S režisérom Janom Hřebejkom už pritom v minulosti spolupracoval na snímke Musíme si pomáhať (2000). „Síce nás od prvej spolupráce delí pätnásť či šestnásť rokov, ale Honza sa, čo sa týka prístupu k hercom, vôbec nezmenil. Ja som od začiatku predpokladal a dúfal, že nám dá rovnako veľký priestor ako vtedy a bude sa nás pýtať, čo by sme chceli zmeniť, aby sme sa nemuseli striktne držať scenára alebo nejakej vízie a to sa aj stalo. Som rád, že to dopadlo ako to dopadlo, dal nám taký istý priestor ako vtedy a tá dôvera bola tým pádom obojstranná. Keď máte dôveru, nedovolíte si ten film kaziť,“ povedal známy rodák z Kráľovského Chlmca.
Scenára sa vraj nikdy striktne nedrží. „Nikdy som to nerobil, ani by som to nedokázal. Vždy som nejako toho režiséra presvedčil, že môj vklad je znesiteľný a nie cez,“ poznamenal. Do role otca týraného dievčatka sa podľa vlastných slov dokázal vžiť aj bez toho, aby mal konkrétny vzor. „Niektoré situácie som, samozrejme, musel modelovať, ale nejaký konkrétny vzor som nemal. V tom scenári boli totiž napísané také slová, ktoré ma dokázali prirodzene doviesť k tomu výrazu, ktorý som ukázal a ktorý je vidieť v tej finálnej verzii,“ priblížil Kassai.
Najviac ho vraj počas nakrúcania prekvapili predispozície a talent jeho detskej hereckej kolegyne Tamary Fischer. „Často vidím v televízii detských hercov a ten rýchlokvasný spôsob práce s mladými ľuďmi a prvý kontakt s Tamarou bol pre mňa tak osviežujúci a ohromujúci… Mal som pocit, akoby som pracoval s niekým dospelým s diplomom a so skúsenosťami. Vedela presne, čo má robiť a bola absolútne prirodzená,“ podotkol.
Šikanu, ktorá je ústrednou témou novej snímky, vraj na vlastnej koži na škole nikdy nezažil. „Vyrastal som v malej dedinke a u nás na základnej škole učiteľ nemal potrebu niekoho týrať. Nemal na to dôvod, lebo naši rodičia nerobili v oblastiach, z ktorých by aj mohol mať prípadný osoh a z ktorých by sa dalo niečo vyťažiť. Malé fyzické tresty ako poťahovanie za vlasy alebo pravítkom po prstoch, to bolo bežné, ale nikdy nás nebili opaskom, neviseli sme z okna ani nás nepriviazali k radiátoru, takéto horory si nepredstavujte,“ zasmial sa 43-ročný herec.
Ako dieťa vraj bol vo všetkom priemerný. „Nikde som nevyčnieval. Mal som veľmi rád maďarský jazyk a literatúru, prírodopis alebo telocvik. Problém som mal občas s matikárkou, fyzikárkou alebo ruštinárkou… Ten kto nikdy nezažil nejaký konflikt s učiteľom, ten akoby ani nechodil do školy,“ poznamenal Kassai.
„Nikdy som však nebol ten vyvrheľ, takže aj keď som za tých osem rokov na základnej škole dostal nejaký zápis do žiackej knižky, skôr mám pocit, že sa to stalo len omylom, že som bol len v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste,“ dodal s úsmevom.