Bol to šok, hlavne v českých médiách, keď v poradí 21. ročník vyhral Žbirka a po 14 rokoch nepretržitého kraľovania zosadil z trónu Karla Gotta.
„Prvýkrát som sa informáciu, že som Zlatý slávik, dozvedel tak zvláštne. Mali sme koncert so skupinou Limit v pražskom kultúrnom dome Eden. Tesne pred koncertom mi telefonoval redaktor Mladého světa Jirka Vejvoda, že chce urobiť so mnou rozhovor. Riešil som to tak, že sa môžeme stretnúť, keď bude čas, teraz sme na turné a iba chvíľu budeme v Prahe. On však stále trval na tom, že to musí byť hneď. Stále ma presviedčal, nakoniec nevydržal a prezradil mi, čo mi nemal povedať, že som Zlatým slávikom. A to ešte nebolo zverejnené. Mňa to, samozrejme, veľmi prekvapilo a nedá sa povedať, že som tomu hneď uveril, mohol to byť aj fór od chlapa na telefóne. A navyše, keď hovorím o fóre, stalo sa to v ten istý večer, keď prišiel do šatne usporiadateľ. Bol nervózny, že už máme začať koncert a pýtal sa, kde je tá Žbirka. Myslel si, že máme speváčku. Nevidel ju a už sa malo začať. Taký zvláštny úvod,“ povedal Žbirka, ktorého dnes všetci oslovujú familiárne Meky.
Čítajte viac Keď môže spievať Žbirka, tak to už môže... Ktože to Mekymu veľkú kariéru nepredpovedal?
Potom si začal na tú myšlienku zvykať, najmä, keď s redaktorom robil rozhovor hneď na druhý deň a on sa s ním rozprával už tak, že je Zlatý slávik. „Zažíval som na vlastnej koži, čo všetko to spôsobilo. Treba si uvedomiť, že my sme boli rocková kapela a nešli sme úplne tým smerom, ako sú slávik či Bratislavská lýra. Zažili sme to a čudovali sa, aký to má dosah. Na lýre sme ako Limit súťažili s pesničkou Biely kvet a ja ako sólista s piesňou Atlantída. A keď sa to spojilo s mojím úspechom na festivale v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách, čo u nás v rakúskej televízii mnohí videli, tak to bola podľa mňa vlna, ktorá ma vyniesla na najvyššie pozície. Pre mňa to v tej dobe bolo veľmi vzrušujúce a zvláštne obdobie, keď sa mi naraz stalo prakticky všetko,“ dodal interpret.