Foto: Photo courtesy of Charlie by Matthew Zink: www.charliebymz.com
Už niekoľko dní beží kampaň na podprsenku Wonderbra. Niet divu, že vás začali nazývať nástupkyňou Adriany Sklenaříkovej.
Akosi prirodzene nás teraz ľudia spájajú, ale vôbec mi to neprekáža. Adriana bola vždy mojím vzorom.
Výber tváre do novej kampane údajne prebiehal veľmi dlho.
To je pravda, bol to takmer ročný proces. Prvý kasting sa konal v Paríži, ale zástupcovia značky si nevedeli vybrať. Bolo nás osem dievčat z celého sveta, ale domov sme odchádzali bez verdiktu – akurát s prísľubom na ďalšie kolo. Neskôr nás pretriedili a v záverečnom kole som zostala ja a ruská modelka Aksana. Obe sme absolvovali fototest, v duchu konceptu reklamy, ktorú už vtedy mali premyslenú a napokon sa pri kontrakte rozhodli pre mňa.
Čo zavážilo?
Dôležitú úlohu zohrala fyzická stránka. Ruská modelka bola odo mňa trošku staršia. Celkový dojem vraj mali lepší zo mňa, páčila sa im moja postava. Navyše ešte pred účasťou na kastingu dostali v mojej americkej agentúre nápad, či neskúsiť svetlejšiu farbu vlasov. Z orieškovej blond sa stala platinová – je komerčnejšia a pre moju tvár prijateľnejšia. Reakcie mi okamžite potvrdili, že to bol správny krok. Farba mi zvýraznila tvár a pomohla k vzhľadu klasickej krásky. A keďže najslávnejšie tváre a zároveň najlepšie predávajúce modelky Wonderbry pochádzali z Česka (pozn. red.: Eva Herzigová) a zo Slovenska, možno zavážil aj tento faktor.
Prečo dievčatá z východného bloku stále bodujú? Nemôže to byť predsa len pre krásu.
Dôležitá je cieľavedomosť. Ľudia pracujúci v modelingu vám povedia, že napríklad Rusky sú extrémne cieľavedomé modelky. Bojovné typy, ktoré idú za svojím cieľom. Občas priam cez mŕtvoly.
A čo Slovenky?
My sme určite miernejšie.
Kampane na slávnu podprsenku urobili z vašich predchodkýň istým spôsobom ikony. Dnes je však Wonderbra už v trochu inej pozícii na trhu. Očakávate teda, že zmení váš profesionálny život?
Dlhé roky sa značka neprezentovala takým výrazným spôsobom ako v časoch Evy Herzigovej a Adriany Sklenaříkovej, chvíľu dokonca vyberali modelky spomedzi bežných žien. Údajne sa teraz mení stratégia a chcú sa znovu dostať do povedomia ako v 90. rokoch. Uvidíme, čo to bude znamenať pre mňa. Kontrakt mám na dva roky – existuje priestor, keď by mi práca mohla vytvoriť pevnú pozíciu v modelingovej brandži.
Foto: ELITE MODEL MANAGMENT
Patríte k modelkám, ktoré zabodovali v modelingovej súťaži, no na väčšiu príležitosť si museli počkať. Platí dnes, že aj v modelingu je úspech otázkou určitého zrenia?
Je to individuálne. Po mojom úspechu na Elite Model Look v roku 2006 som sa veľmi tešila na prvú cestu do zahraničia, ale vôbec som si neuvedomovala dôsledky. Odletela som na dva mesiace do Ázie, keď som mala šestnásť a musím sa priznať, ľahké to nebolo. Som asi typ, ktorý si musí zvykať postupne. Niektoré dievčatá sa chytia okamžite a zároveň nemajú problém zvyknúť si na modelingový svet. Druhá vec je, že pokiaľ máte šestnásť a náhodou zaujmete veľké dizajnérske mená, musíte byť k dispozícii. Vo veku stredoškoláčky je to náročné. Často ani agentúra neponúka do Milána či Paríža dievčatá, pri ktorých je jasné, že prácu nebudú stíhať kvôli škole. Počkať pár rokov nie je na škodu.
Pre vás bolo jednoduché skĺbiť školu a modeling?
Problém mi to nerobilo. Na strednej som zvládala oboje – učivo aj prácu – nemala som jej toľko. Vysokú školu som však musela oželieť. Zaujíma ma architektúra – no jej štúdium je náročné a treba sa mu venovať naplno. Nezvládla by som ho popri tejto práci. Netvrdím, že nemám ambíciu ešte študovať, ale v blízkej budúcnosti to nepôjde.
Momentálne žijete v New Yorku.
Áno, hneď po maturite som sa tam odsťahovala.
Vyhovuje vám prostredie veľkomesta z hľadiska profesie?
Jednoznačne. Trh je obrovský a ako komerčná modelka mám na americkom trhu oveľa viac možností ako v Európe.
Foto: WONDERBRA
Nemáte problém predávať sa v sexi podobe – v dámskej bielizni?
Ani nie. Dámsku bielizeň a plavky fotografujem už zhruba rok. Niektorým dievčatám sú súdené vlasové kampane, iné sú viac vhodné na fotenie kozmetických reklám a ďalšie na šaty alebo šperky. Skrátka tak vyšlo, že ja sa hodím do tohto segmentu módneho priemyslu. Ak sa bielizeň fotí decentne a bez vulgárneho zámeru, nemám dôvod hanbiť sa.
Práve modelky firiem na výrobu dámskej bielizne sú najčastejšie aj objektmi mužského záujmu.
