Katka: Vie počúvať ženy
Ako ste sa zoznámili s Jankom?
Po skončení vysokej školy som nastúpila do súboru Ludus. Robili sme predstavenia, ale aj som učila dramatickú výchovu prváčikov a štvrtákov. Janko bol medzi štvrtákmi.
Vynikal niečím?
Bol nezabudnuteľný. Vyčnieval, na všetko sa vypytoval a bol veľmi tvorivý. Dokonca mi napísal básničku! Robila som to však iba rok, potom som išla do rádia. Viac by som to s tými pubertiakmi asi nevydržala. Janko bol však originálny a múdry. To sa mi na ňom páči dodnes.
Potom ste sa stretli až v Pošte?
Občas sme spolupracovali – keď sme napríklad robili rozhlasovú reláciu Twistík, robil nám detské správy. Vedela som, že ide študovať produkciu a potom sme sa stretávali občas v dabingovom štúdiu, keď sme dabovali seriál Priatelia – Janko prekladal dialógy.
Vy ste si ho aj „vypýtali“ do Pošty pre teba?
To nie, ale raz som sa opýtala režiséra Petra Geržu, kto bude robiť poštára. Povedal, že najviac sa mu pozdáva Jano Gordulič. Veľmi som sa potešila, že je to Jano.
Preňho to bolo výrazné „zaškatuľkovanie“. Hovorili ste o tom?
Áno, mal niekedy pochybnosti, či toto je tá cesta, ktorou sa chce vydať, hovorili sme o tom. Dnes už vie, že tých ciest môže byť vedľa seba viac, že môže pokračovať paralelne na rôznych trasách. V Pošte začínal ako veľmi mladý, ale dnes sa už realizuje aj ako scenárista, a to veľmi úspešne, takže pochopil, že môže robiť viac vecí naraz, že jedna s druhou sa nevylučujú, práve naopak – v niečom je skúsenosť z našej relácie aj preňho jedinečným prínosom.
Museli ste ho niekedy aj priamo povzbudiť?
Ja som mu veru musela povedať aj takto: „Jano, uvedom si, čo robíš, a či to chceš robiť! A keď to nechceš robiť, tak to nerob!“
Tak prísne?
Nie prísne, len reálne – nemá zmysel robiť niečo s nechuťou. Vedela som vždy, že Janko má veľký potenciál a veľkú šírku záujmov, v ktorých sa môže realizovať, tak som mu to pripomenula. Jemu bola pošta priúzka, mrzelo ho, že ho ľudia vnímajú len ako poštára, ale teraz je to už inak, ľudia ho už vnímajú inak, aj ako scenáristu. Teraz je to už fajn.
Dáva vám Janko čítať, čo píše?
Nie, skôr mi rozpráva – teší ma, že mu to páli. Ide dopredu, darí sa mu v produkcii, v dramaturgii aj v réžii… Je mladý, môže robiť veľa vecí…
Chceli by ste ho za zaťa?
No, on by chcel moju dcéru, ale ona má frajera. (smiech)
Stretávate sa každý týždeň?
To nie je pravidelné. My nakrúcame vždy jeden víkend v mesiaci a niekedy máme ešte stretnutie, kde reláciu pripravujeme, ale nie na všetkých sa Janko musí zúčastňovať. On zasa chodí do terénu odovzdávať obálky. To je ťažká robota. Občas sa stretneme, keď poskytujeme rozhovor, alebo mi Janko zavolá, že je v meste a pozve ma na kávu. Mali sme aj také divokejšie obdobie, keď sme viac chodievali von…
Ohrozuje vás niekedy rutina? Neomrzeli ste sa ešte?
Naopak, my sa navzájom inšpirujeme. Napríklad v našich dialógoch. Nemáme problém s rutinou. To sa ani nedá. Vždy je to iné.
Chystáte si tie dialógy dopredu?
No, chystáme - v tej chvíli. Improvizujeme. To sa nedá pripraviť dopredu, lebo ja vidím dokrútku po prvý raz, všetko ide lajf, takže tam veľké prípravy nie sú. Neviem, kam sa Jano dostane, v akom prostredí bude, ale sme už zohratí, a to nám pomáha. Sme rozdielni a každý tam prináša to svoje.
Pochváli niekedy Janko váš vzhľad?
Niekedy mi povie: "Počúvaj, a toto – ako dnes vyzeráš?“
Chceli by ste Janka v niečom zmeniť?
Mne sa páči Jano taký, ak je - originálny. On má veľa dobrých vlastností, ale vyzdvihla by som, že vie počúvať ženy. Počúva aj mňa, zaujíma sa, čo mám nové. Tá baba, čo ho bude mať, môže byť spokojná. On je síce náročný, niekedy rýchlo stratí záujem o ženu, keď nesplní jeho očakávania, ale s tým sa nedá nič robiť. Keď ju bude ľúbiť, bude výborný partner a bude pre ňu vymýšľať prekvapenia.
Janko: O druhej mi niečo zašepká
Ako si spomínate na začiatky relácie Pošta pre teba?
Najprv som bol z nej prekvapený: Išiel som na konkurz, mal som klopať na dvere a dávať niekomu nejakú obálku. Nevedel som, čo to má znamenať. Nevidel som totiž dopredu ani taliansku, ani španielsku verziu, ktoré napríklad Katka už poznala. Navyše, na konkurz som išiel neosprchovaný, lebo v ten deň som prišiel zo žúrky o pol siedmej ráno a zaspal som. Konkurz trval asi hodinu a nevedel som, o čo vlastne ide. Potom som to pochopil, páčilo sa mi najmä, keď sme začali chodiť na cesty.
Zaoberáte sa príbehmi z pošty hlbšie?
