Rodáka z talianskych Benátok preslávili v 60-tych a 70-tych rokoch predovšetkým filmy s označením „spaghetti western“ s jeho hereckým kolegom Budom Spencerom. 79-ročný Hill sa aktuálne po niekoľkoročnej pauze postavil pred filmové kamery opäť. Novinku, „Il mio Nome è Thomas“ (My Name Is Thomas), pod ktorú sa podpísal aj ako režisér, prišiel predstaviť do Nemecka. Má za sebou návštevy Hamburgu či Drážďan.
Snímka je pripomienkou slávneho filmu z roku 1973 s názvom Moje meno je Nikto, v ktorom si Hill zahral spolu s americkým hercom Henrym Fondom. Producent novinky, ktorá sa nakrúcala v Andalúzii, je hercov syn Jess.
Film Terence Hill venoval práve svojmu kolegovi, s ktorým ho spájalo silné priateľstvo, Budovi Spencerovi. Ten zomrel v roku 2016. „On bol skvelým človekom, boli sme priateľmi. Dlho som premýšľal, kde by sme tento film natočili, potom som si spomenul na púšť v okolí mesta Almeria, v Španielsku. Práve tu sme nakrúcali mnoho našich filmov a práve na tomto mieste sme sa s Budom spoznali. Vtedy mi ho na pľaci predstavili ako Carla Pedersoliho a nakrútili sme tu náš prvý krátky film. Prvá scéna bola práve bitka medzi nami a ja som vtedy vyhral,“ zaspomínal si na svojho hereckého kolegu Hill v rozhovore pre nemeckú rozhlasovú sieť NDR.
Zároveň odpovedal na otázku, v akej súvislosti si na Spencera spomína najčastejšie. „Vždy si myslel, že ma musí chrániť. Nechal som ho, nech si to myslí, prišlo mi to veselé,“ opísal Hill a dodal: „Ja som bol z nás dvoch ten zodpovednejší. Napríklad, keď sme spolu nakrúcali v Kolumbii, chcel Bud každý jeden deň po práci vyraziť do kasína. Ja som na takéto veci nebol. Vždy som si išiel skoro ľahnúť, aby som bol ráno fit.“
Herca preslávili aj jeho výrazné modré oči, aj preto vraj veľmi často dostával otázku, či je ich farba prirodzená alebo si pomáhal kontaktnými šošovkami. „Sú prirodzené. Mám ich po mojom otcovi, mama mala hnedé oči. Veľa s ich farbou robí aj svetlo. Vtedy, keď sme nakrúcali filmy, bolo svetlo pri filmovaní extra silné. A to bol aj dôvod, prečo tak veľmi pálilo na tvári.“
Pred filmové kamery sa Hill vrátil po takmer 10-ročnej prestávke, celkom bez práce by zostať nechcel. „Práca mi prináša radosť. Mám zopár nápadov, možno ešte nakrútim televízny film alebo sériu. A rád by som napísal autobiografiu.“