Aké je pre vás hlavné kritérium pri výbere úlohy?
Závisí to najmä od režiséra. Verím totiž, že film je subjektívne umenie. Nie je o predpísaných receptoch alebo o skupinách ľudí, ktoré ho vytvárajú. Skôr je o subjektivizme režiséra. Podľa jeho vízie si potom vyberám postavu a film.
Sú veci, ktoré odmietate hrať?
Nie, len ak je to zle napísaná úloha. Samozrejme, nesmiem stratiť svoju dôstojnosť. Inak sa provokatívnych rolí nebojím. Ak sú dobré.
Ako by ste opísali svoje herectvo? Rada improvizujete?
Herectvo je vždy o improvizácii. Vychádza to z jeho povahy. Ak tam je nejaký rámec, je príjemné improvizovať.
Snívali ste niekedy o tom, že by ste režírovali?
Možno zo zvedavosti by som to skúsila. Prečo nie. Vyžaduje si to však veľa energie.
Lenže v niektorých filmoch to vyzerá, že ste režisérom sama sebe.
Áno, tiež si to myslím. (smiech)
Aký je pre vás rozdiel v hraní v divadle a vo filme?
Nie sú pre mňa veľké rozdiely v tom, či práve hrám pre film, alebo som na javisku. V oboch prípadoch mám príležitosť prejaviť sa ako herečka.
A váš vzťah k divadlu?
Divadlo je pre mňa veľmi dôležité, aj keď sa viac venujem filmu. Ale nemenila by som.
Aké je francúzske divadelné publikum?
Veľmi otvorené a vzdelané. Francúzska divadelná ponuka je našťastie veľmi rôznorodá a prichádza k nám aj veľa predstavení zo zahraničia.
Okrem európskych filmov ste nakrúcali aj v Amerike, zaujíma vás aj východná kinematografia?
Urobila som štyri americké filmy. Nemôžem povedať, že by som sa o nejakú kinematografiu zaujímala viac. Oslovujú ma všetky. Za posledných 10 – 15 rokov sa ukázalo, že silnejšia je americká kinematografia. Nielen v dobrom, ale aj v zlom. V poslednom čase však začala vystupovať do popredia aj kinematografia ázijská alebo východoeurópska. Zaujímam sa aj o ne.
Dostali ste už aj ponuku nakrúcať v Ázii?
Už v októbri budem nakrúcať v Kambodži s tamojším veľkým režisérom najmä dokumentárnych filmov Rithym Panhom.
Najviac filmov ste nakrútili s Claudom Chabrolom. Čím je pre vás spolupráca s ním zaujímavá?
Zrejme tým, že máme rovnaký pohľad na postavy, máme k nim podobný prístup. Postavu neurčujeme hneď na začiatku, nevykresľujeme ju ani ako dobrú, ani ako zlú. Nechávame priestor na jej vývoj. V tom si rozumieme. Postavy v jeho filmoch sú často niekde na hranici medzi dobrom a zlom. Neťahá ich na jednu alebo druhú stranu. Nechá ich balansovať na hrane.
Bola postava vo filme Pianistka Michaela Hanekeho náročnejšia ako iné postavy?
Nemôžem povedať, že by bola oveľa ťažšia alebo náročnejšia. Pianistka bola náročná skôr vďaka spolupráci s Michaelom Hanekem, ktorému záležalo na precíznosti, detaile a podobne. Pre mňa ako herečku to nebola extra záťaž.
Haneke vám ponúkal úlohu už koncom deväťdesiatych rokov vo svojom filme Funny Games, z ktorého chystá teraz americký remake. Prečo ste úlohu odmietli? Čím vás potom presvedčila Pianistka?
Funny Games sa mi zdali prudké, násilné, a najmä som tam nevidela veľa priestoru pre seba ako herečku. Naopak, v Pianistke bolo toho priestoru viac. Keď to spätne hodnotím a vidím, že Haneke robí remake s Naomi Wattsovou, tak možno dnes by som už rozmýšľala inak. Neviem.
Prijali ste Pianistku aj preto, že máte rada literatúru Elfiede Jelinekovej?
Jej tvorbu som poznala už predtým. Začiatkom deväťdesiatych rokov som hrala vo filme Malina, adaptácii románu Ingeborg Bachmannovej. Jelineková ho adaptovala a urobila k nemu dialógy. Vďaka tomuto scenáru som ju spoznala. Na druhej strane som zatiaľ nečítala nijakú jej knihu, aj keď by som chcela. Michael Haneke mi poradil, aby som vtedy nijakú jej knihu nečítala.
Keď nakrúcate, asi nemáte čas na čítanie.
Je to práve naopak. Vždy, keď nakrúcam film, mám viac času si niečo prečítať, ako keď nenakrúcam.
Ste známa najmä ako dramatická herečka, ale zároveň ste stvárnili aj niekoľko úloh v komédiách, ako napríklad 8 žien Francoisa Ozona. Zaujímate sa aj o komédie?
Áno, prečo nie. Mám rada oboje. Ale je ťažké zahrať veľkú komickú úlohu, navyše je ťažké nájsť komédie, v ktorých je aj čosi viac. Vo Francúzsku sa teraz hrá veľa komédií, ale nie sú také zaujímavé.
Študovali ste ruštinu, čím bola pre vás zaujímavá?
Nemala som na to osobitný dôvod. Bolo to originálne. Všetci študovali angličtinu alebo španielčinu, tak som si povedala, že ja sa dám na ruštinu.
Pochádzate z umeleckej rodiny?
Nie.
Vaša dcéra Lolita je tiež herečka, vediete aj ostatné dve deti k herectvu? Čím chcú byť?
Nechcela by som odpovedať na osobné otázky. Skôr na to, čo sa týka mojej práce.
