Foto: Reuters, SHANNON STAPLETON
Z posledných rokov to ilustrujú také odlišné snímky, ako je odľahčený muzikál Mamma Mia! s hitmi skupiny ABBA či dráma Železná lady. Trojnásobná držiteľka Oscara oslávila v sobotu 22. júna sedemdesiatiny.
V životopisnej snímke Železná lady (2011) stelesnila Streep bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú. Pri príprave na rolu sa s političkou nemohla stretnúť, starostlivo ale študovala archívne záznamy. Podľa kritiky bol výkon Streepovej strhujúci. Herečka za rolu získala svojho tretieho Oscara. Okrem toho má ešte rekordných 21 nominácií na túto sošku a vyhrala tiež osem Zlatých glóbusov či Zlatého medveďa za celoživotné dielo z festivalu v Berlíne.
Aj kolegovia majú pre Streepovú len slová chvály, napríklad Robert Redford, s ktorým hrala vo Spomienkach na Afriku (1985): „Tréning a skúsenosti ju doviedli tak ďaleko, že podvedome zvláda veci, na ktoré musia iní vynakladať obrovské úsilie.“ Poklonu jej zložila aj Nicole Kidman, kolegyňa z drámy Hodiny (2002) či najnovšie zo seriálu Veľké malé klamstvá: „Ukázala, čo môže dosiahnuť ako žena, matka aj ako herečka. Stále môžete mať vlastný život a byť pritom herečkou, ona predvádza, ako sa to má robiť … “
Streep nikdy nebola klasickým sexsymbolom, ale skôr ženou s charizmou a je známa ako veľká perfekcionistka. Kvôli filmu Hudba môjho srdca (1999) sa napríklad učila hrať na husle a osem týždňov cvičila až šesť hodín denne. Pre úlohu v komorných Madisonských mostoch (1995; s Clintom Eastwoodom) potom bola nútená o niečo pribrať, kvôli Spomienkam na Afriku sa zase musela naučiť hovoriť s akcentom, šoférovať ťažké terénne vozidlo a zbaviť sa strachu z levov.
Spočiatku sa venovala divadlu. Na sklonku 70. rokov ale okúsila film a vzápätí získala prvú nomináciu na Oscara za Lovca jeleňov (1978). Zlatá soška na seba nenechala dlho čakať a Streep si ju mohla poťažkať už v roku 1980 za rozvodovú drámu Kramerová versus Kramer (s Dustinom Hoffmanom). V roku 1983 potom pribudla aj druhá za jej zrejme najslávnejší film Sophiina voľba podľa románu Williama Styrona o žene, ktorá má za sebou traumatizujúcu skúsenosť z koncentračného tábora.
Medzi ďalšie filmy Streepovej patrí Francúzova milenka (1981), Silkwoodová (1983), Zamilovať sa (1984), Pohľadnice z Hollywoodu (1990), Smrť jej pristane (1992), Dom duchov (1993), Divoká rieka (1994), Marvinova izba (1996), Diabol nosí Pradu (2006), Pochyby (2008), Julie & Julia (2009), Nejako sa to komplikuje (2009), Blízko od seba (2013), Božská Florence (2016) alebo Akty Pentagon: Skrytá vojna ( 2017).
Foto: SITA/AP, Joel C Ryan
Bývalý americký prezident Barack Obama udelil Streepovej za jej zásluhy v roku 2014 najvyššie civilné vyznamenanie USA – Medailu slobody. Súčasnému šéfovi Bieleho domu Donaldovi Trumpovi ale herečka nemôže prísť na meno. Napríklad v roku 2017 pri udeľovaní Zlatých glóbusov mu pred zrakmi miliónov televíznych divákov vytýkala, že je arogantný. Trump sa proti tomu ohradil a Streepovú označil za „milovníčku Hillary“, teda jeho demokratickej súperky z volieb.
Mary Louise Streep sa narodila 22. júna 1949 v malom meste Summit v štáte New Jersey. Na strednej škole bola premiantkou a venovala sa aj opernému spevu, tancovala ako roztlieskavačka, privyrábala si ako servírka. Herecké vzdelanie potom získala na univerzite v Yale. Pôvodne sa síce prihlásila na štúdium práva, ale pretože v deň prijímacích skúšok zaspala, brala to ako znamenie osudu, že sa má venovať niečomu úplne inému.
Jednoznačne nad svoju úspešnú kariéru stavia herečka rodinu. Od roku 1978 je vydatá za sochára Dona Gummera (72) a má s ním tri dcéry (Mamie, Grace a Louisu) a syna Henryho. „Milujem chvíle, keď nie som za hviezdu a stojím doma pri sporáku,“ povedala. Dcéry s herectvom tiež koketujú, Mamie sa napríklad so svojou matkou zišla v komédii Nikdy nie je neskoro, v ktorej Streep hrá rockovú speváčku a gitaristku.