Moky, ktoré vždy nájdu svoje ústa

Budúcnosť vyrastá z prítomnosti a tá z celkom nedávnej či zo vzdialenej minulosti. Príbeh Chateau Topoľčianky, jednej z najpopulárnejších slovenských značiek, je o rešpektovaní tejto dávnej pravdy. Je ukážkou toho, ako by sa Slovensko malo zmocňovať svojho prírodného a ľudského potenciálu. Ukážkou toho, ako prostredníctvom vína vystihnúť ducha ešte len prichádzajúcich období.

27.05.2024 15:17
topolcianky, nepouzivat Foto:
Obľúbená pivnica Chateau Topoľčianky.

Víno má dvoch rodičov – prírodu a človeka. V Topoľčiankach dosiahli súlad medzi oboma partnermi. Základom harmónie je silné vinohradnícke zázemie, ktoré rozväzuje vinárom ruky v tvorbe vína a umožňuje pri dobrej rekognoskácii meniacich sa ľudských chutí a nálad reagovať na túžby milovníkov vína.

Keď v roku 1993 založili Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Kukla a Vladimír Strieženec Vinárske závody Topoľčianky, boli odkázaní na nákup muštového hrozna od poľnohospodárskych družstiev. V období socializmu sa vo vinohradníctve a vinárstve vytvoril silný duálny systém, keď pestovanie viniča bolo v réžii vtedajších roľníckych družstiev a štátnych majetkov a spracovanie mal na starosti monopolný štátny podnik Vinárske závody, odborový podnik Bratislava. Na sklonku socializmu síce vznikli štátne vinárske podniky, ako povedzme Víno Nitra, kam patril aj malý závod v Topoľčiankach, ale na dualizme to nič nezmenilo.

Štát mal jednoducho výrobu vína pod absolútnou kontrolou, v jeho réžii bol aj výskum a šľachtenie s množstvom šľachtiteľských staníc. V jednej z nich pracovala aj nadaná šľachtiteľka Dorota Pospíšilová. Počas celej éry socializmu o nej takmer nikto okrem zasvätených vinohradníkov a vinárov nič nevedel. Osem rokov po novembri 1989 Slovensko oznámilo vyšľachtenie prvej slovenskej bielej odrody Devín a krátko nato prišiel červený Dunaj. Vyšľachtila ich Dorota Pospíšilová. Pár rokov nato jej, ale aj ďalším slovenským šľachtiteľkám a šľachtiteľom, začali uznávať ďalšie novošľachtence muštového hrozna. Práve v tom čase štvorlístok majiteľov topoľčianskych vinárskych závodov prichádzal na to, že ak si chce zabezpečiť budúcnosť, nemôže sa spoliehať len na tradičných dodávateľov. Družstvá prechádzajúce majetkovou transformáciou a privatizované štátne majetky čelili množstvu ekonomických problémov. Vinice sa pre ne pri rozkolísaných cenách hrozna stávali príťažou. Roky stabilná surovinová základňa sa otriasala v základoch. Medzi prvými, ktorí si uvedomili, že treba čosi od základu zmeniť, boli topoľčianski vinári.

Víno má dvoch rodičov – prírodu a človeka. V Topoľčiankach dosiahli súlad medzi oboma partnermi.

Ako a kde sa rodí prednosť

Milan Waldner spomína , že podnet na zmenu prišiel nečakane zvonka. Topoľčianky rokovali o predaji vína do Veľkej Británie. Keď už bola ruka takmer v rukáve, zaskočila Slovákov anglická obchodníčka Angela Mury otázkou: Páni a ako mi zaručíte, že o rok, dva mi dodáte to isté víno? „V tej chvíli sme si uvedomili, že nám na semafore svieti červená. Museli sme myslieť nielen na technologickú modernizáciu vinárstva, ale súčasne si zabezpečiť dostatok kvalitnej suroviny. A tak sme sa pustili do budovania vlastných vinohradov, základom ktorých sa stali bývalé, družstvami opúšťané vinice,“ rekapituluje Milan Waldner.

