Zmení na tom niečo úsilie Európskej komisie? Tá totiž rok 2007 vyhlásila za rok rovnakých príležitostí pre všetkých.
Dnešní muži vedia, že boh nestvoril Evu ako ženu v domácnosti a Adama ako živiteľa rodiny. Neveria na „babské“ a „chlapské“ záležitosti a pýtajú sa, prečo by si nemohli úlohy vymeniť. Prečo majú byť práve muži diskriminovaní a prichádzať o prvé krôčiky a slová svojich potomkov len preto, že ich šéf považuje za nenahraditeľných? Prečo majú vlastnej žene brániť v jej sebarealizácii? Štatistiky hovoria jasne: na Slovensku je zamestnaných 51 percent žien (a 65 percent mužov). V miere zamestnanosti žien je na špici Dánsko so 75,1 percenta a Švédsko so 74,5 percenta – krajiny, ktoré zároveň vedú aj európsky rebríček pôrodnosti. A práve v Škandinávii zostáva doma s deťmi 80 percent otcov. Neupierajme mužom ich právo starať sa o deti. Veď aj muži sú len ľudia.
Povstanie chlapcov
Mužská otázka je veľká téma. Nemeckí muži napríklad zistili, že ženy si pretvorili svet po svojom a oni, muži, si v ňom už nevedia nájsť miesto. Podľa prieskumov chlapci čítajú horšie ako dievčatá. V škole sedia potichu, musia rozmýšľať a nemôžu sa biť, a tak sa stávajú hyperaktívnymi. V jednej nemeckej základnej škole už došlo k povstaniu chlapcov, pretože sa cítili pod tlakom.
Bodaj by nie, keď dievčatá vedia všetko lepšie. Kedysi boli dievčatá buď pekné, alebo vedeli dobre počítať, múdro rozprávať či rýchlo behať. Dnes to vedia všetko naraz. A z toho sú chlapci hotoví. Riešenie? Škola zorganizovala tréning na povzbudenie chlapčenského sebavedomia. Veď aj nezamestnanosťou sú mladí muži ohrození viac ako ženy. Nečudo, že ich zneisťuje, keď aj na posledné chlapské bašty ako futbalové ihrisko, politiku, vrcholové posty v hospodárstve a vo vede prichádzajú – ženy. Kedy teda príde rok mužov?
Najhoršie však je, že mužov sa na názor nikto nepýta. Z tohtoročnej hĺbkovej analýzy slovenských, írskych a luxemburských denníkov totiž vysvitlo, že médiá o úlohe žien v spoločnosti alebo o rodovej rovnosti buď nepíšu vôbec, alebo len okrajovo ako o ženskej téme, a preto mužom priestor na vyjadrenie ani neponúknu. Chlapcom a mužom teda nezostáva nič iné, len hrať sa na počítači, čítať športové časopisy a báť sa dievčat. A možno čoskoro budeme v rámci ochrany životného prostredia potrebovať aj program na ochranu mužov.
Ockovia sa hrajú, mamy píšu úlohy
Na Slovensku bolo za posledné tri roky na rodičovskej dovolenke 2,2 až 2,6 percenta mužov, to je necelých tritisíc otcov. Kvetoslava Repková z Inštitútu pre výskum práce a rodiny však pripomína, že šlo väčšinou o mužov bez práce, z regiónov s najvyššou nezamestnanosťou. „Popri rodičovskej dovolenke zároveň pracuje len asi 5 percent otcov.“ V Nemecku je situácia podobná – čiastočnú rodičovskú dovolenku si vezme 5 percent mužov a úplnú „babypauzu“ si dajú tri percentá. Podľa demoskopického inštitútu v Allensbachu sa traja zo štyroch mužov boja, že ak by zostali doma s deťmi, malo by to pre ich pracovnú kariéru osudné dôsledky. Popri tom si 88 percent Nemcov si myslí, že podniky by mali robiť viac preto, aby sa dala zladiť rodina a zamestnanie.
