Zriete ako víno a neprestávate spolu s ním prekvapovať. Vlani pri vstupe do Rače veľký bilbord oznamoval fenomenálny úspech Frankovky modrej na Vinalies Internationales, tohto roku ste ho zopakovali a k nohám vám padlo aj Japonsko. V čom spočíva príťažlivosť vášho vína?
V tom, že vystihuje ľudskú túžbu po nápoji, ktorý urobí všedný život krajším, lepším a zdravším. Mária Terézia pila víno z Rače, lebo jej šlo k duhu, ale zároveň ju obveseľovalo, uvoľňovalo myseľ a umožňovalo pozrieť sa na blízky dvor aj monarchiu, ktorej vládla, inými očami. Víno je inšpirátorom múdrych rozhodnutí. O tri storočia neskôr plníme tento odkaz, ponúkame ľuďom víno, ktoré im spríjemní život, ozdraví ich, veď v našej frankovke je resveratrol, látka prospievajúca srdcu. Je to dar územia, polohy vinice aj generáciami zveľaďovaného výkonu vinohradnícko-vinárskeho odkazu. V skratke znie – vínu z tejto zeme slúžiť budeš. Je to nepísané vinárske jedenáste božie prikázanie. Ak ho napĺňame, ľudia víno ocenia, hoci aj na druhom konci zemegule.
Na Vinalies Internationales, ktorú organizujú Francúzi ako súboj sveta a ich vín, dosiahla hrozienková frankovka 96 bodov, známku z ríše snov. Čo to nielen pre vás, ale aj pre Slovensko znamená?
Francúzi vyzdvihujú pri hodnotení vín terroir. Miesto zrodu vína považujú za prírodný zázrak, ktorého krásu možno odkryť prostredníctvom majstrovsky vyrobeného vína. Palma z Cannes, obhájený titul svetového šampióna v kategórii prírodne sladkých vín je výnimočný najmä tým, že ju získala frankovka z vinohradu Krivé a tiež, že je to druhá „Palma“ v rade za sebou. To sa ešte žiadnemu slovenskému vinárstvu nepodarilo. Toto ocenenie hovorí o tom, že Krivé a víno z neho patrí k top vinohradom Európy, že my Slováci vínu rozumieme nie menej ako Francúzi.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Priblížme si vinárske poklady z honu Krivé.
Najprv predstavím Frankovku modrú z ročníka 2018 z kolekcie Palugyay s prívlastkom ľadové víno. Získala titul šampióna „Palme de Vinalies“ v roku 2023. Príbeh tohto vína vysvetľuje, prečo je frankovka z Rače zaslúžene legendou. Víno bolo zberané začiatkom januára v silných mrazoch. V ružovkastom moku so zlatistým nádychom cítiť komplexný buket primárnych, sekundárnych a terciárnych aróm. Ich harmónia je výnimočná. Prívlastok ľadové sa spája s vysokou koncentráciou zvyškového cukru, pomerne vysoká kyselina dodáva vínu eleganciu a balans. Ale najvzácnejšie vnemy vytvorili aromatické zlúčeniny, ktoré v bežných vínach nenájdete. Tajomnosť tejto frankovke dodáva štipka kardamómu a škorice, dominuje ovocie – čerstvé, sušené aj kandizované. Každé pootočenie pohára otvára nové a nové vnemy. Čerstvo obratá višňa, prezretý ananás, račianska jablková štrúdľa. V ústach je to explózia ovocia a karamelu, perzistenciu a dlhovekosť vína podčiarkuje pevná kyselina.
Tohto roku pribudla ešte jedna Palma de Vinalies a opäť za frankovku. Krásne potvrdenie vysokého vinárskeho majstrovstva.
Keď v apríli 2023 prišli skvelé správy z Francúzska, že vinárstvo Villa Vino Rača získalo ocenenie Palme de Vinalies za šampióna v kategórii prírodne sladkých vín, bola to radosť neopísateľná. O to ťažšie opísať pocity, ktoré nastali o rok neskôr. K minuloročnej palme pribudla ďalšia. Tentoraz za Palugyay Frankovku modrú 2018 hrozienkový výber. Toto prvenstvo vinárstvu už nikto nevezme. Nikomu inému sa to v histórii doposiaľ nepodarilo. Do vitríny k vzácnemu oceneniu pribudlo druhé, aj s ručne podpísaným blahoželaním od francúzskych kolegov. Titul šampióna mierne zatienil aj zisk zlatej medaily z Vinalies Internationales pre iné výnimočné víno – Palugyay Irsai Oliver ročníka 2022.
Kto stojí za úspechom? Je to súbeh výnimočnej vinice, ročníka a skúseností?
