keď ho pred časom oslovili s ponukou od základu pretvoriť koncept starostlivosti o vinice a prejsť z tzv. integrovanej produkcie na ekologickú, zobral to ako veľkú profesionálnu výzvu.
Foto: JOZEF SEDLÁK
Pri rozhovoroch o víne sa už akoby zo zvyku skloňujú terroir a súhra odrôd, čo doň patria. V Prediu mali jasno v tom, že nadviažu na tradíciu z tridsiatych rokov minulého storočia, keď vína z Vrábeľ dostal do pozornosti Slovenska podnikavý Juraj Schick. Na viničnú horu dal vysadiť legendárny Semillon, k nemu Sauvignon, Silvánske zelené, ale aj Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Rizling rýnsky. Štepy dovezené z Rakúska sa ujali, rodili ušľachtilé víno.
Na tieto odrody s odstupom osemdesiatich rokov opäť stavili Solár s Prušom. Nemýlili sa, najmä Sauvignon je v kurze, ale pridali aj odrody, ktoré si pýta súčasný zákazník. Napríklad Pálavu, po ktorej má Slovensko veľký smäd, ale v novom svetle sa ukazuje aj Frankovka modrá či Cabernet Sauvignon.
Pravda, ak má prehovoriť terroir a odrody, dôležité je, aby vinič využil potenciál pôdy, v ktorej korení. Po období intenzifikácie poľnohospodárstva v znamení agrochémie, čo vyústilo do poklesu úrodnosti pôd na jednej strane a rôznych potravinových intolerancií na strane druhej, sa hľadalo východisko zo slepej uličky.
Prinieslo ho ekologické hospodárenie. Čo je jeho podstatou? Rovnováha medzi pôdou, mikroorganizmami, rastlinami, hmyzom a, pravdaže, ľuďmi, jednoducho komplikovaným spoločenstvom, ktoré obýva vinicu. S istou dávkou zjednodušenia by sa dalo povedať, že v Prediu sa vrátili do čias predialistov, drobnej šľachty, ktorá si kedysi prenajímala pozemky v okolí Vrábeľ od cirkvi.
,,Isteže hospodárime trochu inak ako pred dvesto rokmi, ale naším cieľom je mať pôdu čistú a zdravú, ako bola tri generácie pred nami. Lebo keď je pôda zdravá, čisté a zdravé je aj víno. Nuž a to sa nám darí, o čom svedčí aj to, že produkujeme vína so zníženou hladinou histamínu, to znamená, že sme hlboko pod hranicou 0,25 miligramu na liter," vysvetlil Marián Burieta.
Zdravá pôda, zdravé víno
Ako sa to Vrábľanom podarilo? Už sme spomínali pestrofarebný koberec bylín, ktorým je niekoľko rokov pokrytá vinica. Nájdeme tu ďatelinu purpurovú aj alexandrijskú, do fialova sfarbenú facéliu, nevädzu, skorocel, reďkev. Korene tohto pestrého spoločenstva celkom prirodzene meliorujú pôdu a keď prídu lejaky, zem vypije vodu aj z veľkých búrok. Medzi horným a dolným koncom vinice je výškový rozdiel skoro 40 metrov, ale zelený oceán pohltí vodu z letných prietrží mračien, ktorá kedysi, keď bola pôda bez zeleného plášťa, erodovala celý svah.
Potom sa Burieta pochváli najnovšou zelenou investíciou do pôdy, ktorá prospeje viniču. V posledných rokoch celá Európa zápasí s poklesom obsahu humusu v pôde. Francúzi vyvinuli špeciálny prípravok Bacteriosol. Ide o granuly na báze kakaových šupiek bohatých na rôzne baktérie a huby, podnecujúce v pôde tvorbu humusu. Nie je to lacný špás, ale Burieta vidí, že pôda vo vinici očividne podáva vyšší výkon. Čím viac humusu, tým viac života v pôde.
Agronóm oceňuje najmä rastúcu schopnosť pôdy obohatenej o humus zadržiavať vodu a súčasne ochladzovať prostredie. Ide o to, aby sa vyvolal čo najväčší symbiotický účinok na prospech viniča. Vlani vo všetkých slovenských vinohradoch vyčíňali choroby – múčnatka aj peronospóra. Vrábľania ju udržali na uzde prírodnými postrekmi.
