Slnečné lúče sa opierajú do múrov Katedrály svätého Víta. Zatiaľ opatrne a vlastne to tak asi aj zostane. Je predpoludnie na konci októbra minulého roka, chladné počasie už cerí svoje zuby, no na tomto mieste len málokto má čas, aby sa triasol zimou. Od rána sa pracuje v plnom nasadení. Časť areálu Pražského hradu je pred turistami starostlivo uzavretá. Priestory zaplnili stovky ľudí, bezmála tristo komparzistov a ďalšia stovka členov televízneho štábu.
Časť námestia za slávnou katedrálou sa pod rukami šikovných majstrov, remeselníkov a filmárov premenila na… Amsterdam. Nakrúca sa scéna oslobodenia mesta. Vzniká tu nový televízny projekt v produkcii National Geographic a pod zastrešením štúdií Disney. Vlastne, pomaly sa s jeho nakrúcaním končí, aby tvorcovia mohli začať s finálnym strihom, úpravou, selektovaním natočeného materiálu. Nový americký seriál Svetlo nádeje, ktorý pred pár mesiacmi vznikal aj v Českej republike, sa od 2. mája dá už vidieť na streamovacích platformách. Vrátiť sa k jeho nakrúcaniu, na ktoré dostala Pravda exkluzívne pozvanie, však stojí za to…
Slzy cez Zoom a potom jednoznačné ÁNO
Scenáristi a v súkromí manželia Joan Raterová a Tony Phelan majú na konte také televízne megahity ako Klinika Grace či Fire Country. Príbeh seriálu Svetlo nádeje bol niekoľko rokov ich srdcovou záležitosťou. Prvotnú ideu im vnukol dokument Anne Frank Remembered, ktorý ešte v roku 1996 vyhral sošku Oscara. Príbeh odhalil tvorivému tandemu osud Miep Giesovej – mladej ženy, sekretárky židovského podnikateľa Otta Franka, ktorú v časoch zúriacej nacistickej hrozby a prenasledovania Židov poprosil Otto o úkryt pre jeho rodinu. Ledva dvadsaťročná čerstvo vydatá Miep neodmietla a aj vďaka nej sa podarilo Frankovcom prežiť niekoľko rokov v dnes už takom slávnom „anexe“. Hoci ich úkryt napokon nacisti odhalili a z rodiny prežil len Otto Frank, vďaka Miep Giesovej sa zachoval denník jeho dcéry Anny – dnes jedna z najdôležitejších publikácií histórie, ktorá zachytáva hrôzy vojny a holokaustu.
„O osude Miep Giesovej sme vedeli už nejaký čas. Ale bolo to zhruba pred šiestimi rokmi, boli sme s rodinou v Amsterdame a šli sme na návštevu múzea Anny Frankovej, keď nám napadlo – že aj Miep si zaslúži vlastný príbeh,“ uviedla v rozhovore Joan Raterová. „Bola úplne obyčajný mladý človek, v jeho čerstvej plnoletosti, absolútne nevybavený na to, aby niekoho zachraňovala. Chceli sme ukázať príbeh obyčajného života, v ktorom ju okolnosti doviedli k tomu, že sa podieľala na niečom takom dôležitom, ako je záchrana iných ľudí,“ pokračovala Raterová.

Projekt ako tento nedostáva vždy od televízií zelenú. Možno pre ťažkú tému či výrobné náklady. Raterová si však s nadšením spomenula na moment, keď im v National Geographic odpovedali na to, či do Svetla nádeje idú. „Boli tam slzy, skutočne plakali na Zoom calle. A nebolo tam žiadne dohadovanie, viete, ako to býva – že sa budeme handlovať o počet epizód, rozpočet, nie… Povedali okamžite: Tento príbeh chceme, toto chceme robiť.“
Nie som hrdinka, hovorila. Každý môže byť svetlom
Dvojica špičkových scenáristov nepodcenila prípravy na nakrúcanie, aj preto trvali niekoľko rokov. Tony Phelan videl stovky rozhovorov, prečítal množstvo záznamov, spojil sa so zástupcami židovskej komunity v Amsterdame či s ľuďmi z múzea Anny Frankovej. „Miep bola prisťahovalkyňa. Narodila sa vo Viedni tesne po prvej svetovej vojne a veľmi ťažko ochorela. Jej mama ju prihlásila do programu, v rámci ktorého choré bábätká posielali do Holandska, kde bolo viac jedla. Domov sa už nevrátila. Zamilovala si Holandsko,“ prezradil scenárista Tony Phelan.
„Hovorila plynule po nemecky a aj to bola jedna z vecí, ktorá ju ešte v počiatkoch spojila s jej vtedajším šéfom Ottom Frankom, ktorého neskôr s celou rodinou ukrývala. Keď sa po skončení vojny jeho manželka a dcéry nevrátili, Otto Frank zhruba šesť či sedem rokov žil s Miep a jej manželom Janom – vytvorili novú rodinu. To bolo niečo, čo sme ani netušili,“ vysvetlil, aké poznatky vyplávali na povrch počas skúmania materiálov k seriálu.
„Všetko, čo sme vedeli o Miep, sme vedeli z denníka Anny Frankovej. Ale to, čo nevedela ani Anna Franková a nie je zachytené v jej knihe, my sme sa to dozvedeli z nášho pátrania a skúmania – Miep a jej manžel Jan skrývali okrem Frankovcov množstvo ďalších ľudí v niekoľkých domoch v celom Amsterdame. V podstate žili trojitý život, pretože niektoré veci tajili manželia aj jeden pred druhým a kontrast toho obyčajného života a neobyčajných vecí, s ktorými v ňom museli narábať, boli pre nás nesmierne zaujímavou témou na scenár. Bol to skvelý spôsob, ako hovoriť aj príbeh Anny Frankovej, ale z inej perspektívy,“ vysvetľovala Joan Raterová.

