„Momentálne žijem češtinou, od apríla začínam totiž v Národnom divadle v Brne skúšať novú inscenáciu Hana a ak bude všetko oukej, od novej sezóny by som sa mal stať ich hercom, dostať angažmán. Zistil som však, že či by som hral v angličtine, taliančine alebo akokoľvek, aj tá čeština je na javisku cudzí jazyk, cítim bariéru,“ povedal v rozhovore.
„Mám ale jednu pani, ktorá ma pripravuje a snažím sa veľa čítať a hovoriť po česky aj v súkromí. Potrebujem trénovať i to, pretože je rozdiel naučiť sa text a rozdiel hovoriť s niekým osobne či po telefóne, tam človek nedokáže reagovať tak pohotovo,“ podotkol mladý herec.
Marušina v súčasnosti v brnianskom divadle sprevádza viacero inscenácií. „Okrem Dubčeka hrám momentálne napríklad aj katolíckeho disidenta Silvestra Krčméryho, to je skutočne obrovská postava a obrovská inscenácia. Je to asi najvyhľadávanejšia a najnavštevovanejšia hra, akú v tom divadle uvádzajú. Teraz sme mali 45. reprízu, čo je za sezónu a pol ozaj úctyhodný počet. A musím povedať, že to je aj veľmi psychicky a fyzicky náročná inscenácia, jednak na stvárnenie tej samotnej postavy musím vynaložiť veľa úsilia a sme tam na javisku dve a pol hodiny len dvaja. Často sa mi po tom predstavení stáva, že sedím aj niekoľko hodín v šatni a len pozerám do blba, aby som sa z toho celého dostal,“ uznal Marušin.
Ako však prisvedčil, i napriek veľkej náročnosti stvárnenia niektorých postáv, si bez divadla absolútne nedokáže predstaviť svoj profesionálny život. „Ja si neviem predstaviť, že by som sa postavil iba pred kameru. Veľakrát si zhmotňujem ten pocit a od režiséra, zvukára a tých pár ľudí za kamerou, nedostanete takú spätnú väzbu, ako keď ste v divadle a máte plnú sálu. Tam vás tí diváci automaticky hecujú a to je mi prirodzenejšie,“ priznal sympatický interpret. „Ja si myslím, že každý herec by mal okúsiť divadlo. Je tu totiž podľa mňa veľmi málo hercov, ktorí nemajú zvládnutú divadelnú scénu a sú kvalitní na kameru,“ poznamenal.
Od angažmánu v Národnom divadle v Brne si sľubuje predovšetkým viac hereckých príležitostí, čo by znamenalo i viac intenzívnej práce. Tej sa však energický herec nebráni, práve naopak. „Aj by som to práveže uvítal, lebo mám ako mladý človek veľa energie a niekedy mám v divadle aj týždňovú alebo dvojtýždňovú pauzu. Vypĺňam si ju síce dabingom a inými vecami, no som si stále vedomý toho, že najviac zo všetkého potrebujem hrať práve divadlo,“ zdôraznil Marušin.