V porovnaní s minulým rokom počasie Pohode aj pohode prialo omnoho viac. Aj keď to nebolo bez kvapiek dažďa, nebolo to ani na úpal a vo festivalový piatok podvečer sa dokonca objavila nesmelá dúha. Dospelí návštevníci Bezdymovej zóny v znamení Curious X (zážitková a kultúrna iniciatíva značky IQOS) mohli navštíviť multisenzorické štúdio HEAR A SMELL, ktoré ponúklo jedinečný zážitok pre všetky zmysly. Vo Photo pointe si zas mohli urobiť fotografie na pamiatku. Pre milovníkov hier bola k dispozícii obľúbená jenga (hra, pri ktorej hráči striedavo vyťahujú kocky z veže, až kým nespadne), a ktorá tým, čo majú súťaživého ducha, priniesla veľa zábavy. „Aj tento ročník bol v znamení emócií, program bol pestrý – od kvalitných hudobných hostí a DJ-ov, cez vynikajúce stand-up vystúpenia slovenských komikov až po zaujímavé súťaže pre dospelých návštevníkov Bezdymovej zóny,” hodnotí účasť na Pohode Beáta Kujanová, komunikačná manažérka Philip Morris Slovakia.
Foto: PMI
My sme najprv vyspovedali ZEU, čiže Alžbetu Ferencovú, ktorá je známa najmä z TV seriálov Panelák, ale najmä vďaka hlavnej úlohe v seriáli Iveta, ktorý jej priniesol veľkú popularitu. Mladšia generácia pozná aj jej hudobnú tvorbu v podobe rhytm and blues hudby a soulu, rytmické beaty s melodickým spevom a silným emocionálnym obsahom. V rozhovore priznala, že je v poslednom období veľmi vyťažená a aj unavená, v noci spala len štyri hodiny a tešila sa na to, že pred koncertom v Bezdymovej zóne si ešte na hodinku oddýchne. Na festivale Pohoda bola po piatykrát.
„Nechodím bezhlavo na každý festival, najväčším ťahákom je pre mňa vždy hudba. Ale chodím na ne aj kvôli ľuďom a atmosfére,“ povedala. „Ale nie, že by som spala v stane. V stane, to sa nikdy nestane!“ smiala sa počas nášho interview. Tentoraz pripravila akustickejší a intímnejší koncert, pretože nemala so sebou celú kapelu. „Je to pre mňa rarita, hrať na Slovensku. Preto som o čosi nervóznejšia ako v Čechách, najmä ak nemám pod kontrolou celú produkciu,“ odpovedala na otázku na tému stresu a rutiny pred vystúpením.
Foto: PMI
Minulý rok na Pohode nebola, pretože práve vo vinárskom kraji, v Mikulove, nakrúcala film „Pod parou“, ktorý bude mať 3. augusta premiéru v seneckom amfiteátri a do kín príde 21. augusta. Ide o česko-slovenskú adaptáciu oscarového dánskeho filmu Another Round (Chľast, 2020), ale s dvoma zásadnými zmenami: hlavnú štvoricu tvoria štyri ženy a dej sa odohráva na Morave. Štyri stredoškolské učiteľky sa rozhodnú vyskúšať kontroverznú teóriu, že ľudské telo funguje najlepšie pri určitom obsahu alkoholu v krvi. „Začne sa experiment, ktorý ukáže, čo všetko môže popíjanie spôsobiť, a že je omnoho lepšie mať pevné vzťahy a priateľstvá, ako sa utopiť v alkohole,“ vysvetľuje ZEA. Podľa vlastných slov si len výnimočne posedí pri proseccu s kamoškami, v skutočnosti je skôr „čajová“ – pije zelený, jasmínový a bylinkový čaj. „Nie som ten typ, ktorý by si každý večer dával vínko. Ale kamarátky mi sarkasticky hovoria, že to bude preto, lebo ešte nemám deti,“ smeje sa.
Cez môj byt s balkónom už „pretieklo“ päťtisíc ľudí
Aj umelecký fotograf Tomáš Třeštík bol v dobrej nálade. Preslávili ho najmä jeho „balkónovky“ – portréty rôznych ľudí z balkóna jeho vlastného bytu na pražskej Kostelnej ulici. Do projektu, ktorý stále pokračuje, sa počas jeho trvania zapojilo už viac ako 4500 ľudí – od známych osobností až po hasičov či susedov. Tomáša sme sa spýtali:
Foto: PMI
Je rozdiel fotografovať ľudí, krajinky alebo jedlo. Aké fotky neviete robiť?