Na postave Miep Giesovej je fascinujúca jej snaha nestavať sa do pozície niekoho výnimočného. Neznášala, keď ju nazývali hrdinkou, a svoje zásluhy zvykla obísť mlčaním. Názov seriálu – Svetlo nádeje – vychádza z jej vlastných slov: „Ktokoľvek, či už je to tínedžer, žena v domácnosti, alebo sekretárka, môžu byť malým svetielkom v temnote, svetlom nádeje." Neznášala, keď ju nazývali hrdinkou, pretože bola presvedčená, že každý môže urobiť čosi podobné. "Je to len séria malých rozhodnutí, ktoré na ceste životom robíme. A to bolo aj niečo, čo nás ako tvorcov špeciálne zasiahlo,“ komentoval v exkluzívnom rozhovore s novinármi z celého sveta Tony Phelan.
Hviezdny Schreiber aj dokonalá Miep
Pri nakrúcaní podobného príbehu sú kľúčové aj tváre a talent hlavných hereckých predstaviteľov. Svetlo nádeje má skutočne hviezdne osadenstvo. V úlohe Otta Franka exceluje herec Liev Schreiber, známy našincovi najmä z hitu Ray Donovan. „Nemohli sme uveriť, že sa nám ho podarilo získať. Je úžasný,“ komentovala nadšene Joan Raterová.
Jeho manželku stvárnila herečka Amira Casar a ich dcéry zase mimoriadne talentované Ashley Brooke (Margot) a Billie Boullet (Anna). Samozrejme, gro príbehu sa sústreďuje na postavu Miep a jej manžela Jana. Tých si zahrali Američanka Bel Powleyová a britský herec Joe Cole. Ich obsadenie vnímajú manželia a „showrunneri“ seriálu ako dokonalý kúsok puzzle do celého príbehu. „Majú medzi sebou tú chémiu, ktorú na obrazovke potrebujete, bolo nám to jasné od prvého obrazu a boli sme fakt nadšení, že na tento projekt kývli,“ uviedol Phelan.

Samotnú Bel Powleyovú pozná divák predovšetkým z romantických či komediálnych projektov. Rola Miep Giesovej bola pre ňu novou výzvou a zároveň aj prostriedkom na vlastné vzdelávanie sa. „Denník Anny Frankovej som čítala ešte v škole. Sama som Židovka a tento príbeh sa dotýka histórie mojej vlastnej rodiny. Ale keď som dostala do rúk scenár, dozvedela som sa veci, ktoré som predtým ani netušila. Nevedela som o hnutí odboja v Holandsku, nevedela som o Miep, ktorá pomohla skrývať Frankovcov. Takže tento príbeh otvoril aj moje vlastné obzory a verím, že to isté pomôže sprostredkovať divákom,“ uviedla pre Pravdu a novinárov z celého sveta sympatická herečka.
Powleyová priznala, že byť súčasťou rozprávania podobného príbehu môže byť ťažké a vyčerpávajúce aj pre psychiku herca. „Svetlo nádeje je jeden z mojich najťažších projektov. Práve pre tému, ktorou sa zaoberá. Ale zároveň je to aj nesmierne dôležitý príbeh, ktorý by sa mal dostať k čo najviac ľuďom a mňa teší, že som bola súčasťou tohto príbehu a obklopená ďalšími skvelými hercami a scenáristami, ktorí vytvorili výnimočné rozprávanie,“ zhrnula herečka.
Súhlasne ju podporil aj herec a seriálový manžel v podaní herca Joea Cola. „Myslel som si, že poznám Annu Frankovú, že poznám príbeh jej rodiny, že poznám dom, v ktorom žila. Až pri tejto práci som si uvedomil, že viem skutočne málo. Náš príbeh má za cieľ angažovať mladé publikum, pritiahnuť ľudí, divákov, aby si znovu pripomenuli udalosti tohto obdobia, ale tiež, aby sa dozvedeli niečo viac a hlbšie,“ vysvetlil.