Víno sa rodí vo vinici. Výnimočný terroir vie ponúknuť výnimočné hrozno. Ale to, čo z neho vznikne, je súhrou viacerých faktorov. Bez skúseností a talentu by to nešlo. Nie je to prvýkrát, čo račianske vína očarili svet. Pamätám si na svetovú výstavu OIV, ktorá sa konala v Bratislave v šesťdesiatych rokoch. Račianske vína získali zlaté medaily a zástupca Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno vtedy osobne navštívil Raču. Bohužiaľ, potom nás zastihla živelná pohroma, archívnu pivnicu zaliala zmes blata a kameňov. Zostali len spomienky. Už vtedy sme však vedeli vyrobiť výnimočné vína. Lanská či tohtoročná Palme de Vinalies nie je náhoda.
Ako na úspechy reagujú slovenskí milovníci vína? Je medaila pri výbere vína pre nich dôležitá pri rozhodovaní, aké slovenské víno si kúpia?
Zo skúseností obchodného oddelenia, ktoré má pod svojimi krídlami Jana Baničová, vieme, že zákazník častejšie siahne po medailovom víne. Vína ovenčené medailami sa vypredajú rýchlejšie. Každý úspech musí byť, samozrejme, patrične marketingovo podporený. Niektoré súťaže majú vlastný premyslený marketing, napríklad Sakura Japan Women`s Wine Awards. Na tejto japonskej dámskej degustácii bolo zo slovenských vinárstiev jednoznačne najúspešnejšie Villa Vino Rača. Odborné degustátorky udelili račianskemu vinárstvu jednu Diamond Trophy za Exclusive Dunaj 2019. Pripomenul by som, že Diamond Trophy je najvyššie medailové ocenenie na Sakure, ešte vyššie ako veľká zlatá medaila. Štyri zlaté medaily získali vína Grand Vin Devín 2021, Exclusive Rizling vlašský 2022, Exclusive Račianska frankovka 2019 a Palugyay Cabernet Sauvignon 2018.
Pre Japonsko a Áziu všeobecne je vínna kultúra stále nová. Môže slovenské víno vhodne zapadnúť do úplne odlišnej kuchyne?
A ešte ako! V kategórii párovania s jedlom zaznamenalo vinárstvo Villa Vino Rača fenomenálny úspech. Získalo ocenenie Grand Prix a zároveň veľkú zlatú medailu pre víno Exclusive Dunaj 2019. Podľa japonských degustátoriek práve toto je to pravé víno, ktoré by sa malo podávať ku thajskému jedlu. Zlatou medailou ocenili aj víno Exclusive Rizling vlašský 2022 – je vhodnou voľbou pre párovanie s japonskou tempurou – čo je tradičné japonské jedlo. Ide o vyprážané morské plody a zeleninu obaľovanú v cestíčku. Dve červené vína z produkcie Villa Vino Rača získali ešte špeciálne ocenenie v kategórii menej známe odrody na japonskom trhu. Exclusive Račianska frankovka 2019 získala zlatú medailu a Exclusive Dunaj 2019 dokonca veľkú zlatú medailu a Grand Prix, čiže titul šampióna.
Korešpondujú s úspechmi v zahraničí medaily a ocenenia získané na domácich súťažiach?
Vraví sa, že doma nikto nie je prorokom. Slovenské ocenenia sú často o to vzácnejšie, napokon sú uznaním ľudí, ktorí vínu rozumejú a predsa len, sú z toho istého chotára. Najviac, samozrejme, poteší, ak sa tieto hodnotenia stretnú. V tomto prípade by sa dalo povedať, že sa zhodli absolútne. Hrozienková Frankovka modrá 2018 z kolekcie Palugyay sa stala šampiónom na dvoch nominačných slovenských súťažiach do národného salóna vín – Vitis Aurea Modra a Víno Bojnice. Na súťaži Víno Bojnice dokonca degustátori obodovali toto víno aj rovnakými bodmi ako vo Francúzsku – 96 bodov. A to asi nebude náhoda
Foto: Archív Villa Vino Rača
Čím sa meria vinársky úspech a čo najviac vzbudzuje rešpekt medzi vinármi a milovníkmi vína? Postavenie na trhu? Ocenenia z prestížnych domácich a zahraničných súťaží? Alebo stačí slovko uznania aj od úplne neznámeho človeka, ktorému vaše víno chutilo?