Dnes sa opiera značka Chateau Topoľčianky o 720-hektárové viničné hospodárstvo, ktoré sa rozkladá od Topoľčianok cez Ladice, Jelenec a Veľké Zálužie v Nitrianskej vinohradníckej oblasti až po Južnoslovenskú oblasť, kde sa vlnia vinice v Marcelovej, Modranoch či v Pavlovej a Sikeničke. Slovensko je malou vinohradníckou krajinou, ale táto miniatúra hýri množstvom viníc s úplne rozdielnymi pôdami, mikroklímou. Práve to umožnilo pri obnove a budovaní vinohradov ušiť vinárom z Topoľčianok priliehavý odrodový kabát.

„Slovensko je unikátne pestrosťou pestovaných odrôd hrozna a rovnako neutíchajúcim dopytom po tých či oných odrodových vínach. Naše vinárske publikum je z jednej strany tradicionalistické, keď si pýta slovenskú vinársku klasiku, teda vína ako Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Müller Thurgau alebo Rizling rýnsky, ale ľudia chcú aj celosvetovo známe odrody, ako je Chardonnay či Cabernet Sauvignon, stále letí Rulandské sivé a, samozrejme, Tramín červený. No a teraz je veľký záujem o novošľachtence, biele aj červené,“ opisuje situáciu v ponuke a dopyte vín Samuel Waldner. Je už spolu s Viktorom Striežencom, Karolom Lumnitzerom a Tomášom Glajzom predstaviteľom generácie, ktorá preberá štafetový kolík po rodičoch zakladateľoch.

Slovenskí milovníci vína si ani neuvedomujú, aké hlavolamy musia vinohradníci a vinári riešiť, aby uspokojili ich chute. „Keď príde čas mladých vín, tak si ľudia vypýtajú povedzme Bouvierovo hrozno. Je to hrozno akoby z periférie, ale takýchto odtlačkov minulosti, akým je napríklad aj kedysi populárny Modrý Portugal, je viacero. Vieme ich ponúknuť, pretože platilo a platí, náš zákazník, náš pán. No platí aj to, že bez vlastného vinohradníckeho zázemia a dobrých pestovateľských tímov by sa takáto ústretová prospotrebiteľská ponuka nedala robiť,“ hovorí Samuel Waldner.

Život pretkaný vínom

Prvého mája otvorili v Chateau Topoľčianky pivnice pre svojich verných zákazníkov. Aj tohto roku sa tiesnili na námestíčku pred vinárskou fabrikou tisíce ľudí. Bol medzi nimi aj Miloš Ševčík, ktorý prežil v Topoľčiankach ako výrobný riaditeľ vinárskych závodov nezabudnuteľných sedemnásť rokov. Vlani v decembri sa rozlúčil s profesionálnou kariérou, ale prvomájové pivnice nemohol vynechať. Vinár je ako losos tiahnuci z mora k hornému toku rieky, kde sa všetko začína. Miloš Ševčík prišiel, aby s kolegami opäť ochutnal vína, ktoré sa stali súčasťou jeho života. Okrem toho Chateau Topoľčianky sú organizátormi Vienale, súťaže vín, kde hodnotia víno ženy. Miloš Ševčík ju roky viedol. Môže človek, ktorému víno skrz-naskrz pretká život, neprísť k prameňu svojho života?

Ako sa to všetko začalo? V roku 2006 dostal Ševčík ponuku od Milana Waldnera. Vinárska fabrika v Topoľčiankach aj v Štúrove prechádzala etapou búrlivých zmien. Ševčík, ktorý začínal ako mladý inžinier v seredskom Huberte, neskôr pokračoval vo Víne Nitra, ale napríklad aj vo Villa Víno Rača, či na pozícii riaditeľa Zväzu výrobcov vína a hrozna, patril k „špílmachrom“ vinárskeho odvetvia. Čo považuje za najdôležitejšie pre dynamický rozvoj vinárstva?