,,Prípravky, ktoré používame, zmenia kyslosť na povrchu listov viniča, kde sa potom huba neuchytí. Pravda, kry musíme viac ráz presvetľovať, čo nie je jednoduché, lebo ľuďom sa už vo vinohrade, aj keď sú nezamestnaní, nechce pracovať. Zatiaľ však situáciu zvládame," objasní vinohradník.
Časy, keď vinice prečesávali rojnice družstevníčok, sú nenávratnou minulosťou. Budúcnosť v starostlivosti o vinohrady preberú autonómne stroje, ktoré vinič v riadkoch okopú, orežú aj postriekajú. Tak ju opisuje Milan Solár, ktorý dodáva, že tak ako dnes využívajú kombajny, ktoré dokonale a čisto oberú hrozno, tak príde éra autonómnych strojov.
V mobile pustí ukážku práce autonómneho robota vyvinutého v Taliansku. Stroj poháňaný akumulátorom s výdržou osem hodín sa pohybuje nad riadkom a zvládne všetky operácie, ktoré Solár opísal. „Musíme si naň, pravdaže, zarobiť, ale po skúsenosti s kombajnmi som presvedčený, že je len otázkou času, kedy tieto stroje nahradia ľudí,“ myslí si Milan Solár.
Pozvánka do Semillonu
V máji dostali najlepší slovenskí vinári ďakovné listy ministra pôdohospodárstva za skvelú reprezentáciu Slovenska na medzinárodných súťažiach vína. Prevzal si ho aj Milan Solár. Predium sa na nedávnych výstavách blyslo Sauvignonom, Pálavou aj Cabernetom Sauvignonom. Paríž, Bordeaux, Cannes, Madrid, Viedeň, tam všade rezonovali vína z Vrábeľ.
Jozef Záhorský, hlavný vinársky technológ, vraví, že pri Sauvignone zaujme jeho žihľavový tón. Muž, ktorý má novozélandskú skúsenosť, vraví, že ten vrábeľský zužitkúva ušľachtilý pôvod štepov z povodia Loiry. Má noblesu tamojších zámkov a slovenský esprit.
Čo na vína hovoria Slováci?
,,Keď sa vína predávajú, vieme, že ľuďom chutia, a každý úspech na medzinárodnej výstave priťahuje pozornosť,„ hovorí Milan Solár. Vraví, že napriek ťažkostiam, s ktorými zápasí slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, má budúcnosť. Klimatická zmena mení podnebie v troch najväčších vinárskych krajinách Európy do takej miery, že ich vína, najmä biele, strácajú živosť, a to je pre nás príležitosť. Povedzme v škandinávskych krajinách alebo aj na Britských ostrovoch. Export musíme zobrať ako výzvu,“ myslí si Solár.
No ako vraví, živí ich domáci trh. Rozbehli výrobu šumivých vín, z roka na rok stúpol predaj bubliniek vyrobených tradičnou metódou champenois o sto percent. Vinárstvo si zakladá na tom, že vína majú na etiketách skratku CHOP – chránené označenie pôvodu.
Víno z Vrábeľ má svoje čaro, ktoré naozaj vynikne, keď spoznáme prostredie, v ktorom sa rodí. Ak zbadáte pozvánku na deň otvorených vinohradov v Prediu, neváhajte. Ocitnete sa vo vinici a v pivnici, kde sa stretá úcta k tradícii s modernou, najmä tu však víno dýcha opäť živou prírodou. Tou, ktorá je čoraz vzácnejšia.
Kto po túlaní sa vinicou a ochutnávke vína v pivnici vyhladne, nech vkročí do reštaurácie Semillon. Jej šéfkuchár Roman Borovský získaval skúsenosti v reštauráciách Európy a teraz ich zúročuje doma. Z predchádzajúcej návštevy vieme, že sa postará o nezabudnuteľné snúbenie vína s jedlom z miestnych surovín.
Natalie MacLeanová mala pravdu: ochutnávka vína priamo tam, kde sa vyrába, prináša až mimozmyslové vzrušenie.