V jej priebehu vždy šesťčlenný tím plní najrôznejšie úlohy s cieľom nakoniec uhádnuť heslo na otvorenie trezoru. Výhru potom súťažiaci zvyčajne venujú na charitatívne účely. Popularitu si táto súťažná šou získala aj na Slovensku, keď sa na jednotlivých súťažných výpravách zúčastnili aj skupiny slovenských celebrít.
Skupina účastníkov prechádza v súťaži rôznymi fyzickými skúškami, ako je zápas v bahne či skok na lane, rieši logické hádanky a rébusy, a tiež prekonáva strach z hadov, pavúkov, škorpiónov či z neznáma číhajúceho v tme. Súťažiaci sa tiež zoznámi s obyvateľmi pevnosti od múdreho otca Fourasa, cez svalnatého obra, trpaslíkov, muža s tigrími hlavami aj krotiteľkou skutočných tigrov strážiacich poklad.
S pôvodným názvom Kľúče od pevnosti Boyard súťaž slávi úspech a šíri sa do ďalších krajín. Jej koncept už kúpilo približne 40 štátov. Do pevnosti prichádzajú nielen s vlastnými tímami, ale aj s vlastnými moderátormi, vlastným predstaviteľom otca Furasa a podobne. Pevnosť Boyard sa tak dočkala vlastnej verzie napríklad v Belgicku, Švajčiarsku, Libanone či v kanadskej frankofónnej provincii Québec. Na Slovensku ju vysielala televízia Markíza.
Pevnosť, kde sa súťaž odohráva, pochádza z čias Napoleona, neskôr sa premenila na väzenie. V roku 1913 prestala byť súčasťou vojenského majetku a nepoužívala sa až do roku 1950, kedy bola zapísaná na zoznam historických pamiatok. Aj potom ale ležala ladom, než ju v roku 1962 v aukcii kúpil istý belgický zubár. Ten ju v roku 1988 predal producentovi televíznych hier Jacquesovi Antoineovi, ktorému sa už v hlave rysoval nový koncept súťaže.
Nasledujúci rok bola pevnosť predaná za symbolický frank departementu Charente-Maritime, aby sa postaral o všetku obnovu a údržbu stavby. Predovšetkým bolo nutné spevniť betónové steny a vymurovať chýbajúce medzery po vydrolených kameňoch. Teraz je pevnosť opäť v stave, ktorý zodpovedá jej označeniu – pevná ako skala pod ňou.