Pred štyrmi rokmi som bola prvá novinárka, ktorá s vami robila rozhovor, krátko po vašom príchode do Markízy. Pôsobili ste nesmelo, ale bolo z vás cítiť odhodlanie. Čo sa za tie štyri roky zmenilo?
Práca v televízii bola pre mňa výraznou zmenou. Hlavne čo sa týka môjho sebavedomia. V tom čase, keď sme spolu robili môj prvý rozhovor, mala som sebavedomie nižšie, ako mám dnes. Keď mi vtedy niekto v práci povedal, rob toto, postav sa tam…, poslúchala som na slovo. Bola som taký ten služobníček, ale dnes si už viem dupnúť. Viem vyjadriť svoj názor a je pravda, že odo mňa sa to v práci aj očakáva.
Boli ste zakríknutá?
To nie, ale mala som strach z novinárov a nevedela som sa pohybovať v televíznom prostredí. Boli to pre mňa úplne nové veci, pretože ja som do Markízy prišla po materskej dovolenke, teda od hrncov a od plienok… Dnes som už viac oťukaná a nedovolím ľuďom, aby so mnou mohli manipulovať. Samozrejme, že poznám svoje hranice a zostáva mi pokora. Nehrám sa na televíznu hviezdu.
Čo konkrétne vám pomohlo k zvýšeniu sebavedomia? Je to samotná práca či pozitívny ohlas od ľudí?
Jedno s druhým. Pretože ohlasy v práci sú dobré, a teda sú aj reakcie ľudí dobré. Ja si to teda vysvetľujem tak, že všetko je dobré. (úsmev) Samozrejme, že sa objaví aj konštruktívna kritika, ale na jej odstránení hneď pracujem. Všetko je v takom štádiu, že si dovolím aj ja vyjadriť názor, ako si niektoré veci predstavujem, prečo by to tak malo byť…, a som vypočutá. Môj názor sa akceptuje.
K sebavedomiu určite dopomohla aj skutočnosť, že ste na post moderátorky Telerána uspeli spomedzi viac ako osemtisíc uchádzačov.
Lenže ja som v tom čase ani len netušila, že sa toľko ľudí prihlásilo. Vyše osemtisíc – to bol celkový počet adeptov, ktorí poslali životopisy do Markízy po vyhlásení verejného konkurzu. Z nich bolo na kamerové skúšky pozvaných 800 a išlo o spravodajstvo. Zrazu však potrebovali moderátorky do Telerána a vybrali mňa a Lenku Šoóšovú. Ja som sa až neskôr dozvedela, koľko ľudí sa do konkurzu prihlásilo a že som jedna z tých, ktorá uspela. A na to som reagovala len slovom – wow!
Ako vás prijali ľudia z Telerána a váš moderátorský partner?
Cítim, že dobre. Teleráno je ako jedna rodina, všetci sa tam dobre poznáme, pretože ja som tam už štyri roky a obmena zamestnancov počas tohto obdobia bola minimálna. I keď je pravda, že ja som začínala s moderátorom Gregorom Marešom. A úprimne, nemal to so mnou ľahké, pretože som nemala žiadne moderátorské skúsenosti. Ale ani ja som to s ním nemala ľahké, bol občas prísny. Dnes je mojím partnerom Daro Richter. Myslím si, že sme si sadli a Dara skutočne obdivujem pre jeho pripravenosť a precíznosť.
Práca v Teleráne je postavená na hosťoch a na rozhovoroch s nimi. Dal vám nejaký hosť počas vašich začiatkov pocítiť, že nie je spokojný?
Priamo nie. Nikto si to nedovolí počas vysielania, pretože my ideme naživo. A klobúk dolu pred hosťom, ktorý so mnou nebol spokojný a nezotrel ma hneď počas vysielania. Ale spomínam si na situácie, keď hosť nebol nadšený a na konci išiel rovno za mojou šéfkou a povedal jej, že sa cítil, akoby do Telerána prišiel zbytočne.
Ako ste to riešili?