Ide o spojené nádoby. Postavenie na trhu je, samozrejme, dôležité pre zdravé fungovanie firmy. Ocenenia sú pre nás ako obraz v zrkadle. Utvrdzujú nás v tom, že robíme dobré vína. V komisiách často sedia kolegovia, vinári, ktorých hodnotenie si vážim. Ale napokon je najdôležitejšie uznanie od tisícok a tisícok bežných ľudí, ktorí si naše víno kupujú. Neexistuje väčšia poklona, ako keď vám neznámy človek s pohárom našej frankovky povie, že v živote lepšiu nepil. Samotné ocenenia treba chápať aj v kontexte predaja vín v národných a nadnárodných reťazcov. Nálepka na fľaši pripomínajúca úspech vína na prestížnej súťaži jednoznačne zvyšuje konkurencieschopnosť na trhu.
Vinári a novinári majú jedno spoločné: znovu a znovu prichádzajú s kožou na trh. Víno, aj to najlepšie, sa raz vypije a treba vyrobiť nové. Čo vás ženie do tohto ustavičného zápasu?
Kolobeh samotného života. Nie nadarmo sa hovorí, že víno je živé. Aj potom, ako sa stvorí a naplní do fliaš, stále sa vyvíja. Máme plný archív vzácnych vín, ktorých charakter sa mení v čase a neustále nás dokáže prekvapiť. V každom roku sa urodí hrozno inej kvality, charakteru. Nielenže neexistujú dva stopercentne rovnaké ročníky, ale je dokázané, že ani z jednej suroviny nedokážete vyrobiť úplne totožné dve vína. Vždy počas fermentácie a tvorby vína vzniknú malé odchýlky. Napokon, práve ony môžu za vznik vína s úplne odlišným charakterom. Zďaleka ešte nevieme všetko o víne. Istotu nám dodáva spätosť so zemou, s vinohradmi, kde sa víno rodí. Náš vzťah pripomína manželstvo, s vinicou a vínom tvoríme jednu dušu, jedno telo.
S vínom ste v Rači zažili vzostupy aj pády. Čomu vás naučili vinica a víno?
Pokore, trpezlivosti a skromnosti. Predsa len, prírode sa nedá rozkázať. Treba jej dobre načúvať a poučiť sa. Ak máte dobré hrozno, vyrobiť víno sa zdá byť hračka. Ale vyrobiť výnimočné víno, to už vyžaduje niečo viac. Ročník vpisuje vínu nezameniteľný charakter, treba ho vedieť obratne preniesť do vína. Dnes sa veľa hovorí o terroire a jeho vplyve na originalitu vína. Súhlasím, ale dodám, že realizovať terroir znamená vedieť, čo doň patrí.
Čo by ste v tejto súvislosti zdôraznili?
Význam selekcie. Tej sme v Rači vždy venovali veľkú pozornosť. Dnes sa málo hovorí o tom, čo je to hromadná, výberová a klonová selekcia. V minulosti sme ako družstvo vyrábali ročne milión štepov s charakteristickými klonovými črtami. Zásadné je postavenie hlavného agronóma, ktorý musí správne načasovať všetky agrotechnické postupy. Dobrý agronóm musí byť s viničom zrastený a snažiť sa dopestovať kvalitné hrozno v každom roku. Račianske vinohrady ohrozuje najmä vtáctvo a zver, ostatné je už v našich rukách. Ostatný ročník nám škody spôsobila výlučne zver, choroby nás až tak nezasiahli. Aj tu sa ukázalo, že máme správnych ľudí na správnom mieste. V živote som mal šťastie na šikovných a talentovaných ľudí. Hlavný agronóm Kamil Gajdošík naozaj vinici rozumie a výrobný riaditeľ Richard Polkoráb, to je režisér krásnych emócií, ktoré naše víno v ľuďoch vyvoláva. Víno si pýta silné individuality, ale napokon za ním stojí súhra všetkých ľudí, vrátane kolektívu na obchodnom a ekonomickom oddelení. Na týchto troch pilieroch ako na soľných stĺpoch je postavená naša spoločnosť. Jedno bez druhého nemôže fungovať.
Ako sa mení vkus slovenských milovníkov vína? Odkiaľ kam kráčajú, teda aké vína sa najviac predávajú?
Slováci čoraz viac rozumejú vínu. Lepšie sa predávajú prívlastkové vína, ľudia vyhľadávajú vyššie prívlastky – napríklad výber z hrozna. Stále sa najviac predávajú biele suché vína, pomaly ich však vytláčajú polosuché vína. Je to náročné, ale musíme sa prispôsobiť nárokom konzumentov. Tí veľmi dobre reagujú na novinky – v ostatnom čase sme na trh priniesli biele a ružové frizzante, ktoré sa okamžite stalo hitom. Je to skvelé ľahké víno, ideálne k letným grilovačkám. Na druhej strane sú zákazníci stále mierne konzervatívni a siahajú po osvedčených výrobkoch. V našom sortimente máme päť vín so značkou kvality. Medzi nimi nájdete aj Račiansku frankovku, ktorá má stabilné postavenie na trhu. Ľudia radi siahajú po tradičných produktoch.
