Slovenského herca Lukáša Latináka na novej rozprávke Čertovské pero najviac nadchli kostýmy a masky, ktoré mali herci a komparz počas nakrúcania na sebe. „Tie kostýmy boli úžasné. Chodil som obzerať aj ostatných hercov a herečky, aj komparzistov. Fascinovalo ma, ako boli všetci oblečení. To bolo neuveriteľné, akí precízni boli kostyméri pri tej výrobe, či to je tou starou českou filmovou školou alebo tým, že na tom participovala aj Česká televízia a mali k dispozícii aj dielne, lebo tí kostyméri dodržiavali literu toho scenára skutočne od slova do slova… A super bolo aj to, že sa tie šaty mali na tých ľuďoch vlastne rozpadávať, keďže boli ušité kúzlom a neboli trvácne, takže ich ušili len do polovice alebo do dvoch tretín, každé šaty boli ušité inak,“ priblížil herec.
„To je napokon aj pre deti dobrá informácia, že to kúzlo vlastne netrvá večne, je to iba okúzlenie…,“ podotkol 41-ročný rodák z Brezna, ktorý v rozprávke stvárnil jedného z čertov. „A my ako čerti sme mali zas tri druhy masiek, tri druhy kostýmov a tri druhy líčenia, to bolo vymakané! Ako čerti v pekle sme boli v domáckom, vtedy som mal trochu pocit, akoby som sa ocitol niekde v Pánovi prsteňov, keď sme šli medzi ľudí, boli sme poľovníci, a keď sa šlo po hriešnika, vtedy musel každý mať čertovské štartovacie kopyto a mali sme urobenú drevenú imitáciu úst, také vyrezávané úškľabky, každý mal svoj originál. To bolo super. Ja som len chodil a čudoval som sa,“ zasmial sa sympatický herec, ktorý tentoraz na pľaci zažil skutočne kopec zábavy. „S Koptom (Václavom Koptom, ktorý stvárnil ďalšieho z čertov, pozn. red.) sa to inak ani nedalo, lebo on je tiež také decko, ako ja, síce veľké a prerastené, ale je a robili sme si vlastne pred kamerou stále súťaž, kto bude väčší debil, kto zahrá väčšieho primitíva… Lebo tí čerti teda neboli ktovieako inteligentní. A Kopta väčšinou vyhrával. Na začiatku som nasadil latku ja, no potom už vyhrával on. Niekedy bolo vskutku ťažké nevyprsknúť,“ uznal Latinák. „A na mne sa zas smiali českí kolegovia, keď sa mi občas podarilo sprzniť nejaké české slovo,“ prezradil.
Na nakrúcaní podľa neho nie je ani tak únavné opakovať dookola tú istú scénu, ako na niečo čakať. „To je na filmovačke najúnavnejšie, to čakanie, kým sa pripraví záber alebo keď sa čaká na svetlo či na tmu. Tu sa čakalo tak optimálne a hlavne bolo s kým čakať. S Ondřejom Vetchým sa veľmi dobre čaká a aj s Mariánom Geišbergom sa výborne čakalo. Vždy sme sa niekde stretli na cigarete a pokecali sme,“ zaspomínal si herec.