„Som tam taký trochu zatrpknutý český horal na slovenských horách, kde žijem so svojou dcérou po našej rodinnej tragédii. Do toho sa nám tam zrazu za pričinenia pána farára napchá bioteroristka z Prahy, takže je to vlastne stretnutie dvoch takmer kultúr, ako na seba narazia,“ priblížil v rozhovore Dejdar, filmový Richard, ktorý v komédii pojedá chlieb s masťou, zapíja to pivom, kým návštevníci z Prahy sa pchajú len semienkami a lišajníkom. „Myslím si, že to je dôvod na dosť zábavné situácie,“ poznamenal.
Dejdar komentoval aj drsné podmienky počas nakrúcania na Chopku v Nízkych Tatrách. „Tam sú drsné podmienky pre každého, kto tam vyrazí. Máme skúsenosť, že tam sa mení počasie počas minúty, takže na to musí byť človek pripravený. S tým sa pracovalo aj v rámci natáčania,“ prezradil herec.
„Ten náš film mal jednu režisérku Lenku Kny a režiséra, a to bolo počasie, pretože to, čo sa zrazu stalo vonku, podľa toho sa musel meniť aj natáčací plán. Keď sme si niečo dole dohovorili v hoteli a vyšli hore, zrazu bolo všetko inak,“ doplnil.
V Ženskej na vrchole Dejdar absolvoval prvú spoluprácu s kolegyňou Annou Polívkovou, s ktorou si podľa jeho slov sadli veľmi dobre. „Natáčanie v takomto prostredí nie je pre herečku, ktorá musí mať na pľaci karavan a make-up bus, a to všetko. Anča je úplne v pohode a tieto veci zvláda s bravúrou. Tým to bolo umocnené, pretože keby tam bola nejaká kolegyňa, ktorá bude mať hysterické stavy, keď začne fúkať vietor a nejde lanovka, bolo by to dosť namáhavé, ale to u nej vôbec nehrozilo,“ konštatoval herec a prezradil aj to, čo ho bavilo na nakrúcaní novej česko-slovenskej komédie najviac.
„Bavilo ma to, že nás bolo málo, hrali sme v dvoch, maximálne v obsadení troch ľudí, to sa potom skvele hrá, niečo vytvárate, podieľate sa na deji a dialógoch. A s deťmi to bolo zábavné, pretože s tými ma to najviac baví, keď sme sa vykašľali na napísaný scenár a hrala sa situácia, a oni si ju hrali, ako chceli. Potom to vyzerá veľmi prirodzene,“ dodal Dejdar s tým, že mal možnosť dopĺňať do snímky aj vlastné fóriky.
„Čo vyplynulo na pľaci alebo sa náhodou podarilo, tak nakoniec zostalo vo filme, a to je to živé, čo prinesie situácia, ktorú ani scenárista nemôže vymyslieť, pretože ten sedí doma v Prahe niekde v obývačke nad písacím strojom, a my sme na Chopku a žijeme ten život. Určité nuansy sa tam vždy dostanú,“ uzavrel.