Časti tiel slávnych osobností fascinujú zberateľov od nepamäti. Moderné relikvie si našli cestu do múzeí po celom svete. A aký veľký bol v skutočnosti Napoleonov penis? Pýta sa vo svojom texte nemecký týždenník Der Spiegel.
Do ohňa sa nedostalo všetko
Keď 18. apríla 1955 v nemocnici v Princetone zomrel na vnútorné krvácanie Albert Einstein, malo byť podľa jeho želania jeho telo spálené, „aby sa k jeho kostiam ľudia nechodili modliť“, povedal vedec svojmu životopiscovi Abrahamovi Paisovi. Avšak keď telo spaľoval silný oheň, chýbal Einsteinov najdôležitejší orgán – mozog.
Čítajte viac Keď radila študentom o sexe, mohli sme tušiť, že s ňou nie je nuda... na pľaci ju zabával štrikovaný penis, na módne gala si vzala radšej zamat
Dnešná Einsteinova nadácia v Berlíne to nazýva krádežou. Šéf patológov princetonskej nemocnice Thomas Harvey otvoril Einsteinovu lebku, vyňal jeho mozog a naložil ho do formaldehydu, odniesol si vzácny materiál domov, rovnako ako Einsteinove oči. Spätne si patológ nechal k takémuto zákroku vydať povolenie od Einsteinovho syna Hansa Alberta a ubezpečil ho, že mozog jeho otca bude používaný výlučne na vedecké účely. Očividne však chcel Harvey vedcov mozog skúmať, aby zistil, v čom bol mysliaci orgán otca teórie relativity taký výnimočný a v čom tkvela jeho genialita.
Spočiatku vedci neobjavili žiadne zvláštnosti, ale len pokročilejšími metódami skúmania v 80. rokoch 20. storočia objavili rad abnormalít. Napríklad veľké množstvo glyových buniek, nezvyčajne široké temenné mozgové laloky a veľmi silné kalózne teleso, ktoré spája obe mozgové hemisféry. Či je to odpoveď na otázku pôvodu Einsteinovej inteligencie, však zostáva otázne. Možno práve súhra rôznych špeciálne konštruovaných oblastí Einsteinovho mozgu spôsobila, že bol taký šikovný.
Každopádne Harvey si časti Einsteinovho mozgu ponechal pod svojím písacím stolom až do svojej smrti v roku 2007 v 94 rokoch. Časť tkaniva Einsteinovho mozgu sa v súčasnosti nachádza v držbe lekárskeho Mütterovho múzea vo Philadelphii.
Zošúverený úhor? Bonaparteho mužnosť odhalená
Vojvodca, vládca a cisár; tak vošiel do histórie Napoleon Bonaparte. Na aké časti jeho tela mali obdivovatelia po jeho smrti zálusk? Prekvapivo to nebola ruka, ktorú Napoleon typicky na portrétoch držal založenú v košeli, ale jeho penis. Keď v exile na ostrove Svätá Helena v roku 1821 zomrel, odrezal mu pri posmrtnej pitve lekár penis, domnieva sa historik a autor Tony Perrottet. Nedopatrenie alebo úmysel? To ešte nie je vyjasnené. Napoleonov úd údajne následne previezol kňaz na Korziku, kde jeho stopa zmizla.
Čítajte viac Zdedila 25 miliónov eur, takmer všetko rozdala! Byť konečne normálny a demokratický je fantastické, vraví viedenská rodáčka z bohatej rodiny
Avšak v roku 1927 bol artefakt prezentovaný ako Napoleonov penis senzačne predstavený v New Yorku verejnosti. Novinár magazínu Time ho sklamane označil za „zle ošetrenú šnúrku z jelenej kože“. Iné noviny ho vraj označili za „scvrklého úhora“. „Penis získal akýsi mytický status, prepravovaný v malej koženej škatuli a vysušený na vzduchu. Nebol totiž namočený vo formaldehyde, vyzeral trochu ako sušené mäso,“ uviedol v roku 2008 historik Perrottet. Penis potom prešiel rukami niekoľkých zberateľov. Podľa denníka Washington Post forenzné analýzy spred niekoľkých rokov potvrdili, že ide o penis. Nebolo však možné určiť, či skutočne patril Napoleonovi.