„Dobrú partiu ľudí, ktorá vie, čo chce, na niečom sa dohodne a potom tvrdo pracuje na dosiahnutí cieľa,“ zhrnie do jednej vety podstatu úspešného rozvoja. Počas Ševčíkovej éry došlo k už spomínanej obnove vinohradov, ale aj veľkej prestavbe vinárstva. Topoľčianky ako jedny z prvých zvládli s bravúrou výrobu vína s riadenou teplotou, staré železné a sklolaminátové nádoby nahradili moderné antikorové a ukážková je aj drevená pivnica. Kto vkročí do pivnice, vidí, ako sa tu pôvodné snúbi s novým, nájde tu vinársku racionalitu aj sentiment, aký vie vyvolať víno dozrievajúce v nádherných drevených sudoch. Ak k tomu pridáme galériu obrazov z výjavov zo života vo vinici a v pivnici, nadobúdame predstavu o tom, ako vzniká víno.

Miloš Ševčík začínal kariéru ako technológ výroby šumivého vína. Skúsenosti sa mu zišli, Chateau Topoľčianky dnes patrí k významným výrobcom bubliniek, ktoré vznikajú klasickou šampanskou metódou, ale aj kvasením v tankoch. Jeho mladší vinársky spolupútnik Samuel Waldner podotkne, že Slovensko sa stáva krajinou zamilovanou do vínových bubliniek. Len v Topoľčiankach vzrástla ich výroba takmer štvornásobne. Ale kým bublinky produkujú dnes takmer všetci vinári tvoriaci hlavný vinársky prúd, Topoľčianky stále majú v talóne niečo, čo ich odlišuje.

Chute národa

Robia tu napríklad skvelé slamové a ešte vzácnejšie ľadové vína. Kým pri slamových vínach si možno pomôcť prirodzeným doschnutím bobúľ hrozna na povale vinárstva, pri ľadovom treba mať šťastie na mrazivé noci. Poniže vinárstva je farský kostol, nad ním je krásny svah s vinicou. Pánboh sem rok čo rok pošle mráz – ako odmenu za poctivo obrábané vinohrady.

Devín, Dunaj, týmto dvom prvým slovenským odrodám urobili meno vo svete práve vinári z Topoľčianok. Kto koho viac posunul dopredu? Jedno je isté, bez pani Doroty Pospíšilovej, stále čulej a činorodej už 94-ročnej dámy, by nebolo slovenských novošľachtencov. Ale niekto musel ich potenciál dokázať. Teraz v Topoľčiankach uvádzajú do života sériu novošľachtencov. Sú medzi nimi ďalšie slovenské modré rieky Nitria, Hron, Váh, Rimava, Rudava.

„Keď sme ich nedávno uviedli na trh, boli rýchlo vypredané. Ľudia sa s týmito vínami stotožňujú, cítia, že sú symbolmi krajiny. Tak ako rieky, po ktorých sú pomenované, sa derú k ústiu, aby dodali svoje vody moriam, tak si tieto vína podmaňujú spotrebiteľov. Pani Pospíšilová je génius, lebo nám cez svoje odrody umožnila vystihnúť potenciál územia a chute národa,“ zhrnul Samuel Waldner.

Kam smeruje vinárske Chateau Topoľčianky? Zdá sa, že víno narodené v jeho vinohradoch a pivniciach naozaj pripomína rieky, ktoré vždy bezpečne dopravia svoje vody tam, kde ich zákonite vedie gravitácia. Dobré víno vždy nájde svoje ústa.

chyba

+ Doprajte si viac oddychu, aby ste predišli stresu. Harmónia je dôležitá.
Dostanete príležitosť presvedčiť šéfa,...

+ Nezabúdajte na otužovanie, môžete striedať saunovanie s plávaním.
Udržiavajte si pracovný poriadok, aby ste boli...