Rodák z Omahy (Nebraska) si herectvo osvojil v newyorskom Actors Studio pod vedením Lee Strasberga a Stelly Adlerovej, ktorá bola z jeho nadania od prvej chvíle očarená.
Na Broadwayi sa definitívne presadil ako divadelný herec kreáciou v inscenácii hry Tennessee Williamsa Električka zvaná túžba, ktorú neskôr s rovnakým obsadením sfilmoval režisér Elia Kazan. Práve za výkon v spomínanom rovnomennom filme si Marlon Brando vyslúžil prvú z celkove ôsmich nominácií na prestížneho Oscara.
Podobne ako v ďalších dvoch prípadoch (Viva Zapata, Julius Caesar) v priebehu troch rokov (1952–1954) však neuspel. Ďalšia nominácia za film V prístave (On the Waterfront) priniesla umelcovi prvého z dvoch Oscarov.
Paradoxne sa Marlon Brando zúčastnil práve pri štvrtej nominácii po prvý raz slávnostného ceremoniálu, ktorý dovtedy bojkotoval a hneď si mohol odniesť domov vytúženú sošku.
Tú druhú získal za už spomínanú kreáciu Dona Vita Corleoneho, šéfa mafiánskeho gangu vo veľkolepej ságe Francisa Forda Coppolu v roku 1973. Tohto Oscara si však Marlon Brando demonštratívne odmietol prevziať na protest proti častej diskriminácii a zlému imidžu Indiánov v hollywoodskych filmoch a namiesto seba nechal na slávnostnom ceremoniále vystúpiť údajnú Indiánku, o ktorej však neskôr vysvitlo, že to bola menej známa herečka Maria Cruzová.
V období medzi oboma oceneniami nakrútil umelec celý rad filmov, vrátane pozoruhodných diel ako Mladé levy podľa rovnomenného románu Irwina Shawa, veľkofilmu Vzbura na lodi Bounty, či komédie Grófka z Hongkongu – posledného filmu Charlesa Chaplina.
Marlon Brando bol okrem vynikajúceho herca aj sey-symbolom a idolom pre ženskú časť jeho milovníkov. V uplynulých desaťročiach ho však prenasledovali už rôzne zdravotné ťažkosti či psychické problémy.
Na úspech Krstného otca nadviazal Marlon Brando v umelecky hodnotnom diele Bernarda Bertolucciho Posledné tango v Paríži, ktorému časť kritikov vytýkala údajne pornografický charakter a ktorý Brandoovi priniesol ďalšiu nomináciu na Oscara. Zrejme predposlednou mimoriadnou snímkou Marlona Branda v jeho bohatej filmografii sa stal protivojnový film Francisa Forda Coppolu Apocalypse Now (1979).
„Sláva bola a je kliatbou môjho života a bol by som sa bez nej zaobišiel,“ je známy Brandov výrok. V posledných rokoch trpel herec extrémnymi výkyvmi nálad, odmietal pracovať, spolupracovať, dokonca málokedy nachádzal chuť žiť.