Neviem fotiť svadby. Toho sa fakt bojím. Niekoľkým kamarátom som ich nafotil, je to však strašne špecifický žáner. Nejde o to, že by som touto témou pohŕdal, ale pripraviť snímky zo svadby je veľmi zložité. Nesmiete na nikoho zabudnúť…
Ženy musia vyzerať dobre, muži triezvo, však?
Veď to. A musíte byť slušne oblečený.
Občas fotíte pre peniaze, občas výlučne pre radosť. Ktoré sú tie snímky, čo vám prinášajú viac pozitív?
Ja to takto nerozdeľujem. Mám to šťastie, že obyčajne fotím to, čo mi zároveň robí radosť. Veľmi rád však fotografujem práve ľudí. Zaujímajú ma ich emócie a snažím sa vyjadriť ich na svojich záberoch. A teší ma, ak z fotiek vznikajú nejaké série.
Ako vaša nekonečná balkónová séria. Nelezie vám na nervy, že sa vás každý na ňu pýta?
Ja to mám rád. Je super, že žije svojím životom a ľudia tie fotografie poznajú.
Ide o balkón vášho bytu, ale videla som, že je to pomerne starý dom. Zvláda to statika?
Raz tam bolo dohromady 27 ľudí a balkón to zvládol. Ale ozvalo sa mi zopár kamarátov statikov, že to bolo „na hrane“. Takže s „masovkami“ to už nebudem preháňať. Dom je však zrekonštruovaný.
Aby sa dostali na balkón, musia všetci prejsť cez váš byt. Nie je to narušenie súkromia?
Som na to zvyknutý, v tom byte pracujem a za tie roky bytom „pretieklo“ 5-tisíc ľudí.
Čo na to manželka?
Manželka sa so mnou rozviedla. (Úsmev.)
Nedávno ste tam mali aj robotníkov vo svietivo žltých vestách.
Občas si tam pozvem obyčajných ľudí. To nie je balkón výlučne pre celebrity. Títo ľudia opravovali v našej ulici plynové potrubie. Tak som ich vyzval, aby vyšli nahor nafotiť sa.
Dnes je fotograf každý, kto má v ruke mobil. Nedesí vás to?
Takto to nevnímam. Nech ľudia fotia. Každý z nás vie písať, ale nie každý je spisovateľom. Nech je svet plný zaujímavých fotiek, ja sa tým necítim byť ohrozený.
Žijeme v časoch umelej inteligenci, úpravy snímok, filtrov. Vypomáhate si tým? Chcú to od vás celebrity?
Snažím sa robiť to s mierou. Nechcem ľudí meniť na nepoznanie. Našťastie, veľmi sa s tým nestretávam. V mojom okolí nie sú dámy, ktoré sa fotia, alebo chcú byť odfotené tak, že by ich človek pomaly nespoznal.
Koľkýkrát ste na Pohode?
Po prvý raz.
Máte rád hudobné festivaly?
Chodieval som na festivaly často. Ale už som zostarol. Mám rád ich jedinečnú atmosféru, ale na druhej strane už potrebujem aj svoj pokoj a ticho. Nespím priamo tu, ale v Trenčianskych Tepliciach.
Budete robiť aj nejaké reportážne snímky, alebo fotíte iba plánované veci?
Nie som dokumentarista, potrebujem si pripraviť a vymyslieť projekt, na ktorom potom pracujem.
Foto: PMI
V rámci kultúrno-zážitkovej platformy Curious X ste priniesli aj snímku venovanú tomuto festivalu. Čo na nej môžeme hľadať? Tvrdíte, že je na nej „mišung“ vašej fantázie.
Nemá špeciálny názov, je to len pokus dostať na papier ten kreatívny chaos, čo mám v hlave. Nie je to hra na schovávačku, pri ktorej by ste na fotke mali nachádzať konkrétne veci, ide o vizuálnu abstrakciu.
Aby si tam každý našiel to svoje? Podľa toho, či je „pod parou“ v Bezdymovej zóne, alebo nie?
(Smiech.) Možno tak. Dobré vysvetlenie.
