Nuž, verte či neverte, ono sa to síce nezdá, ale je to malá veda. Niekedy je to dokonca zložitejšie, ako zvládnuť nudný manželský život.
Základná otázka
Už len základná otázka: čo je vlastne prvé rande? Keď idete so spolužiakom sami dvaja zo školy, zastavíte sa na zmrzline a super si „pokecáte“ – je to už prvé rande? Keď zájdete s kolegyňou po práci na jeden „drink“, z ktorého sú nakoniec štyri, troška flirtujete, prejdete sa nočným mestom, ona vás na rozlúčku objíme a odfrčí taxíkom domov – je to už prvé rande? Alebo sa stretnete na káve s niekým, s kým si týždeň chatujete na internete, aby ste sa uvideli na živo – je to už prvé rande?
Bohužiaľ, jednoznačná odpoveď neexistuje, lebo to, čo môže byť pre jedného rande, je pre druhého nezáväzné stretnutie. Najideálnejšie je, ak je účel stretnutia vopred deklarovaný – aspoň náznakom, správaním – a obom jasný.Staré pravidlá
Nebolo by od veci, keby konečne niekto napísal knihu o tom, ako „randiť“ na začiatku dvadsiateho prvého storočia – všetky staré dobré pravidlá sú prinajmenšom diskutabilné. Zdá sa, že čo platilo pred polstoročím či pred dvadsiatimi rokmi, už neplatí, ale možno zase začína platiť… Čert aby sa v tom vyznal.
Začnime napríklad tým pozvaním. Muž naberie odvahu a pozve ženu na schôdzku. Urobí to milo, nenásilne, usmieva sa pri tom – a ona sa vyhovorí na povinnosti. Lenže, je toto skutočne odmietnutím? Pred časom sme na linke Pravdy so psychológom riešili problém telefonujúceho mladého muža. Platonicky zaľúbený do kolegyne ju na rande – teda podľa jeho slov na večeru, do kina, na kávu – pozval už tri razy. Ona sa vždy pozrela do diára a povedala bohužiaľ. A čo ďalej, dokedy to skúšať? Rôzni odborníci sa zhodujú – trikrát a dosť. Hoci veľa naznačí už forma prvého odmietnutia. Ak síce odmietne, lebo nemá čas, ale navrhne aspoň iný termín, je to neklamný znak toho, že o stretnutie má záujem.
A je v poriadku, ak žena pozve muža? Je iba domnienkou, že ženy dnes pozývajú mužov na rande viac ako v minulosti. Z prieskumov americkej agentúry Great Expectations vyšlo najavo, že iba 7 percent žien starších ako 26 rokov preferuje situáciu, keď pozvú muža na schôdzku samy. A to je Amerika. „Nechcem riskovať, že ma nejaký muž bude považovať za zúfalú, opustenú, nadržanú, ľahkú ženskú,“ hovorí študentka ekonómie Verona, no zároveň vraj tajne obdivuje svoju o šesť rokov mladšiu sestru Tinu, ktorá bez problémov pozvala esemeskou na rande kamaráta z jazdectva. A keď ju odmietol, mykla plecom a povedala: No aspoň nezabíjam čas snívaním o niekom, kto ma nechce. A Verona sníva o spolužiakovi už viac ako pol roka, prvý krok by však neurobila. NIKDY!
Do kina nie
Čo sa týka miesta prvej schôdzky, nemôžete veľa pokaziť – obed, káva, prechádzka v parku, výstava. Cieľom schôdzky je trocha sa spoznať a rozprávať sa. Takže kino, divadlo, hlučný bar automaticky vypadávajú. „Keďže na prvom rande túžime získať toho druhého, zapáčiť sa mu, mali by sme voliť miesta, ktoré buď hovoria niečo o nás samých, cítime sa tam dobre a chceme sa s tým druhým podeliť, alebo sú to miesta, o ktorých predpokladáme, že sa páčia tomu druhému,“ radí psychologička Ľubica Mižičková.
A čo témy rozhovoru? Zakázané sú bývalé partnerky a partneri, sex a všetko, čo súvisí s vaším ľúbostným životom. Nataša Tanská v knihe Šťukológia, určenej najmä pre „Šťuky“, ženy, ktoré sa vyznajú v tlačenici, radí napríklad toto: „Na rande treba vytvoriť atmosféru voľnosti, nenútenosti, priateľského tónu – a najmä nezáväznosti. Ani tému konverzácie nenecháva Šťuka náhode a spontánnosti. Kým ide na prvé rande, zopakuje si niektoré základné, doteraz úspešné zásady. Opakuje si, že treba: a) hovoriť o ňom, nie o sebe, b) zbadať na ňom niečo, čo ho ozvláštňuje, snažiť sa to pomenovať (bude určite počúvať so zatajeným dychom), pokúšať sa definovať jeho osobnosť, c) neprestajne sa vypytovať na jeho záujmy, prácu, plány, d) nevypytovať sa na jeho súkromie, e) nerozprávať vtipy, f) spomenúť vlastný domov a rodinu, g) spomenúť jeho rodičov, h) vyhnúť sa odpovediam na jeho otázky o vlastnom súkromí, i) neoslňovať inteligenciou, j) nikdy sa na nič nesťažovať.“ Bodka. Ak sa to dodržiava na oboch stranách – obaja netúžia po ničom inom ako po ďalšom rande.
Takže rande sa vyvíja sľubne a prichádza na rad platenie. Žena ponúkne, že zaplatí svoj diel a muž je zmätený. Ak nič nepovie, žena bude rozčarovaná, lebo dúfala, že sa zachová ako džentlmen. Ak uhradí večeru za oboch, môže byť pokladaný za šovinistu. Zlaté pravidlo ohľadne platenia na prvom rande hovorí – kto pozýva, platí. Psychologička Ľubica Mižičková navrhuje pre ženy aj čarovnú formulku: Iba pozývaš, alebo aj platíš?
Podľahnúť vášni?
A sex na prvom rande je, nóó, povedzme trocha neštandardný vývoj situácie, ale stáva sa. Jediné, čo sa oplatí ľutovať, je, ak ste nepoužili kondóm… To je však už iná téma.
Drobné problémy na prvom rande môže spôsobovať aj odlišný slovník mužov a žien. „Mužom radím, aby boli vynaliezaví a skúšali so všetkou zdvorilosťou a zvedavosťou zistiť alebo odhadnúť, čo žena očakáva,“ radí psychológ Dr. Perper v knihe Sex na celý život. Pre ženy je zase rada od Dr. Malleryovej – dovoľte mužom, aby boli džentlmeni, bude to tešiť oboch. A čo druhé rande? Rada pre mužov – ak sa s dámou už nechcete stretnúť, nepýtajte si zo súcitu či zbabelosti jej telefónne číslo. Stačí povedať: Je také milé spoznávať nových ľudí. Možno sa niekedy zase stretneme. Nič viac, nič menej. A rada pre ženy – nemusíte sa s telefónom aj sprchovať, ak vás nezastihne a stojí o vás, zavolá ešte raz. Ak nezavolá do troch dní, tak už asi nezavolá.
Čo je však na vede nazvanej prvé rande najdôležitejšie – neberte ho príliš vážne. Smejte sa, keď sa niečo nepodarí. A ak sa vôbec nič nepodarí? Hlavu hore. Je veľmi nepravdepodobné, že by z miliárd ľudí na celom svete existoval len jeden jediný človek vhodný pre vás. Hľadajte ďalej…