Chutili by dnešné vína povojnovej generácii vinárov, prípadne prednovembrovej?
Výroba vína sa musí prispôsobiť dopytu. Živo si pamätám na rôzne pokusy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vinári na trh priniesli archívne „fľašovo zrelé“ vína a nízkoalkoholické vína s obsahom alkoholu 7 – 8 objemových percent. Zákazníci tomu ale neprišli na chuť. Zaujímavé, že dnes vo svete opäť prichádza trend nízkoalkoholických vín, slovenský trh však ešte na ne nedozrel. Vrátim sa však k podstate otázky. Hoci sme v minulosti nemali také technológie ako dnes, na Slovensku sme vyrábali kvalitné vína. Tvrdím, že 90 percent vín boli dobré odrodové suché vína. Vekovo zrelej generácii povojnových vinárov by dnešné vína určite chutili. Sú technologicky dokonalé a stále by v nich našli typický slovenský esprit.
Od rozdelenia Česko-Slovenska uplynulo 30 rokov. Čo je za vzostupom českého vinohradníctva a vinárstva a čo za úpadkom slovenského?
V bývalom Česko-Slovensku sme obhospodarovali 37 000 hektárov viníc. Okolo 12 000 hektárov pripadalo na Moravu a Česko. Dnes sa karta obrátila, Česi cieľavedome investovali, preto majú takmer 18 000 hektárov a my menej než 10 000 hektárov, ale odhaduje sa, že len zo 7 000 hektárov sa hrozno reálne oberá. Len v Rači z pôvodných 324 hektárov vinohradov sme 282 hektárov odovzdali súkromným vlastníkom. A postupne z pôvodných 3 000 – 4 000 ton obratého hrozna ročne dnes oberáme 100 ton. Mnohé vinohrady utrpeli vstupom súkromných vlastníkov bez vzdelania, ktorým chýba potrebná mechanizácia, no najmä chuť a vôľa pracovať. Je to obraz slovenskej nekoncepčnej agrárnej politiky.
Roky obsadzujete súťaž Prague Wine Trophy a získavate titul najlepšieho zahraničného vinárstva. Je to spôsob, ako upriamiť pozornosť Čechov na slovenské víno a postupne ho dostať do českých vínoték a reštaurácií?
Na Prague Wine Trophy sme minulý rok získali titul najlepšieho zahraničného vína, tento rok sme obsadili druhé miesto. Ale aj to je skvelý úspech, ktorý sčasti dokáže upriamiť pozornosť českých konzumentov na naše víno. Predať slovenské víno na českom trhu je ale stále veľmi ťažké. Českí bratia sú veľkí patrioti a pijú skôr domáce víno. Mali by sme si od nich brať príklad.
Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo by potrebovalo menej gest a rečí a viac činov. Apelujem na novú vládu, aby bola akčnejšia v prístupe k poľnohospodárom.
Máme novú vládu, premiér ocenil úspechy slovenských vinárov v zahraničí, sľúbil pomoc. Čo predovšetkým by potrebovalo slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, aby sa dostalo na rozvojovú krivku, akú ste zažili počas vašej kariéry?
Vďaka výnimočným úspechom sa slovenským vinárom podarilo zaujať „vrchnosť“. No či výsledkom jej záujmu bude aj adresná pomoc, ukáže až čas. Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo by potrebovalo menej gest a rečí a viac činov. Inak v záplave lacného dovozu neprežije. Treba si pritom uvedomiť, že ak sa nezlepšia podmienky pre slovenských vinárov, s vínom zmiznú aj vinohrady, ktoré tvoria kolorit krajiny. Apelujem na novú vládu, aby bola akčnejšia v prístupe k poľnohospodárom. Pamätám si z mladosti na veľké družstevné hospodárstvo. Potrebovali sme zberný sud na močovku, požiadali sme o dotáciu ministerstvo a do týždňa prišli financie na nákup. Močovka už netiekla do jám, ale sa zberala a mohla sa použiť na prihnojenie ornej pôdy. Tomu vravím ústretovosť. Poľnohospodár nikdy nespí, musí pružne reagovať na aktuálny stav. Ale rovnako flexibilná musí byť aj vláda. To, ako sa predchádzajúce kabinety správali k poľnohospodárom, sa nedá nazvať nijak inak ako vajataním a zradou.