Foto: SITA/AP, Axel Schmidt
Rodáčka z Normandie, ktorá 9. augusta oslávi štyridsiatku, síce hrala napríklad v Da Vinciho kóde alebo stvárnila titulnú rolu v životopisnej snímke Coco Chanel, v srdciach divákov ale zostáva zapísaná hlavne vďaka úlohe zasnenej parížskej servírky, ktorá mení ľuďom okolo seba životy.
„Už navždy budem Améliou z Montmartru. Ja pritom taká nie som,“ posťažovala si už pred rokmi Audrey, ktorá sa vraj tejto hrdinke až toľko nepodobá. Ani oči nemá v civile zďaleka také veľké ako Amélia. Na druhej strane ale Tautou priznáva, že sa podobne ako čašníčka z bistra dokáže niekedy povzniesť nad obyčajný svet. „Už síce nie som malé dievča, ale stále si dokážem neskutočné veci vysnívať. Je príjemné nezostávať nohami na zemi,“ zverila sa.
Améliu pritom pôvodne mala hrať Emily Watson. Až keď nemohla, urobil režisér z polovičnej Angličanky čistokrvnú Francúzku a úlohu dal nepríliš známe Tautouovej. „Keď sme točili Améliu, nikoho ani vo sne nenapadlo, že z toho filmu bude také pozdvihnutie. Pamätám si na prvú projekciu, všetci sme sedeli a pozerali s otvorenými ústami,“ spomínala na zrod filmu, ktorý okrem iného získal Krištáľový glóbus v Karlových Varoch a herečke vyniesol nominácie na Césara alebo Európsku filmovú cenu.
Foto: SITA/AP, Francois Mori
Hoci dosiahla mnohých úspechov, Audrey ani dnes svoj profesijný život veľmi neplánuje. V jednej veci má ale jasno: napriek ponukám aj skúsenostiam s rolou v hollywoodskom filme, kde hrala s Tomom Hanksom, nemieni presídliť za oceán. „Som hlavne francúzska herečka. Čím nehovorím, že nenatočím zase nejaký anglicky hovorený film, ale môj domov, priatelia a kariéra, to všetko je vo Francúzsku. Nikdy by som sa nepresťahovala do Los Angeles,“ tvrdila už pred rokmi a svoje presvedčenie nezmenila.
Meno Audrey Tautouovej sa tak v poslednej dekáde objavilo v titulkoch európskych filmov – tak, ako to bolo už pred Da Vinciho kódom. Popri prevtelení sa do slávnej návrhárky Coco Chanel si zahrala napríklad vo fantasknej komédii podľa Borisa Viana Pena dní alebo „detskej road-movie“ Mikrób a Gasoil. Tento rok má mať premiéru snímka L'Odyssea, životopisný film o slávnom oceánografovi Jacquesovi-Yves Cousteauovi, v ktorom Audrey stvárnila jeho manželku Simone.
„Milujem slobodu, a to ako pri hraní, tak v súkromí. Nemám vymyslenú žiadnu stratégiu, pokiaľ ide o môj profesionálny aj osobný život, a reagujem impulzívne,“ hovorí drobná herečka, ktorá len o pár centimetrov prerástla meter a pol. Starostlivo si tiež stráži súkromný život, o jej vzťahoch sa skoro nič nevie. „Nie som človek, ktorý by sa rád hrial vo svetlách reflektorov. Milujem svoje herecké povolanie, ale byť stredobodom pozornosti, to nemusím,“ zverila sa pred pár rokmi v rozhovore.
„Nemyslím si, že by sláva bola niečo zaujímavé alebo skvelé. Mňa veľmi prekvapilo, ako ma ľudia po Amélii začali vnímať, zmenila všetky moje vzťahy, vrátane tých s najbližšími. Človek pritom vôbec nerozumie tomu, prečo sa všetko mení, veď on zostáva úplne rovnaký,“ opísala svoju skúsenosť s náhlou slávou herečka, ktorá rada zostáva nepoznaná. „Prečo by som napríklad nemohla ďalej jazdiť metrom“ pýta sa Audrey, ktorá si napríklad nikdy veľmi nerozumela so sociálnymi sieťami.
Svoju cestu ku sláve dcéra zubára a učiteľky začala v čase, keď podobné vymoženosti neboli. Po maturite študovala históriu, zároveň ale skúšala aj herectvo, ktorému nakoniec dala prednosť. Pred kamerou debutovala v polovici 90-tych rokov v televízii, výraznejšie na seba upozornila v roku 1999 vo filme Venuša, salón krásy, za ktorý získala Cézara pre hereckú nádej. Okrem herectva sa uplatnila aj ako modelka, niekoľko rokov bola napríklad tvárou slávneho parfumu Chanel No. 5.