Mladý divák nemusí brať televízny ovládač do rúk so strachom. Zámerom tvorcov bolo, aby príbeh mal súčasný jazyk. „Netočili sme Panstvo Downton, nehovoríme dobovým jazykom. Keď sme nakrúcali prvé scény, opýtala som sa našej režisérky Susanne Fogelovej, ako mám hovoriť moje repliky a jej odpoveď bola: Hovor, ako by si to povedala úplne normálne,“ ozrejmila Bel Powleyová.
Súčasťou televízneho tímu bol aj človek z Holandska, ktorý pomáhal odchytávať detaily, kultúrne anomálie, ktoré by napríklad neboli pravdivé, ak by ich tvorcovia v seriáli zobrazili. „Ale zároveň sme si povedali, že jedna vec, na ktorej nechceme bazírovať – práve naopak, bol jazyk. Nie je to dobový jazyk. Prístup nie je dobový. Chceli sme ukázať emócie, ich prostredníctvom angažovať diváka. Myslím si, že holandský človek žijúci v tých časoch by povedal, že ľudia nikdy neprejavovali emócie tak, ako to robia v našom seriáli. Ale to bolo naše vedomé rozhodnutie. Chceli sme rozprávanie príbehu, príbeh samotný urobiť prístupnejšie,“ vysvetlil scenárista Tony Phelan.
Z Prahy Amsterdam, z českých ručičiek zlato
Čoho sa však diváci dočkajú určite, je veľmi verné dobové zobrazenie kulís interiéru aj exteriéru, kostýmov, líčenia hercov či napríklad úkrytu Anny Frankovej. V Prahe vytvorili šikovní českí majstri v spolupráci s odborníkmi z celého sveta úžasné kulisy. „Vybudovali tu presnú kópiu domu Anny Frankovej, kde môžete v podstate vojsť z ulice cez kanceláriu a vystúpať hore schodmi na povalu a do anexu, časti, kde sa ukrývala rodina Frankovcov. Tá časť má presné rozmery skutočného anexu, kde sa Frankovci skrývali, remeselníci akurát pridali pár centimetrov navyše pre umiestnenie kamier. Byť v takom priestore vám dáva predstavu, ako vlastne Frankovci žili niekoľko rokov v tajnosti a ukrývaní pred nacistami,“ vysvetlila Bel Powleyová.
Na českom Barrandove vznikla dokonca presná kópia jednej z ulíc v Amsterdame. Líčenie si vzala pod palec Davina Lamontová a kostýmy zase zastrešil Matthew Simonelli – samozrejme, výrazne podporení českými profesionálmi, ktorí sa za roky nakrúcania veľkých filmových a televíznych projektov vypracovali medzi absolútnu špičku. Natáčacie dni projektu prebiehali aj v Amsterdame, no Tony Phelan netajil nadšenie nad pražskými lokáciami. „Možnosť nakrúcať na takom nádhernom historickom mieste, ako je Pražský hrad – to je niečo neuveriteľné. Mali sme tu tristo komparzistov a všetky tieto momenty, tieto priestory dávajú nášmu príbehu obrovský rozmer. Štáb v Prahe je profesionálne oddaný, entuziastický a lokácie, ktoré sme tu našli, boli fantastické,“ vysvetľoval Phelan.
Kedy, ak nie teraz…
Svetlo nádeje je iba niekoľko dní dostupné na streamovacích platformách, ale už v čase jeho vzniku vnímali tvorcovia obrovskú dôležitosť príbehu v súčasnom svete. „Napísali sme do filmu scénu, kde Miep pozvú do domu Otta Franka na večeru a je tam jediná Nežidovka. Keďže hovorí nemecky, veľmi živo sa zapojí do konverzácie a v rámci debaty sa preberá, či si ľudia myslia, že Hitler napadne Holandsko. Ona, samozrejme, tvrdí, že nie, že predsa Holanďania sú neutrálni, nič podobné sa nestane, a zvyšok osadenstva sa na ňu pozerá a pýta sa jej, či naozaj verí niekomu ako Hitler. Práve do tejto scény sa nám preniesla aj veľmi aktuálna skúsenosť – situácia vo svete, kde stále dochádza k rastu popularity a sily antidemokratických síl a nacistických združení,“ vysvetlila pre Pravdu Joan Raterová.

Aj podľa predstaviteľky hlavnej hrdinky je antisemitizmus znovu na vzostupe. „Azda nikdy viac ako predtým nie je dôležitejšie, aby sme sa vracali práve k príbehom z druhej svetovej vojny. Aby sme hovorili o osudoch skutočných ľudí, ktorí ju prežili, a tých, ktorí v nej zahynuli,“ vysvetlila Bel Powleová. „Vzdelávanie o holokauste je nesmierne dôležité, pretože stále viac a viac mladých ľudí zabúda, nedostáva sa k nim dostatok informácií o tejto hrozivej epoche našej histórie,“ doplnila.
Seriál vznikal len niekoľko sto kilometrov od Ukrajiny, kde aj v čase nakrúcania Ukrajinci odolávali ruskej agresii. „Ale aj v Amerike, vo Veľkej Británii či v iných krajinách Európy sa dejú veľmi nebezpečné veci, dochádza k vzostupu antidemokratických síl. To robí náš príbeh ešte naliehavejší a dôležitejší,“ uzatvoril Tony Phelan.
Osemdielny seriál Svetlo nádeje si môžete naladiť na platforme Disney+.