Po sérii piesní, ktoré nahral s Kandráčovcami, prišla ponuka na spoločný duet so spevákom Davidom Keyom. Dvoch hudobníkov delí nielen rozdiel jednej generácie, ale sú predstaviteľmi iných hudobných žánrov. Key je totiž známy skôr fanúšikom tanečnej hudby. Spoločne vytvorili duet s priam čarovným názvom Abraka Dabraka. Nezľakol sa Ondrej Kandráč iného štýlu či vekového rozdielu?
Foto: archív O. K.
„Je pre mňa osviežujúce, keď ‚nelovím‘ stále v overených vodách. Skúšať fúzovať niečo, čo je na prvý pohľad nespojiteľné, je pre hudobníka vzrušujúce. David je chalan nezaťažený predsudkami, ktorého mladosť a dravosť je pre mňa inšpirujúca. A to aj napriek tomu, že ja sám sa ešte necítim starý,“ opisuje so smiechom Ondrej Kandráč a vysvetľuje rozprávkový motív piesne aj klipu, ktorý vznikal v okolí Bojnického zámku: „Skladba sa nesie v troch dejových líniách, od narodenia a stretnutia sa so sudičkami, cez mladícky ošiaľ a istú nerozvážnosť, až po zmúdrenie. Všetko sa prelína, je to taká rozprávka nielen pre malých, ale aj veľkých. A najmä, chceli sme v tejto dobe priniesť ľuďom niečo optimistické.“
Náročnosť aktuálnej situácie a menej dobrých správ okolo nás však vníma aj on. V súčasnej, nielen pre muzikantov neľahkej dobe, chceli obaja speváci ľudí aspoň na chvíľu odpútať od starostí, ktoré ich trápia.
„Sila ľudí je aj v ich viere, že život má zmysel a po každej búrke, každom mraku, opäť vyjde slnko. A toto je aj môj životný princíp – som zmýšľaním optimista a verím, že po náročnej skúške, ťažšom období, pôjde tá povestná vlna zasa hore. V každej jednej situácii, ktorá sa na prvý pohľad nejaví ako pozitívna, sa snažím nájsť nejaký zmysel,“ opísal Ondrej Kandráč a dodal: „Aj počas tejto ťažkej doby pre náš segment vznikajú v rámci hudobných vzťahov nové spolupráce a stretnutia, ktoré by v čase, kedy som behal hore-dole a koncertoval, nevznikli.“
Atmosféra živých vystúpení a stretnutia s fanúšikmi však chýbajú aj jemu. "Ako keď ryba zrazu zostane bez vody, taký je to pre muzikanta pocit,“ vyjadril.
Čierno-biela spomienka
V klipe k novinke Abraka Dabraka sa pred kameru postavili aj jeho dve staršie deti, Ondrej (9) a Ema (7). So svetom umenia, ale aj šoubiznisu, sa už pár rokov „oťukávajú“ aj oni. Ešte o čosi mladší, než sú teraz jeho dve ratolesti, sa prvý raz pred kameru postavil aj Ondrej Kandráč.
„Pamätám si to dodnes. Mal som päť rokov a moje účinkovanie sa odohrávalo v rámci hraného dokumentu Československej televízie, išlo o polhodinový film o živote Rusínov na Slovensku s názvom Ej, gazdo, gazdočku. Bolo to v 80-tych rokoch, a keďže moji rodičia sa aktívne venovali folklóru, stali sme sa ako rodina súčasťou filmu o tradičných zvykoch počas Vianoc. Mal som päť rokov a dostal som prvú veľkú rolu – z vianočného stromčeka, ktorý visel zo stropu, som mal zjesť kolekcie. Emočne som však svoj veľký výstup nezvládol a ‚pocikal‘ som sa,“ priznal s úsmevom Ondrej Kandráč.
Scénu so stromčekom tvorcovia napokon vystrihli, ale vo filme zostal aspoň ako malý koledník spolu s bratom. „Je to pre mňa krásna pamiatka, ukazujem ju mojim deťom, ktoré sa čudujú, prečo to nie je farebné, ale čierno-biele…“
Foto: JOJ
Možnosť hrať v klipe, vidieť svojho rodiča na obrazovke, aj stretnutia s fanúšikmi – to všetko na deti Ondreja Kandráča vplýva od útleho detstva. Ako vo svojom veku vnímajú otcovu slávu?
„Sláva je zvláštny pojem… Niekto môže uletieť z toho, že mu tlieskajú fanúšikovia počas zápasu, niekto z toho, že ho chváli rodina… Vždy ide o nastavenie psychiky a odolnosti toho-ktorého človeka. Ja sa snažím, aby moje deti žili život reálne. Nie každý na svete má rád moju hudbu, nie každému som sympatický svojím prejavom – a to je to, čo človeka učí pokore. Sme tu a navzájom sa musíme rešpektovať,“ opisuje známy muzikant.
Sám si prešiel etapami, ktoré boli lepšie, aj horšie. „Treba však veriť tomu, čo robíte. Ustáť neúspech, ale rovnako aj úspech. To sú moje životné kréda a tie sa snažím posúvať mojím deťom. Emka a Ondrej to berú tak, že aj keď nás zastavia na ulici ľudia a chcú sa odfotografovať alebo ma pozdraviť, tak aj vďaka nim môžem robiť hudbu, ktorú mám rád. A ja som za to všetkým vďačný. Človek začne padať vtedy, ak si prestane uvedomovať, že tam, kde je, je vďaka ľuďom a tomu, čo na nich svojou tvorbou prenáša. Ak na to zabudne, je zle, vtedy končí.“
Šiesta séria šou Všetko čo mám rád?
Diváci si Ondreja Kandráča spájajú aj s joj-kárskou reláciou Všetko čo mám rád. Spolu so Štefanom Skrúcaným sa mali začiatkom septembra objaviť už v šiestej sérii. Jej výroba však, podobne ako vznik iných televíznych relácií, stojí. „Momentálne je situácia taká, aká je… Všetko čo mám rád je programom desiatok ľudí a preto je náročné v tomto smere čokoľvek plánovať, nové časti sa zatiaľ nenakrúcajú. Ale keďže formát je súčasťou môjho ja, vzniká s ľuďmi, ktorí majú rovnakú ‚krvnú skupinu‘, teším sa na moment, kedy sa jeho natáčanie obnoví,“ priznáva.
Foto: Ikar
Obaja hlavní protagonisti šou sa momentálne tešia z malých potomkov. Zatiaľ, čo dcérka Ondreja Kandráča prišla na svet v júni, Štefan Skrúcaný sa stal čerstvým otcom v máji. Malá Mária tak pribudla k 7-ročnej Eme a 9-ročnému Ondrejovi. Ako zvládol muzikant návrat k povinnostiam okolo bábätka?
„Musel som trochu zaloviť v pamäti, keďže staršie deti nám už trocha odrástli,“ smeje sa spevák a dodáva: „Ale je to nesmierne príjemný návrat, pretože vďaka nemu človek mladne a nemá ani šancu zostarnúť. Mária je skvostná a krásna po mamke, tak dúfam, že jej to zostane. Verím, že bude robiť radosť nielen nám, ale aj tým, ktorých v živote stretne.“