Schopnosť sčervenania, zružovania či rumenca na tvárach vo chvíľach vzrušenia či nadšenia bola pripisovaná len ľuďom. No nová štúdia francúzskych vedcov zistila, že to isté dokážu aj sliepky, ktoré takýmto spôsobom môžu vyjadrovať strach alebo vzrušenie, napísal spravodajský server CNN.
Čítajte viac Recept z TikToku na uhorkový šalát zvalcoval internet a nielen to... Správy z Islandu šokujú... ľudia vykúpili uhorky!
„Náš výskum ukazuje, že domáce sliepky sú citlivé a majú veľmi jemné spôsoby vyjadrovania emócií,“ povedala CNN jedna z vedúcich štúdie Aline Bertinová, vedecká pracovníčka francúzskeho Národného ústavu poľnohospodárskeho výskumu. Spoločne s vedcami z viacerých francúzskych inštitútov a univerzity v Tours Bertinová vo svojej štúdii zistila, že sliepky si našuchorievajú perie na hlave, keď sú spokojné a pokojné. Ak sú vzrušené, na niekoľko sekúnd sčervenejú – a to ako v pozitívnych situáciách, ako je čakanie na múčne červy, aj vo chvíli strachu, napríklad keď ich niekto chytí.
Budeme k sliepkam milší?
„U ľudí je červenanie sa často spájané so vzrušením alebo rozpakmi, ale objavuje sa tiež ako prejav radu emócií, napríklad hnevu alebo radosti,“ dodala Bertinová. „Hoci emócie sliepok nie sú priamo porovnateľné s tými, ktoré prežívajú ľudia, preukázali sme, že aj ony počas silných emócií v priebehu niekoľkých sekúnd očervenejú,“ dodala.
Čítajte viac Starostu mesta, kde sa rodí obľúbené prosecco, nazvali tučkom. Výsledok? Chodí s mešťanmi na svižné prechádzky
Ak sú sliepky v tvári len mierne červené a majú našuchorené perie na hlave, naznačuje to, že sú pokojné a cítia sa v bezpečí. Tieto poznatky by bolo možné využiť na hodnotenie podmienok, v akých sú sliepky chované, uzatvára štúdia, ktorú tento týždeň zverejnil magazín Plos One.
Prípustné sú aj odchýlky
Vedci už skúmali mimiku u niektorých druhov cicavcov, ako sú psy, kone, ošípané a myši, no u vtákov sa na ňu zatiaľ podrobnejšie nezameriavali. Aby pochopili, či a ako sliepky viditeľne vyjadrujú emócie, strávili štyri týždne na francúzskej farme, kde pozorovali 17 sliepok dvoch rôznych plemien a nakrúcali ich bežné správanie a reakcie na rôzne podnety.
Každá z nich mala svoje vlastné špecifiká a osobnosti – niektoré „sa veľmi ľahko zľaknú sebamenšieho hluku, zatiaľ čo iné reagujú oveľa menej“, povedala Bertinová a dodala, že tieto individuálne rozdiely predstavujú priestor na ďalší výskum.
Čítajte viac Čo má spoločné Einsteinov mozog a Napoleonov penis?
Aby mohli vedci urobiť všeobecnejšie závery, vybrali zo záznamov nahrávok zábery vyhotovené s rozstupom každých dvoch sekúnd a zároveň také, na ktorých bola sliepka z profilu, aby ich mohli čo najlepšie preskúmať. Hoci vedci neboli schopní vysvetliť mechanizmus, ktorým sa sliepky v tejto štúdii červenajú, dospeli k záveru, že tváre a ušné lalôčiky, ktorým sa pri sliepkach hovorí ušnica, prezrádzajú emócie vtákov viac ako ich hrebeň alebo lalok.
Výskumníci uznali obmedzenie svojich záverov – najmä to, že nakrúcanie sliepok v ich prirodzenom prostredí bez kontrolovaného zdroja svetla mohlo sťažiť presné určenie konkrétnych farebných zmien, zatiaľ čo zmenu farby pokožky mohla ovplyvniť aj zmena teploty.
Čítajte viac Za celý život zjedol vyše 34 000 hamburgerov. Mnohí si mysleli, že už budem mŕtvy, hovorí dozorca z väznice zamilovaný do fast-foodu
Analýza ľudských, nehovoriac o zvieracích emóciách, je, samozrejme, subjektívna. „Bez rečových schopností zostáva subjektívny prežitok nedostupný,“ povedala Bertinová. Namiesto toho vedci definujú emócie ako „behaviorálne, fyziologické a kognitívne reakcie na podnety z prostredia“ a merajú veci, ako je srdcová frekvencia, alebo pozorujú správanie zvierat, dodala Bertinová. Teraz dúfa, že na základe výsledkov tejto štúdie budú odborníci ďalej skúmať, či tieto prejavy emócií súvisia so sociálnymi interakciami sliepok a aké to má dôsledky pre dobré životné podmienky zvierat.