„Chorobu nepoznám a keď ma náhodou chytá nádcha, alebo chrípka, tak si to vymrazím a o dva dni je po tom,“ zhrnul svoje tridsaťročné skúsenosti s otužovaním lekár Jozef Makai. K otužovaniu ho priviedli práve opakované problémy s ochoreniami v minulosti, dodal.
Väčšiu odolnosť voči chrípke, angíne, či prechladnutiam si pochvaľovali aj ďalší spomedzi približne tridsiatky „ľadových“ mužov a žien, ktorí vychutnávali dnešný kúpeľ pod holým nebom. „Bežným chorobám sa odoláva podstatne lepšie,“ tvrdil Tibor Csernák. Do vody skočil aj s korčuľami, na ktorých v plavkách krátko predtým predviedol aj niekoľko krasokorčuliarskych kúskov.
Otužilec Karol Krška zase ostal verný športovému duchu v spôsobe, akým na Zlaté piesky pricestoval. Zvolil si totiž bicykel. „Nechodievam sa na ňom otužovať vždy, ale keďže nemám auto, tentoraz mi veľmi dobre poslúžil,“ spomenul.
Studenej vode sa nevyhýbali ani dámy. „Bolo úplne úžasne,“ hodnotila kúpeľ v niekoľkometrovom obdĺžniku, ktorý si v ľade otužilci vysekali, 22-ročná Silvia. Otužovaniu sa venuje len od augusta tohto roka a v ľadovej vode si tak „užívala“ prvú zimu. Rovnako spokojná bola aj jej skúsenejšia kolegyňa Mária Hagarová. „Venujem sa tomu už siedmy rok a čím ďalej sa mi to páči viac,“ zhrnula svoj vzťah ku kúpaniu sa v ľadovej vode.
Prví milovníci otužovania „skočili“ do ľadových vôd podľa Makaia už v 19. storočí. V bývalom Československu si otužovanie našlo fanúšikov v dvadsiatych rokoch 20. storočia, keď sa založila tradícia zimného plávania vo Vltave. Od 70. rokov sa v Česku aj na Slovensku organizovali aj súťaže. V súčasnosti sa okrem Bratislavy otužovaniu venujú aj nadšenci v Žiline, Piešťanoch či Banskej Bystrici.
Bez ohľadu na dobu a miesto býva nevyhnutnou súčasťou kúpeľa aj následné „drgľovanie sa“. „Po tom otužovaní musí prísť aj tá zima. To je ten správny pocit,“ konštatoval Jozef Bartáloš, ktorý sa dnešným krstom stal členom Ľadových medveďov.
