„Ja sama sa neviem sústrediť na viacero projektov naraz, nemám na to nadanie, ako ostatní herci, že môžem hrať v divadle a cez deň aj točiť. Potrebujem sa skrátka venovať vždy jednej veci. Navyše som veľmi rodinný človek a mám ešte veľa iných záujmov, na ktoré by som potom nemala čas, takže si nakrúcanie dopriavam skôr ako takú čerešničku na torte,“ povedala v rozhovore herečka, ktorá sa čoskoro objaví vo viacerých televíznych projektoch.
„Okrem Inšpektora Maxa, ktorého práve točíme, som v lete dotočila tretiu sériu Terapie s Karlom Rodenom. V druhej sérii som bola celkom veľa a v tretej sa objavím zas. Je to úžasná skúsenosť, točiť s Petrom Zelenkom a s Karlom. Je to jeden úžasný herec,“ poznamenala 49-ročná rodáčka z Prahy, ktorú si môžu slovenskí diváci spájať aj so sériou filmov o Básnikoch, kde sa zas objavila po boku charizmatického Pavla Kříža. „S Básnikmi bolo treba podľa mňa včas skončiť, vážim si také to umenie prestať… V posledných Básnikoch, ktorí šli do kín tento rok na jar, som mala ale len jeden natáčací deň. Nechcela som totiž trhať partu,“ zasmiala sa Brodská.
S Křížom sa nasmejete
S hlavným predstaviteľom kultovej filmovej ságy si je však podľa vlastných slov veľmi blízka. „My sa s Pavlom poznáme strašne dlho, dokonca môžem povedať – ale to som bola ešte veľmi malá, mala som asi 21, takže to je už prehistória – že Pavel bol moja láska a ja jeho,“ pousmiala sa herečka. „Navyše sme spolu rozbiehali aj projekt Ulica. Tam sme začínali spolu s Pavlom, Alenou Vránovou, Radkom Brzobohatým…,“ zaspomínala si Brodská.
S Křížom je vraj dodnes v kontakte. „Vždy si píšeme nejaké vtipné sms-ky. Mám ho veľmi rada, je to fajn chalan. S málokým som sa počas natáčania tak nasmiala. Má veľmi podobný humor – taký, že sa nikto iný nesmeje, len my. Často sme pri nakrúcaní mávali dlhé záchvaty smiechu. Štábu už pomaly dochádzala trpezlivosť a mne tiekli slzy po tvári ako som sa nemohla prestať smiať – to je občas náročné, hlavne, keď točíte seriál ako Ulica a máte dvanásť obrazov za deň,“ podotkla známa herečka.
Zbohom Ulica, stačilo
Rozhodnutie dať v populárnom českom seriáli výpoveď vraj neľutuje. Za Ulicou sa jej podľa vlastných slov necnie. „Bola som tam šesť rokov a stačilo. Už som tam odohrala všetko. Ani by som už nešla do podobného formátu – aj keď to bola úžasná škola, naozaj úžasná. Bola tam fajn atmosféra a vystriedali sa tam skvelí herci. S mojimi seriálovými deťmi, Patríciou a Jakubom, som zažila dospievanie, pubertu, prvé lásky… Šesť rokov je dlhá doba, no ako hovorím, myslím, že som už dala Ulici všetko a Ulica dala všetko mne. Bol čas posunúť sa niekam inam. Keď ste v jednom seriáli pridlho, tak si vás tam ľudia veľmi zafixujú – a nielen diváci, ale, bohužiaľ, aj producenti a potom vás ťažko niekto obsadí do inej roly, do iného typu… Keď som odišla z Ulice, tak mi moja manažérka hovorila, aby som počítala s tým, že rok, možno rok a pol nedostanem prácu a aj keď sa všade napísalo, že v Ulici končím, prvú ponuku som skutočne dostala až po roku. Bola to práve Terapie s Karlom Rodenom. Fantastický projekt. Rodena mám rada, ale je to do veľkej miery aj tým, že sa dlho poznáme. Točila som s ním aj film Dvojrole, za ktorý som dostala Českého leva. Spája ma s ním dlhoročné priateľstvo a bohaté pracovné skúsenosti – tá komunikácia na pľaci je potom omnoho jednoduchšia. Keď sa s niekým nepoznáte a skočíte rovno do veľkého projektu, tak je tam predsa len ostych a kým sa ho človek zbaví, tak to celkom trvá,“ uznala Brodská.
Rokmi trémy neubudlo
Úspešná herečka sa vraj i po dlhoročných hereckých skúsenostiach pred nakrúcaním s novými ľuďmi vždy obáva, či všetko zvládne. „Ja sa aj po tých rokoch na pľaci ostýcham, keď mám robiť s ľuďmi, ktorých nepoznám… Už tri dni pred prvým nakrúcaním som úplne hotová, už si neverím a hovorím si, akí budú zo mňa nešťastní… Potom sa prvé dva natáčacie dni stále pozerám na režiséra, aký má výraz, či ma nechce preobsadiť a len sa mi to bojí povedať alebo tak… Až štvrtý deň si konečne vydýchnem – to už viem, že by ma nepreobsadili, pretože by to už stálo veľa peňazí,“ zasmiala sa.
„Musím povedať, že čím som staršia, tým je to horšie. Ten pocit zodpovednosti – mladí ľudia to až tak neprežívajú, čo je pre nich často oslobodzujúce. Niekedy, keď máte veľký pocit zodpovednosti, tak je to miestami až zaväzujúce – a u mňa to k starobe mieri práve týmto smerom – pretože chcete veci nielen zahrať rovnako dobre, ako ste ich hrali hocikedy predtým, ale chcete ich urobiť aj trošku inak, aby vás ľudia videli zas v nejakej polohe, v ktorej ste sa ešte neukázali,“ poznamenala herečka, ktorá si preto zo všetkého najviac na pľaci váži pokoj.
„Veľmi veľa záleží na ľuďoch, s ktorými pracujete. Potrebujem mať pri práci pokoj a potrebujem robiť s ľuďmi, ktorí sú milí, pozitívne naladení a empatickí. Nemám rada problémových ľudí, nemám rada, keď sú konflikty. Človek sa má naozaj radovať z maličkostí, vážiť si drobnosti a nezaoberať sa takými vecami ako ‚Panebože, robím práve nadčas!‘ No čo, tak si dáme o dve kávy viac a prídeme domov o dve hodiny neskôr. Svet sa nezrúti,“ usmiala sa Brodská.