“Chýbalo mi veľmi to, čomu sa tak pekne hovorí “moje“ publikum. Som veľmi šťastná, že bolo také verné, neopustilo ma, neustále mi dávalo najavo, že je so mnou, skrátka, odtiaľ som čerpala silu, energiu a odvahu vrátiť sa. Veľmi mu za to ďakujem,” napísala 59-ročná interpretka na svojej oficiálnej stránke www.marikagombitovaofficial.com.
Obdobie, keď rodáčka z Turian nad Ondavou nevystupovala, bolo pre ňu náročné najmä preto, lebo jej chýbalo rodinné a pracovné zázemie. “Mala som čo robiť, aby som prežila z jedného dňa na druhý. Bola to veľmi smutná etapa môjho života,” skonštatovala. Ako však tvrdí, skončilo sa to pred piatimi rokmi, keď jej priateľky Eva Kožejová a Andrea Pakesová pomohli zaradiť sa do normálneho života. “Mám vytvorené pozitívne rodinné prostredie, konečne som začala mať pocit domova, okolo mňa je okruh ľudí, ktorým na mne záleží ako na človeku, bez ohľadu na to, či pracujem, alebo nie,” vysvetlila. “Vytvoril sa okolo mňa skvelý pracovný tím, ľudia, ktorí sú nadšení, pozitívni, optimistickí. Sme skvelá partia a to ma poháňa ďalej,” dodala.
Speváčka sa v súčasnosti pripravuje na vystúpenia so svojím kolegom z kapely Modus Mirom Žbirkom. Dvojica spoločne vystúpi počas jeho turné Road to Abbey Road 20. septembra na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu a o dva dni neskôr v košickej Steel Aréne. Hudobníčka bude mať okrem toho v Bratislave vlastný koncert, ktorý sa uskutoční 12. októbra.
Marika Gombitová začala spievať ako 13-ročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador. Počas štúdia na strednej škole v Košiciach pôsobila v skupine Profily, potom krátko v košických tanečných orchestroch Júliusa Olajoša a Juraja Szabadoša. Od roku 1976 bola členkou Modusu, s ktorým vydala päť albumov. Okrem toho má na konte aj dvanásť sólových nahrávok a tiež jednu štúdiovku so skupinou Collegium Musicum. V novembri 1980 po dopravnej nehode ochrnula. V roku 1996 získala výročnú cenu Grand Prix Zväzu autorov a interpretov za celoživotný prínos a rozvoj slovenskej populárnej hudby. Vlani ju počas udeľovania cien OTO uviedli do Siene slávy.