„Preto som rád, že som mohol byť toho súčasťou. Práve takýto mysteriózny príbeh je vždy veľká výzva pre tvorcov, pretože papier znesie veľa, ale akonáhle sa to má natočiť…,“ naznačil Maštalír s tým, že filmári i herci si pri tomto type umenia musia dávať pozor, aby ich dielo vyznelo pravdepodobne. „Aby to človek neodmietal už pri tom, ako to pozerá,“ doplnil herec, ktorý podľa vlastných slov nepatrí medzi veľkých fanúšikov hororov.
Foto: Stana TOPOLSKA/TV JOJ
„Nie som vyznávačom hororov, možno sa neviem tomu žánru otvoriť do tej miery, aby som dokázal nasledovať príbeh, aby som sa dokázal báť pri hororoch. Mne je to naopak všetko akoby smiešne, prosto na seba nereagujeme. Ako dva magnety otočené rovnakými pólmi k sebe, tak som ja s hororom,“ priznal s úsmevom člen Činohry Slovenského národného divadla (SND), ktorý si vo filmovej novinke o jednej z najväčších záhad Slovenska – nevysvetliteľnom miznutí ľudí v pohorí Tribeč, zahral postavu tvrdého skeptika Dávida. „Pokiaľ po tom filme alebo prečítaní príbehu v knihe nie je úplne jasné, kto bol Dávid, som presvedčený, že to bol zámer pána Kariku a každý si má tieto veci dosadiť sám,“ poznamenal Maštalír a na margo postavy vyvolávajúcej otázniky dodal: „Prišiel odnikiaľ, zjavil sa a zrazu nebol.“
Dávid sa spolu s hlavným hrdinom Igorom, nezamestnaným absolventom vysokej školy, jeho priateľkou Miou a konšpirátorom Andrejom vyberie na výpravu priamo do tribečských lesov, kde zažijú čosi vymykajúce sa chápaniu. Spočiatku nevinnému pátraniu, ktoré sa môže skončiť tragicky, predchádzal Igorov objav. V budove bývalej psychiatrickej liečebne určenej na demoláciu nájde záznamy výpovedí pacienta, ktorý pred sedemdesiatimi rokmi záhadne zmizol v pohorí Tribeč. Keď sa po vyše dvoch mesiacoch rovnako záhadne objavil, mal na tele popáleniny a zranenia. Bol dezorientovaný, nedokázal vysvetliť, čo sa mu stalo a už nikdy sa nespamätal. Tento prípad však nie je ojedinelý. Zmienky o tajomnom miznutí ľudí v pohorí siahajú hlboko do histórie.
Film sa nakrúcal v autentických lokalitách, filmári prešli celý Tribeč. Tvorcovia i herci museli odolávať tvrdým poveternostným podmienkam. „Vymrzli sme tam riadne, všetci sme boli doobliekaní, vrstiev sme mali ako cibule. Ale keď ste vonku v noci, v mraze, hodiny sa nemáte kam skryť do tepla, zima sa vám dostane až do kosti. Hlavne v noci, keď už je človek unavený, chce sa vám spať, je to horšie,“ uzavrel Maštalír.