Lichôtky od mužov sú súčasťou môjho života. Ale som zadaná.
Má vzťah v modelingovej brandži šancu na prežitie? U missiek sa najčastejšie stáva, že po úspechu prichádza koniec dovtedajšej lásky.
Môj priateľ žije so mnou v New Yorku, takže ma stráži. Pracuje tiež ako model, jeho prístup je celkom iný v porovnaní s predchádzajúcimi partnermi. Všetci žiarlili. On chápe, že obdiv a rečičky sú súčasťou modelingového sveta. Mužské pohľady, ženské pohľady, lichôtky o tom, ako dobre vyzeráte a ako ste sexi – skrátka to tak funguje.
Cielene ste si vybrali manekýna?
Urputne som sa tomu bránila. Ale keď som sa presťahovala do New Yorku, veľmi mi chýbala nejaká blízka duša. Zhodou okolností som stretla Maxxa a dali sme to dohromady. Sme spolu už takmer dva roky.
Spomínali ste lichôtky a poklony, ktoré dostávate pre krásu. Nehrozí, že tomu človek podľahne? Čo si ráno pri pohľade do zrkadla hovorí žena, ktorú živí a predáva krásna tvár a telo?
V našej profesii vás nikam nepustia bez líčidiel a upravených vlasov. Keď som ráno odmaľovaná pred zrkadlom, nie som zo seba hotová. Jasné, komplexy tiež nemám, ale cítim sa tak bežne. Väčšina dievčat v modelingu prežíva podobný pocit. Sebaisté a krásne sa cítime najmä, keď už sme prešli šikovnými rukami vizážistov a kaderníkov.
Vašou veľkou devízou je postava. Ako sa o ňu staráte?
Vo veľkej miere je to dar od boha alebo genetika, ak chcete. Moja mama je štíhla dodnes, diéty u nás v rodine nepoznáme. Určite však treba cvičiť, pevné telo nemá človek zadarmo. Možno vyznie smiešne, keď poviem, že vekom si žena uvedomí nutnosť starať sa o figúru. Ale fakt je, že v porovnaní s mojimi pätnástimi rokmi už dnes, keď mám dvadsať, vnímam, že bez cvičenia to nejde.
O modelkách sa často hovorí, že nejedávajú veľa. Problém extrémnej štíhlosti, anorexia.
Väčšina modeliek, ktoré poznám, sa akurát snaží stravovať zdravo. Také, ktoré by nejedli vôbec nič, prípadne jeden šalátový lístok denne, som nestretla. Netvrdím, že extrémy v modelingu neexistujú, ale ja ich nepoznám.
Foto: archív
Nakrúcali ste s hercom Judom Lawom reklamu pre Dior. Potrebuje modelka aj kus hereckého nadania?
Pomáhal mi celý tím. Nasmerovali ma a snažili sa, aby som bola uvoľnená a nestresovala sa. Reklamy nie sú extrémne náročné na herecký výraz, s pomocou produkcie zväčša prídete k želanému výsledku.
Veľa modeliek má ambíciu skúsiť herectvo, vás neláka?
Pred fotoaparátom sa cítim prirodzene, pred kamerou už je to náročnejšie. Za herečku som sa nikdy nepovažovala. Reklamy zvládam, ale herectvo by bolo priveľkým kúskom.
A cítite sa prirodzene, aj keď kráčate okolo autobusovej zástavky alebo bilbordu, na ktorom je vaša fotografia?
Klamala by som, keby som tvrdila, že ma v začiatkoch podobné momenty netešili. Ale modelky si časom zvyknú. Aj ja som si zvykla. Poteší ma, ak je výsledok esteticky príťažlivý, no nebehám po meste s kamarátkami, aby som potom jačaním reagovala na každú reklamu, ktorú objavím.
Je podľa vás krása merateľná?
Ak myslíte módny biznis, sotva. Okolo seba vidím množstvo krásnych báb, dievčat, z ktorých muži padajú na zadok. V brandži to však ďaleko nedotiahnu. A medzi topmodelkami sú také, ktoré nie sú krásne ani spolovice. Krása je v móde relatívna.
Vyplýva teda úspech aj z aktuálneho trendu?
Určite. Keď som začínala, v kurze boli atypicky pekné alebo zaujímavé dievčatá. Ja som komerčný typ, ktorý si musel počkať, kým bude na trhu dopyt.
Na kasting prichádza dvadsať-tridsať dievčat. Vyberú jednu, ale zvyšné odchádzajú s dlhým nosom. A možno aj naštrbeným sebavedomím. Nie je pre modelku deprimujúce, ak musí čeliť odmietnutiu?
Závisí od povahy. Môžem ísť aj na sto kastingov a deväťdesiat absolvovať bez úspechu, ale nerobím si z toho ťažkú hlavu. Poviem si, že som skrátka nevyhovovala, azda nabudúce. Do vankúša plakať nebudem.
Adriana Čerňanová
Narodila sa 15. apríla 1991 v Bratislave. Už počas štúdia na gymnáziu sa pokúšala presadiť v modelingu. V roku 2006 bodovala na súťaži Elite Model Look, keď sa umiestnila na druhom mieste. Fotografovala pre svetové módne magazíny Elle, Vogue či Harper´s Bazaar. Nafotila kampane pre Ann Taylor, značku Charlie by Matthew Zink. Predvádzala pre dizajnérov Elieho Saaba či Vivienne Westwoodovú. Kampaň na bielizeň Wonderbra je dosiaľ jej najväčším úspechom.
