Snímka v réžii Tomáša Pavlíčka, ktorý sa spolu s Luciou Bokšteflovou podieľal aj na scenári, ukazuje, čo všetko sa môže stať, keď sa cez víkend stretne svojrázna rodina na poslednej rozlúčke s chatou.
„Ešte pred začiatkom písania scenára som vedel, že chcem natočiť vtipný film o rodinných vzťahoch v súčasnej dobe. A tak bolo nutnosťou, aby sa vznikajúci film dotýkal nejakého typicky českého fenoménu. Tento fenomén sme našli práve v chatárstve a v jeho rozdielnom vnímaní naprieč generáciami,“ prezradil Pavlíček.
Rodičia predávajú starú chatu, ktorú už veľmi nevyužívajú. Pred jej odovzdaním novému majiteľovi sa však matka (Ivana Chýlková) rozhodne usporiadať poslednú poriadnu rodinnú stretávku. Zvyšok príbuzenstva však neprejavuje veľké nadšenie, pretože takéto stretnutia bývajú vždy dosť psychicky náročné. Starý otec (Jan Kačer) je už duchom skôr neprítomný, otec (David Vávra) tieto akcie odmieta, syn (Jan Strejcovský) je skoro stále pripitý a ironicky glosuje svet okolo sebe vrátane rozpadávajúceho sa vzťahu s priateľkou (Judit Bárdos).
Stará mama (Jana Synková) je špecialistka na úprimné dotazy, ktoré ostatných privádzajú prinajmenšom do rozpakov. Nevyrovnaná dcéra (Tereza Voříšková) na chatu privedie svojho úspešného nemeckého priateľa (Michael Pitthan), ktorý sa jediný na rodinný výlet teší, pretože nevie, do čoho ide. Nádej na idylický víkend na samote pri lese rýchlo skončí, no ozajstné dobrodružstvo začne skoro ráno, keď rodina zistí, že sa niekam stratil starý otec.
„Je to temperamentná, vyhranená rodina a mne to vlastne vyhovuje. Toto sa mi na nej páči oproti iným rodinám, ktoré sa stretnú pri obede a povedia si, že to bolo pekné, dobré a zase sa rozídu, to mi naopak príde celkom smutné. Táto filmová rodina má svoju iskru, baví ma to,“ priblížila kúzlo ľahko bláznivej filmovej rodiny Ivana Chýlková.
„Postava Lucie je v tomto príbehu priateľka, respektíve expriateľka postavy menom syn. Oni sami v tejto chvíli nevedia, ako to medzi nimi je a síce veľmi pasívne, ale pokúšajú sa počas pobytu na chate riešiť túto krízu. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé sa s ňou stotožniť. Hlavným dôvodom, prečo som kývla na túto prácu, bol však scenár. Je veľmi úprimný, vtipný a dojímavý zároveň,“ prezradila Judit Bárdos.