Keď zomrela na začiatku júla 1934 geniálna vedkyňa Mária Curie-Sklodowská vo francúzskom meste Passy, nikto si nedovolil dotknúť sa jej mŕtvoly, nie to ešte oddeliť alebo ukradnúť niektoré jej časti. Dvojnásobná držiteľka Nobelovej ceny objavila rádioaktívne polónium a rádium, vystavujúc sa pri tom neustále nebezpečnému žiareniu, ktoré bolo príčinou jej úmrtia na vzácnu chorobu kostnej drene.
Olovo na truhle, osobné veci v špeciálnej schránke
Keď bolo telo Curieovej-Sklodowskej v roku 1995 exhumované, zistilo sa, že rakva vedkyne bola pokrytá 2,5-milimetrovou vrstvou olova. Meranie žiarenia podľa britského časopisu o histórii radiológie ale ukázalo len nízku úroveň ožiarenia. Približne 60 rokov po smrti sa telo Curieovej takmer nerozložilo. Nakoniec bolo prevezené do parížskeho Panthéonu, pohrebiska slávnych francúzskych osobností. Veci Curieovej, ako napríklad zápisníky, sú však stále rádioaktívne a sú uložené v špeciálnych olovených schránkach vo francúzskej Národnej knižnici.
Čítajte viac Swiftonomika nie je skutočná. Dopad koncertov na ekonomiku je neviditeľný, tvrdia odborníci
Galileo Galilei dnes návštevníkom múzea vztyčuje prostredník. Galileovo múzeum vo Florencii vystavilo prst tohto inžiniera, matematika a vzdelanca. Galileo si za svojho života znepriatelil cirkev, pretože svojimi pozorovaniami potvrdil, že Zem obieha okolo Slnka, a nie naopak. Keď mali byť o takmer 100 rokov neskôr jeho pozostatky prenesené do veľkej hrobky, využil to zrejme bádateľ a kňaz Anton Francesco Gori. Z Galileovej kostry, ktorá bola neskôr vystavená v slávnej Medicejskej knižnici sv. Vavrinca vo Florencii, údajne odrezal prostredníček. Odvtedy prostredník putoval po niekoľkých múzeách.
Aj Fidela fascinovali kusy tela
„Amputujte mu ruky,“ znel príkaz, keď 9. októbra 1967 nechal vládcu Bolívie René Barrientos Ortuno popraviť Che Guevaru, najslávnejšieho partizána na svete. Oficiálne vysvetlenie znelo, že tak bude jednoduchšie porovnať odtlačky prstov s odtlačkami na Guevarových argentínskych dokladoch. Ruky mali byť v skutočnosti zničené na Barrientosov príkaz. Minister vnútra Antonio Arguedas, tajný obdivovateľ Che Guevaru, si ich však zobral domov v pohári naplnenom formaldehydom. Neskôr Guevarove ruky putovali cez pol sveta do Moskvy a nakoniec na Kubu k Che Guevarovmu starému priateľovi Fidelovi Castrovi. Castro bol vraj veľmi dojatý. Kde presne sa na Kube ruky Ernesta Che Guevary dnes nachádzajú, je štátnym tajomstvom.
Svetoznámy vynálezca Thomas Edison o žiadnu časť svojho tela po smrti neprišiel, čo mu však bolo odobraté, bol kúsok duše do skúmavky. Teda len v prípade, že človek verí, že s posledným výdychom opúšťa telo aj jeho dušu. Keď Edison 18. októbra 1931 vo svojom dome v New Jersey umieral, odobral jeho syn Charles kúsok „duše“ do skúmavky, ktorú venoval Henry Fordovi – priateľovi a obchodnému partnerovi jeho otca. Ford si darovanú skúmavku ponechal a spolu s ďalšími upomienkami na Edisona uchoval, teraz sú artefakty vystavené vo Fordovom múzeu v Michigane.
Čítajte viac Prišiel na svet pár mesiacov po potopení Titaniku, dnes je z neho najstarší muž sveta: Dožil sa 111 rokov a každý týždeň jedáva vyprážanú...
Medzi ďalšími relikviami, ktoré priaznivci slávnych zločincov skúmali a uctievali aj po ich smrti, je napríklad Leninov mozog či lebka Jozefa Mengeleho. Slávnou časťou tela už nie tak slávnej osobnosti je ale napríklad tiež nervová sústava Harriety Colesovej, na ktorej docent anatómie Rufus Weaver demonštroval podobu ľudského systému nervov. Obrázky tohto nervového systému sa vraj objavili v stovkách učebníc, laboratóriách a ordináciách lekárov. Weaver bol za svoj úspech oslavovaný, ale dlho nebol pôvod tohto učebnicového materiálu širokej verejnosti známy.