„Mali by sme dosiahnuť, aby sa tí, čo sa starajú o deti – či už ženy alebo muži – nestali pre zamestnávateľa nezaujímavými. Zatiaľ však akoby sa väčšina šéfov snažila muža od starostlivosti o deti skôr odradiť. Len máloktorý zamestnávateľ dnes poskytuje možnosť opatrovania detí alebo na pracovisku zriadi detský kútik, dá zamestnancom pružný pracovný čas, prípadne im umožní pracovať doma cez internet,“ načrtáva riešenie Viera Mrázová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Práve táto inštitúcia urobila v spolupráci s Európskou komisiou výskum na 1 051 dospelých Slovákoch, ktorý mal zistiť, čo si myslíme o otcovstve, rôznych modeloch rodičovstva a možnostiach zosúladiť prácu a rodinu.
Výskum podobne ako v zahraničí potvrdil, že starostlivosť otcov o deti spočíva najmä v hrách, prechádzkach či rozhovoroch, zatiaľ čo kŕmenie, kúpanie, vodenie detí do jaslí, škôlky či školy, písanie úloh a staranie sa o deti v čase ich choroby stále ostáva na pleciach matiek. „Jednoducho, muž je v starostlivosti o dieťa v menšine,“ zhŕňa výsledky výskumu Jarmila Filadelfiová z Inštitútu pre verejné otázky. Pozitívne však je, že väčšina opýtaných si všimla zmenenú úlohu otca. Oproti minulosti sa dnešní otcovia viac podieľajú na výchove svojich detí, nie sú autoritatívni, ale skôr tolerantní a starostliví otcovia. V súčasných rodinách sa o deti starajú obaja rodičia, no hlavnou starostlivosťou o deti sú stále zaťažené matky. Partnerský model, kde sa obaja rodičia podieľajú na výchove detí rovnako, uplatňuje iba štvrtina rodín s deťmi.
„Kľúč k rodovej rovnosti vedie cez rodiny. Keďže zmeny smerom k rovnocennej starostlivosti o deti sú príliš pomalé, treba ich urýchliť – napríklad štátnou a firemnou rodinnou politikou, sociálnymi kampaňami, propagovaním výhod nového otcovstva,“ myslí si Filadelfiová.
Na teba sme čakali…
V Nemecku tento rok zavádzajú nové pravidlá vyplácania rodičovského príspevku. Štát chce motivovať viac otcov, aby šli na rodičovskú dovolenku. Ten, kto zostane doma, dostane po celý rok 67 percent svojho posledného čistého platu – maximálne 1 800 eur mesačne. A keď sa potom vystrieda s partnerom, rodina dostane rodičovský príspevok ešte ďalšie dva mesiace. Navyše počas rodičovskej dovolenky človek môže pracovať 30 hodín týždenne. Pýtate sa spolu s nemeckým politikom Johannesom Singhammerom, prečo by štát mal rodinám prikazovať, ako majú žiť? Nuž napríklad preto, aby ženy nedopadli tak ako Singhammerova manželka, kedysi nádejná právnička, ostala doma s prvým dieťaťom, potom s druhým, tretím až šiestym, až sa vraj postupne naučila mať svoju úlohu šesťnásobnej mamy a ženy v domácnosti rada. A Singhammer to lakonicky komentoval: „Je to jednoducho tak, ženy otehotnejú…“ Vraj je zástancom klasického modelu rodiny.
Na scénu však vstupujú noví otcovia. „Vedome odmietajú patriarchálny model rodiny, nechcú byť chladnou a rezervovanou hlavou rodiny. Odmietajú tradičné vzorce mužského správania a aktívne sa starajú o svoje deti. Viaceré výskumy dokazujú, že takí otcovia sú šťastnejší ako tí, čo sa do výchovy nezapájajú,“ tvrdia Zuzana Kiczková a Mariana Szapuová z centra rodových štúdií pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Takým otcom sa potom nestane to, čo Singhammerovi, keď sa po týždni práce vrátil z berlínskeho Bundestagu domov a jeho názor deti odbili slovami: „Na teba sme čakali…“