Istý čas som sa tými príbehmi zaoberal, potom zasa nie a teraz zasa áno. Jednoducho, mám rôzne štádiá, niekedy ma osloví niečo iné a venujem sa tomu inému dôslednejšie.
Dali ste niekedy nechuť aj najavo?
Také niečo by som nemohol dať najavo, ale s Katkou sme sa o tom niekedy bavili. Kládol som si otázku, či toto je tá správna cesta a radil som sa s ňou.
Ako Katka reagovala?
Dobre. Katka má v sebe dobro a vie ho nájsť všade. To aj na mňa zapôsobilo. Ona je taká k všetkým ľuďom – vie im pripomenúť, ako sa majú dobre. To isté urobila aj pre mňa – vďaka nej som si uvedomil, že to, čo robím, je predsa super. Je to skvelé, užitočné, to len ja občas na to zabúdam, a tak potrebujem okolo seba ľudí, ako je Katka. Ona je skromná, ale na druhej strane tiež chce od života veľa, tiež sa snaží. A ja som ju nikdy nepočul, že by sa sťažovala, že by bola otrávená, defenzívna. To pomáha aj mne. Katka vždy hovorí: „Hýbeme sa, ide to, všetko bude, len pokoj, vydržať, pohoda!“ Toto potrebujem počúvať.
Zhovárate sa s Katkou aj o súkromí? Máte na seba čas?
Veľa času nie je, sme radi, keď sa pozhovárame v maskérni. Ja donesiem redbull, Katka donesie čipsy a zhovárame sa. Informujem ju aj o svojich milostných aférach.
Môžete niečo prezradiť aj o jej aférach?
Myslím, že som raz Katku videl tancovať na stole. (smiech) Kedysi sme viac chodili do spoločnosti a dávali sme si pozor, či nás niekto nefotí. Strašne som sa na tom bavil. Doteraz máme takú dohodu: V istom momente, po druhej hodine rannej, si pošuškáme, že stačilo. Katka povie vážnym tónom: "Jano, choď už domov!“ a ja sa vtedy oblečiem, zaplatím a idem domov.
To sú užitočné pokyny.
Sme kamaráti a chceme, aby všetko bolo v poriadku, záleží nám jednému na druhom, a preto máme aj tento „tajný dohovor“.
Zdôverujte sa Katke so svojimi láskami?
Samozrejme, aj dnes som jej ukázal jednu fotku v mobile. Ona je už dávno v manželstve a tak cezo mňa prežíva tie lásky. (smiech)
Dávate na jej rady?
Jasné, najmä verím, keď povie, že všetko bude dobré.
Všimli ste si jeden na druhom, že niekedy vás ohrozuje rutina? Napomeniete sa navzájom?
Nie, myslím, že také niečo sa nestáva. V relácii a okolo nej sa deje stále veľa vecí, takže tam vôbec nie je priestor na rutinu.
Máte nejaké spoločné plány?
Stále čakáme, že nám niekto ponúkne spoločnú reláciu, myslím diskusnú reláciu v rozhlase alebo v televízii. Katka by bola ako anjel a ja čert. Čiže – Katka by dávala milé otázky a ja tie zlé, podpichovačné.
V čom ste s Katkou rozdielni? Korigujete sa?
Ja sa občas prepadnem až priveľmi do toho svojho undergroundu a Katka je zasa niekedy veľmi ústretová, "komerčná“. Vtedy ju zasa napomeniem ja. Keď som už veľmi odtrhnutý od reality a ona je zasa až príliš v tej realite ponorená, vtedy si to povieme.
Pochválite niekedy jej vzhľad?
Ostatní ju chvália stále, ja len niekedy. Nechcem byť ako všetci, nechávam si tú pochvalu na špeciálne chvíle, keď vyzerá na stodesať percent, nie na sto.
Ako si spomínate na Katku v Luduse?
Vybavuje sa mi v spoločnosti, v ktorej boli dnes samí úspešní ľudia – napríklad Biba Ondrejková, Andy Kraus, Fedor Flašík, ktorý tam tiež pôsobil ako ekonóm… Katka bola mladá absolventka herectva a ja som veľmi mudroval, dokonca som vyslovil aj kritiku, že tie hodiny musíme robiť inak.
Čo sa vám najviac páči na Katke?
To, čo ja nedokážem – stále je nad vodou. Nenazval by som to optimistickým pohľadom na svet, to je viac: ona neprepadá náladám, stále je nad vodou, nevidel som ju zdeprimovanú, že by jej bolo nejako veľmi zle. Ona má v sebe očisťovací mechanizmus, ktorým dokáže spracovať veci pozitívne. Vždy je v pluse a ja mám výkyvy, raz mám eufóriu, potom sa cítim zle, že ani nevychádzam z domu. Katka toto nemá a navyše – dokáže prebudiť niečo pozitívne aj v iných ľuďoch. To vidno aj v pošte – na všetkom nájde pozitívnu stránku. Katka má sny, ale už je na tej svojej ceste. Každý rok jej pribudne činnosť, ktorú robí. Vidím jej vývoj, ako naberá skúsenosti a potom ich vie zužitkovať. Je spokojná a vyrovnaná. To je obdivuhodné.
Čo by ste na Katke zmenili?
No, občas je taká – cukríček… Samé „zlatíčko moje krásne, milí ľudkovia, vy ste takí fantastickí! Všetci!“ A ja – ježišmaria! Vtedy radšej odídem na chvíľu preč a predýcham to.
Vychováva vás ešte Katka?
Katka ma uvádza do sveta normálnych ľudí. Berie ma napríklad na OTA, kam mňa inak nepozývajú.
Už ste sa hnevali?
Nie sme až toľko spolu, takže sa nestačíme hnevať.