„Vždy sa mi páčili udržiavané jamkoviská, pokosená tráva,“ prezradil komik, ktorého by ste na turistiku určite nedostali. „Prospieva mi aj golf. Pri ňom si človek ani neuvedomí, koľko sa nachodí. No a potom je to vzrušujúca hra,“ povedal v roku 2004 pre Pravdu.
Na ihrisko chodieva často sám, inokedy so svojou seniorskou partiou v Bernolákove. V rozhovore však priznal, že keby mal mať caddyho, pomocníka a radcu v hre, zvolil by si pána Michala Oravca z golfového klubu v Lozorne. „Pána Lasicu som síce už dlhšie nevidel hrať, ale viem o ňom povedať, že je to hráč, ktorý v každej situácii prejavuje obrovskú radosť z hry,“ odplatil mu poctu Oravec.
Lasica nie je len vášnivý hráč, ale aj jeden z najznámejších slovenských propagátorov tohto športu. V revue Golf vychádza jeho pravidelný stĺpček, ale aj rubrika hovory L+P, kde s golfovým kolegom Jánom Pečom vedie veselé dialógy po hre pri „devätnástej jamke“. „Zblížila nás generačná príbuznosť, ale predovšetkým za to môže golf,“ prezradil Pečo.
Kolegu z ihriska označuje za výborného golfového parťáka. „Jeho neopakovateľné bonmoty beriem ako bonus k našej hre,“ hovorí a vzápätí uvádza jeden príklad – Lasicov citát: „Najťažšie na golfe je, že hráč sa musí silou-mocou prinútiť k ľahkosti. Považujem za absurdné nútiť sa k ľahkosti.“