Ako 16-ročný sa Bob stretol s vtedajšou tinédžerskou hviezdou Jimmy Cliffom a miestnym producentom nahrávacieho štúdia Leslie Kongom. Po štúdiovej nahrávke Sudcu Nie vznikol v jeho réžii aj prvý singel nového talentu Ešte šálku kávy. Už bez producenta si mladí muzikanti založili skupinu The Wailing Wailers a miestnu slávu zožala skladba Simmer Down.
Po zmenách v obsadení kapely nové hity v štýle reggae na seba nedali dlho čakať a ani ponuky na nahrávanie a vydávanie platní. Významné bolo stretnutie členov Wailers so spevákom Johnny Nashom, s ktorým absolvovali turné po Švédsku a Veľkej Británii. Štýl reggae z Broadway presvedčilo aj CBS a prvé album Catch a Fire malo svetový úspech.
Popularita Wailers predstihla v USA majstrovstvo nahrávok Erica Claptona a ich albumy mali odbyt. Fenomén reggaemánie si vážili aj Rolling Stones. Ich Exodus z roku 1977 je považovaný za najlepší album čo vytvorili. Po obvineniach z užívania marihuany a správe o rakovinovom ochorení sa v apríli 1978 vrátil Marley na Jamajku.
Za verejnú angažovanosť dostal Mierovú medailu tretieho sveta OSN, krátko na to po prvý raz navštívil Afriku – Keňu a Etiópiu. Tam vznikala aj jeho pieseň Zimbabwe a druhé album živého koncertu Babylon by Bus. Posledné americké turné začal Marley v Bostone, avšak po koncerte v New Yorku ho 21. septembra 1980 hospitalizovali.
Odmietol liečenie a koncert v Pittsburghu bol jeho posledným. Liečenie a operácia v Nemecku nepreniesla zvrat a tak zomiera v nemocnici v Miami 11. mája 1981. Pochovaný je v mauzóleu na rodnom ostrove.