Vždy som mala tendenciu sa k problému postaviť a riešiť ho – osobne alebo telefonicky. Jednoducho sa ospravedlniť a nájsť vhodnú cestu do budúcnosti, aby sa neopakovali rovnaké chyby. Totiž niekedy si naši verejne známi hostia myslia, že keď prídu do Telerána, v ktorom sa varí, popíja kávička, že všetko bude iné, teda aj rozhovor. Že hádam aj samotné otázky budú iné, aké ešte nikdy nedostali. Lenže aj my sa snažíme divákov zaujať, a preto niekedy skĺzneme a podliehame im. Pýtame sa to, čo si myslíme, že by ľudia chceli počuť, čo ich zaujíma, a možno sú to tie otázky, na ktoré známy hosť už počas svojej kariéry niekoľkokrát odpovedal. Možno toto je problém niektorých hostí.
Ľutovali ste niekedy, že ste sa na moderovanie dali?
Nie, našťastie nie. Je to tým, že sme naozaj dobrý kolektív. I keď prežívam stres, veď ide o živé vysielanie. Ale mňa tá práca naozaj baví a napĺňa.
Vyštudovali ste francúzštinu. Nechceli ste sa angažovať v práci, kde by ste ju využili?
Ja som moderátorstvo brala ako hop alebo trop. Študovala som na VŠ, popritom som pracovala na francúzskej ambasáde a po škole som sa vydala a bola som na materskej dovolenke. Pracovala som aj v reštaurácii, ktorú vlastní môj bývalý manžel. Vlastne som nevedela, čo presne chcem po materskej robiť. Keď televízia vyhlásila verejný konkurz, prihlásila som sa a vyšlo to. Ak by to nevyšlo, určite by som nesedela doma na zadku. Ja mám v sebe vrtuľu a musím niečo robiť.
Najpopulárnejší sú moderátori televíznych novín, aspoň tak hovoria televízne ankety. I keď iní tvrdia, že ide o moderátorov – čítačov. Čo je pre vás ten moderátorský strop?
Ale aj ja som chcela moderovať televízne noviny. (smiech) Keď som prišla na konkurz a spýtali sa ma, čo by som chcela robiť, odpovedala som „hlásiť televízne noviny“ (smiech). Je pravda, že pre mnohých moderátorov je najprestížnejšia práca v televízii moderovanie televíznych novín, ale viem, že mnohí to považujú za nie príliš náročnú prácu. Niekto chce televízne noviny, niekto vlastnú talkšou…, ale ja túžim po veľkých projektoch, po šou… Na vlastnú talkšou nie som správne drzá.
Takmer sa vám to podarilo. Boli ste horúcou kandidátkou na šou Let´s Dance III.
Takmer, ale veď sa pozrite na Zuzu. Ona je skvelá, nečudujem sa, že to získala. Let´s Dance je presne ten typ projektu, v ktorom by som v budúcnosti chcela účinkovať. Samozrejme, že by som sa nechcela vzdať Telerána.
Vníma vaše okolie zmeny po vašom nástupe do televízie? Spoznávajú vás ľudia na ulici, neprekáža vám popularita?
Moje okolie nezaznamenalo žiadne zmeny. Aspoň mi nikto nič nehovorí. Ľudia ma na ulici spoznávajú, ale nie je to o tom, že by ma stále niekto otravoval.
Do šoubiznisu ste sa dostali v nie najmladšom veku, tak ako sa to podarilo niektorým vašim kolegom. Ale predsa – nezatočila sa vám trošku z popularity hlava?
Myslím si, že nie. Lenže niekedy si to ľudia myslia. Napríklad v obchode. Keď predavačke poviem slušne nejakú pripomienku, ktorú by jej povedal každý zákazník, keby nebol s niečím spokojný, občas dostanem odpoveď: No Ježiš, len sa nezbláznite, za to, že ste z Markízy… Lenže ja sa nejdem zblázniť, len reagujem na to, čo sa mi nepáči. Moja rodina vie, aká som. Mama mi už zomrela a brat a otec sa o mňa neboja. Ja som taká, ako sa prezentujem. Som matka dvoch detí a neopijem sa pod obraz Boží, len preto, aby sa o mne písalo v novinách.
To znamená, že sa príliš kontrolujete alebo vám životný štýl nášho šoubiznisu nikdy nevyhovoval?
Nikdy som nebola ten typ „párty girl“ a byť slušná pre mňa nie je problém, pre mňa je to prirodzené. Takže žiadne obmedzovanie. Pre mňa sú prioritou moje deti, nie večierky a prezentovanie sa v médiách nejakými škandálmi. I keď je jasné, že ak by som sa prezentovala inak ako prácou, určite by mi to pomohlo napr. v moderovaní firemných večierkov. Ľudia by ma viac poznali, viac by som zarábala…, lenže pre mňa je dôležité žiť normálny rodinný život, aby sa moje deti za mňa nemuseli hanbiť.
