Bratislavu navštívila druhýkrát, ale až teraz mala viac času prezrieť si mesto. Svojimi hitmi najviac bodovala koncom 80. rokov, ale považuje sa za „Sandru z roku 2011“.
Posledný album vám vyšiel pred dvoma rokmi a uplynulý rok ste strávili koncertovaním. Čo budete robiť v tomto roku?
Mám toho pred sebou veľa. V nasledujúcich šiestich mesiacoch sa chystám venovať až trom rozličným projektom. Jeden album je už takmer ukončený. Ide o nanovo nahraté skladby skupiny Arabesque. Bol to nápad môjho manžela. V pláne je aj projekt s Blank & Jones – duom dídžejov z Kolína, ktoré je známe spoluprácou s Pet Shop Boys. Navrhli mixáž mojich skladieb, ktorá sa mi veľmi páči. Na Ibize ich hrávajú v každom klube. A určitú víziu o novom projekte, ktorý ma oslovil, má aj hudobný producent Oliver Pinelli. Sama neviem, do čoho sa skôr pustiť.
Galéria prominentov na 11. Plese v opere
Nie je pre hudobníka sklamaním, keď od neho ľudia chcú stále počuť rovnaké hity? Aj na slovenskom Plese v opere ste spievali Mariu Magdalenu či In the heat of the night a nie nové pesničky.
Zaspievala som známe hity, ale určite už neznejú ako v osemdesiatych rokoch. Dočkali sa novej úpravy, modernejších aranžmánov. Ale určite ma nemrzí, ak mám spievať piesne, ktoré kedysi poznal celý svet.
Aký je rozdiel medzi Sandrou z roku 1985, keď si svet spieval s vami Mariu Magdalenu, a Sandrou roku 2011?
Samozrejme, že som nezotrvala tam, kde som sa nachádzala pred štvrťstoročím. Som Sandra z roku 2011, vyvíjala som sa. Hudobne aj súkromne.
Ako sa vám páči Bratislava?
Fascinuje ma Hrad. Pôsobí na mňa doslova zázračne. Z hotela sa pozerám priamo naň a nedokážem od neho odtrhnúť oči. Veľmi mi pripomína detstvo, detské knihy a hrady, ktoré v nich boli vyobrazené. Sama píšem rozprávky, raz by som ich chcela vydať knižne. Práve Bratislavský hrad je pre mňa synonymom rozprávkového zámku. Určite si kúpim nejakú knihu, v ktorej budú jeho fotografie.
Sandra ako autorka detských rozprávok – bude z toho nová profesia? Kedy ste s písaním začali?
Som krstnou mamou jedného dievčatka – je to dcéra mojej dobrej kamarátky a mimochodom, jej otec pochádza zo Slovenska. Pre kariéru som dlho odkladala vlastné materstvo a materinskú lásku som si vynahrádzala práve u môjho krstňaťa. Často u mňa bývala a ja som ju uspávala rozprávkami, ktoré som sama vymýšľala. Žiadne detské knihy v mojej domácnosti neboli, tak som vymýšľala a neskôr aj zapisovala. Uvidíme, možno raz vydám knihu aj s cédečkom rozprávok.