"Seriály sa robia podľa šablóny, všetko to vzniká veľmi rýchlo, nesmie sa strácať čas a všetci musia byť pripravení. Keď je niekto nepripravený, tak máte hanbu. Máte tam dvadsať minút na obraz a musíte šliapať. Je to taká manufaktúra, a to je niekedy až na škodu. Rýchlosť nakrúcania ide na úkor kvality,“ povedal v rozhovore.
Tvorcovia seriálov zároveň podľa neho často siahajú po mladých a neskúsených hercoch, ktorí by mali prejsť najprv účinkovaním v divadelných inscenáciách. "Divadlo vás naučí najviac, pretože tam máte čas pochopiť to, čo hráte. Je tam dramaturg, je tam režisér, rozoberá sa každá veta. V televízii na to nie je čas. Mladí herci prichádzajú do televízie bez skúseností a nik im nevysvetlí, prečo by mali tú a tú vetu hovoriť takto a nie takto a čo za ňou je, čo je medzi riadkami a kde je tá myšlienka.. Na to pri výrobe seriálov vôbec nie je čas, takže je to často skôr o vnútornom talente, ako to ten človek dokáže sám spracovať,“ podotkol 57-ročný Bratislavčan.
"Potom tam nastáva trochu problém, že sa niektoré úlohy obsadia kvalitnými a skúsenými hercami a ostatné sa niekde vyzbierajú a keď človek pozerá ten seriál, má občas pocit, že to úrovňovo skáče. Keď sa tam stretnú kvalitní herci, ktorí majú skúsenosti aj z divadla, tam má ten dialóg úplne inú hĺbku, napätie a špecifickosť. Keď sa stretnú herci nie až takí skúsení, zrazu je to o ničom, je to také ploché a diváka to nikam neťahá,“ dodal.