Pred dvomi rokmi ste sa rozviedli. To ste už pracovali v Markíze a médiá v tom čase o vás písali, že ste sa pridali k rodine rozvedených markizákov. Je skutočne toto povolanie také rizikové?
Neviem posúdiť, pretože mne naozaj sláva nestúpla do hlavy. Ani mi nemá z čoho. Sú populárnejšie moderátorky a ja pracujem v médiách len štyri roky. Prácu v televízii beriem ako moju prácu. Môj vtedajší manžel nemal dôvod mi nedôverovať a pripisovať naše nezhody mojej práci. Naozaj sa nič zásadné u nás nezmenilo. Ráno som išla do práce a po práci som sa venovala rodine, žiadne extra vysedávanie na kávičkách, chodenie po večierkoch či strata času v kozmetických salónoch. Proste sa moje manželstvo pokašlalo – z môjho pohľadu to nepripisujem práci. Neviem, čo by na to povedala druhá strana – môj bývalý manžel.
Ako ste prežívali rozvod? Bolo to pre vás náročné obdobie?
Jasné, mne sa vtedy zrútil svet. No prioritou boli moje deti, ony sú pre mňa všetko – niečo nedotknuteľné. I keď musím povedať, že môj bývalý manžel mi s výchovou veľmi pomáha a deti u neho bývajú pár dní do týždňa, keď vysielam.
Prenášali ste si svoje súkromie aj do práce?
To nie, práca je práca. Vlastne nikto nevedel, že sa rozvádzam. Bolo to tak správne a mne v tom ťažkom období pomohla najviac práca. Ja som prišla ráno do práce a úplne som zabudla na súkromné problémy, tým, že o nich nikto nevedel, tak sa ani neriešili. A zrútiť som sa nemohla, pretože, čo sa zrútim na obraze?!
Je pravda, že si dokážete ustrážiť súkromie. O vašom rozvode a aj o plastickej operácii začal bulvár písať až po niekoľkých mesiacoch.
A to len preto, že nie som populárna ako Zlatka Puškárová či Adela Banášová. A aj preto, že o plastike pŕs a ani o rozvode som sa nerozprávala v práci. Týždeň po operácii som začala vysielať. Keďže bola zima, nosili sa svetre, tak si to ani nikto nevšimol. Naozaj sa to začalo riešiť až po pár mesiacoch.
Každý človek sa občas potrebuje vyventilovať. Komu sa vyrozprávate?
Mám tri kamarátky, do ktorých dobre nakladám, keď sa niečo stane. Dokonca jedna so mnou prežívala celý rozvod a pomáhala mi. Funguje to aj opačne, že keď ony majú problémy, vyrozprávajú sa mne. Potom rodina a najbližší so mnou všetko prežívajú.
Ste ambiciózna?
Áno, ale nie som karieristka. Ambície mám, som typ ženy, ktorá by sa neuspokojila s tým, že zostane po materskej doma a bude sa venovať len a len výchove detí. Potrebujem sa poháňať vpred.
Čo vás okrem práce dokáže napĺňať?
Určite sú to úspechy mojich detí. Dcéra aj syn už chodia do školy, takže sa s nimi teším. Ako relax mám záhradu. Žijeme v bytovke v Malinove, kde som vyrastala. Dokonca aj susedia tam žijú tí istí. Za bytovkou máme záhradu, ale nie len takú maličkú, väčšiu. Kým susedia v nej sadia zeleninu, ja tam mám kvety, stromčeky, trávnik… To je môj relax.
Vraj máte sen presťahovať sa do Paríža.
A otvoriť si tam kvetinárstvo. Vždy som o tom snívala a ktohovie, možno sa mi to raz podarí. Francúzsko, Paríž milujem, pre jeho vôňu, atmosféru… Chcela by som tam žiť.
Adriana Poláková Narodila sa 12. júla 1976 v Bratislave. Vyštudovala francúzsky jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Popri štúdiu pracovala na francúzskej ambasáde. Pred štyrmi rokmi uspela na konkurze v televízii Markíza a stala sa moderátorkou Telerána. Je rozvedená a má dve deti – syna Jurka (9) a dcéru Lucku (8). Jej relaxom je záhrada a snom žiť vo Francúzsku.
