Z ťažkého detstva ju život vyniesol na vrchol slávy, ale žiadnu idylu neprežívala ani tam. Estetická ikona bojovala s depresiami a nadmerné užívanie liekov sa jej nakoniec stalo osudným: pred pol storočím, 5. augusta 1962, zomrela v Los Angeles v mladom veku 36 rokov.
Predčasný koniec premenil herečku v legendu, stala sa predmetom zbožňovania, špekulácií, politických intríg, módy a mýtov, prenikla do popkultúry. Elton John jej napísal clivú pieseň. Boli o nej popísané stohy papiera a fenomén jej existencie udivuje dodnes. Niet divu.
Detstvo strávila Norma Jean Mortensonová, dcéra neznámeho otca a duševne chorej matky, narodená 1. júna 1926, striedavo v sirotincoch a rodinách pestúnov. V šestnástich sa prvýkrát vydala a vzápätí potom jej pôvab objavil prvý fotograf. Stala sa z nej „pin-up girl“, ktorej fotky si americkí vojaci lepili na dvierka skriniek. Nafotila akty do kalendára a vzniknutá aféra jej poslúžila ako dobrá reklama.
A potom sa rozžiarili svetlá rámp. Hneď v úvode kariéry vytvorila dve zaujímavé postavy. Vyšinutosť v úlohe psychopatickej vychovávateľky detí Nell v ponurom filme Neobťažuj sa klopaním jej náramne pristala. V druhom filme Niagara bola chladnokrvnou a záletnou Rose. Film sa vyznačuje najdlhším záberom ženskej chôdze v dejinách kinematografie a MM si pre natočenie scény údajne odrezala podpätok pri pravej topánky o centimeter, čím získala povestné vlnenie bokov pripomínajúce pohyb piestov.
Ďalšie snímky (Muži majú radšej blondínky, Ako si vziať milionára) sa už niesli v znamení rolí atraktívnej prihlúplej blondínky. K nim sa pridalo polročné divoké manželstvo so svetovou baseballovou jednotkou Joeom DiMaggiom v roku 1954. „MM“ mala väčšie ambície.
„Chcem sa stať skutočnou umelkyňou a nevyvolávať len erotické chúťky. Nechcem, aby ma publiku predávali ako celuloidové afrodiziakum.“ Utiekla do New Yorku študovať herectvo a s fotografom Miltonom Greenom založila vlastnú spoločnosť Marilyn Monroe Production na výrobu filmov, v ktorej produkcii potom vznikol film Princ a tanečnica.
To už bola vydatá za dramatika Arthura Milera, ktorý kvôli nej opustil ženu a dve deti. A ona kvôli nemu konvertovala k judaizmu. Potom prišla ponuka na film Niekto to rád horúce, Artur ju prehováral, a ona zúrila, nebude hrať ďalšiu úlohu hlúpej ženskej, čo nerozozná mužov od dievčat. Nakoniec ale kývla.
Pri nakrúcaní na ňu často museli čakať hodiny, vyslúžila si povesť nezodpovednej, rozmaznanej a neznesiteľnej hviezdy. Napriek všetkému utrpeniu hercov a štábu sa snímka z roku 1959 s Jackom Lemmonom a Tonym Curtisom stala kasovým trhákom, úloha Sugar je jej najznámejšou rolou.
Po filme Mustangi (1961) zomrel jej filmový partner Clark Gable na infarkt a jeho žena ju obvinila z toho, že svojimi rozmarmi počas filmovania prispela k jeho smrti. Nasledovala nešťastná aféra s bratmi Kennedyovcami. Začalo sa hovoriť o jej kontaktoch s FBI. „Vo mne je veľa ľudí. Ide z nich na mňa hrôza.“ Sama, opustená, sa rúcala do zúfalstva, nemohli byť v práci a utekala k utišujúcim prostriedkom: „Kariéra je báječná vec, ale keď je v noci zima, človek sa k nej nemôže pritúliť.“
Zážitky z traumatizujúceho detstva sa jej vracali v podobe psychických porúch a dyslexia, ktorá ju obťažovala pri štúdiu scenárov. A tak sa utiekala k liekom stále častejšie a viac.
Jej koniec dodnes sprevádzajú pochybnosti. Nezvyčajne veľké množstvo liekov, nájdených v jej krvi, a nejasnosti pri vyšetrovaní podporovali početné sprisahanecké teórie o možnosti vraždy. Pokusy o znovuotvorenie vyšetrovania po dvadsiatich rokoch od jej smrti stroskotali. A tak zostali len dohady a tiež spomienky podobné tým, ako mal fotograf Bert Stern: „Marilyn bola tým samým vetrom a závanom, ktorý maľuje básnik Blake okolo svätej postavy. Bola svetlom, bohyňou i mesiacom. Diaľkou i snom, tajomstvom i nebezpečenstvom.“