Dojatá Cibulková bola počas tohto dňa obklopená nielen svojimi najbližšími, ale aj niekoľkými slovenskými osobnosťami, ktoré počas krstu prečítali úryvky z knihy. Pod tú je podpísaná spisovateľka Andrea Coddington. Pozvaní hostia si tak vypočuli vybrané pasáže novinky z úst Milky Vášáryovej, Adely Vinczeovej, Dary Rolins, Oľgy Feldekovej či Zuzany Mauréry.
Nechýbala ani Cibulkovej blízka priateľka, herečka Zuzana Kubovčíková Šebová. Tá si pre Pravdu spomenula aj na okamih, kedy medzi ňou a známou tenistkou preskočila „povestná“ iskra a ich kamarátstvo sa začalo. „Bolo to pred rokmi, keď Dominika prišla do divadla GunaGu. Po predstavení nakukla do zákulisia, poďakovala nám a správala sa veľmi milo,“ začína rozprávať obľúbená herečka. Ich kroky sa skrížili už o dva dni nato opäť. „V tom čase som mala jorkšírskeho teriéra, ktorého sme s priateľom išli do mesta venčiť. Zrazu k nemu pribehol iný psík, chvíľu sa oňuchávali a keď som sa obzrela, komu patrí, uvidela som Dominiku s priateľom. A tak sme si k sebe našli cestu všetci štyria.“
Svet vrcholového športu začala aj vďaka Cibulkovej Šebová vnímať trocha inak. „Byť vrcholovým športovcom je nesmierne náročné povolanie. V každom zápase začínate od nuly, čo je trocha podobné s herectvom – aj my musíme v každom predstavení diváka presviedčať znova a znova. Keď sa na predstavení niekto bavil v nedeľu, neznamená to automaticky, že sa bude baviť aj ďalší večer. Šport je však náročná drina, človek nemôže poľaviť ani na jeden deň, všetko má naplánované do poslednej minúty. O obrovskom tlaku nehovoriac…“
Foto: Dušan Kittler
Ak by mala možnosť ocitnúť sa v koži Dominiky Cibulkovej na jeden jediný deň, ktorý by to bol? „Zrejme najväčšou bombou bol Singapur (finále turnaja majsteriek v roku 2016). Ja som si na youtube pozrela asi sto razy za sebou ten víťazný moment, kedy sa to udialo, ako Dominiku od šťastia ‚hodilo o zem‘, aká bola dojatá a nesmierne šťastná. Niečo také prežijú podľa mňa iba vyvolení, keď celý svet vie, že sa vám niečo obrovské podarilo,“ opísala Šebová a pokračovala: „A ona, malé pracovité dievčatko z Piešťan, sa naozaj stala veľkou majsterkou. My ostatní si niečo také môžeme len predstavovať. Tak možno takýto deň by som rada zažila…“
Koniec kariéry ohlásila Cibulková ako 30-ročná. Priskoro? „V tomto je šport oproti herectvu naozaj krutý. Ak si herečka dá rok, dva, niekedy aj desať pauzu, nič strašné sa nestane, lebo ešte fyzicky hrať môže. Ak si dá takúto dlhú pauzu športovec, tak návrat je častokrát nemožný. Dominika má za sebou obrovské rozhodnutie a ja ju obdivujem, že ho dokázala urobiť. Veď ona svojím tenisovým osudom žila od detstva a odrazu bude všetko inak.“
Aj vďaka ich kamarátstvu sa Šebová dostala do zákulisia veľkého tenisu, na čo dodnes s úsmevom spomína. „Keď sme boli pred dvoma rokmi v Austrálii na dovolenke, naplánovali sme to tak, aby sme sa s Dominikou stretli, keď hrala v Sydney a v Melbourne. Pre mňa išlo o ohromný zážitok, boli sme na pár dní súčasťou jej tímu, prežívali sme prehry aj víťazstvá, čiže všetko bolo ‚live‘ a naozaj intenzívne.“ Dokonca sa obľúbená herečka dostala na Australian Open do blízkosti iných tenisových hviezd. „Videla som naživo Rogera Federera, ako prechádzal niekoľkokrát hneď vedľa nás v zákulisí. Sršala z neho ohromná charizma, len sme naňho pozerali spolu s manželom ako na pána Boha, ale ísť za ním a poprosiť ho o fotku sme si netrúfli.“
Šebová v sebe nezaprie temperament a týka sa to nielen hrania, ale aj povzbudzovania počas zápasov. „Keďže ja rada kričím, nastali v tomto smere aj milé okamihy. Dominikin manžel Miško mi musel vysvetliť, ako má tenisové povzbudzovanie vyzerať a že nemôžem kričať hala-bala. Ale jeden mierny, pre mňa typický pokrik mi dovolil, takže Dominika vedela, kedy som sa z hľadiska ozvala ja.“